Američania na Mesiaci pristáli. Film Zober ma na Mesiac ukazuje, aké zábery odvysielala televízia

Na plagáte filmu Zober ma na Mesiac vidíme stereotypne "fešný" hollywoodský pár. On je svalnatý a zachmúrený bývalý vojenský pilot, dnes vedúci projektu Apollo 11 s cieľom poslať človeka na Mesiac. Ona drobná a prefíkaná marketingová expertka.

Na historický moment letu a pristátia na Mesiaci sa rozhodlo pozrieť filmové štúdio Apple nevšedným romanticko-komediálnym spôsobom. V centre diania je však viac ako ústredná dvojka príbeh o reklamnej manipulácií verejnosti. Kto iný ako spoločnosť predávajúca každý rok rovnaký "revolučný" telefón vie o nej viac.

Príbehu o utajovanom zinscenovaní štúdiového pristátia na Mesiaci a politickom lobovaní v podmienkach studenej vojny by svedčal žáner temného špionážneho trileru. Rozhodnutie producentov vydať sa nadľahčenou, no scenáristicky nemenej poctivou cestou je preto nevšedné a osviežujúce.

Príbeh by pod iným ako romanticko-komediálnym svetlom mohol pôsobiť výrazne zlovestnejšie.

Vydierajúci manipulátor z CIA (Woody Harrelson), ktorý sa vyhráža kompromitáciou, väzením či nepriamo zabitím je ako vtipný a tajomný chlapík stráviteľnejší.

Vojnový pilot z kórejskej vojny (Channing Tatum), ktorý sa vyrovnáva so spoluvinou za smrť astronautov, zas príťažlivejší v podobe čestného, nemotorného a prívetivého dobráka.

Konzum ako tmel rozorvanej spoločnosti

Šesťdesiate roky v USA sú v dôsledku turbulentnej politickej a spoločenskej situácie ťažko vyčerpateľnou studnicou dokumentárnej aj fiktívnej filmovej tvorby.

Na rodovú či rasovú emancipáciu, rodiace sa ekologické povedomie, kritizovanú a barbarskú vojnu vo Vietname či atentáty na čelných predstaviteľov krajiny sa tvorcovia radi pozerajú pod všakovakými uhlami.

Falošní kozmonauti Jim Rash a Scarlett Johansson. (zdroj: ITAFILM)

Režisér Zober ma na Mesiac Greg Berlanti si vybral na prvý pohľad sladkú nostalgiu za časmi, keď bolo USA cieľavedomé, hrdé a azda aj hodnotovo homogénnejšie.

Za fasádou romantickej komédie však obnažuje procesy, akými tieto centrálne "americké" hodnoty vznikali v čase rozpočtového fiaska a paranoje zo studenej vojny.

Ústrednou postavou je z tohto pohľadu postava stvárnená Scarlett Johansson, ktorá so šarmom jej vlastným predstavuje mechanizmy manipulácie verejnej mienky. Jej postava reklamného génia, spolupracujúceho so všetkými významnými zámorskými korporáciami, dostáva do portfólia netradičného klienta- NASA.

Tento skostnatený vysávač na peniaze plný nudných inžinierov má pod hrozbou bankrotu premeniť na príťažlivý reklamný produkt, s ktorým sa vedia stotožniť všetci Američania.

Marketérka za týmto cieľom zmobilizuje všetko svoje know-how o povrchných chúťkach svojich krajanov, ktorým neprekáža, keď sa im klame. Pokiaľ je to sexy.

Keďže aj taká vesmírna raketa je v podstate len prerastená plechovka, aj NASA možno predať, a to nielen verejnosti, ale formou spoluprác aj iným značkám.

Film teda viac ako o príbehu revolučného technického projektu, na ktorom pracovalo 400-tisíc ľudí, vypovedá práve o zákutiach zámorského kapitalizmu.

Ten sa v studenovojnovom ideologickom ťažení ukázal, azda viac ako tamojšia forma zastupiteľskej demokracie, dokonalým protipólom sovietskeho komunizmu.

Marketingové taktiky stelesnené postavou Scarlett Johanssonovej vypovedajú o schopnosti zaradiť udalosti do vhodného interpretačného rámca.

Z márnotratnej, vlečúcej sa a neuspokojivej súťaže v porovnávaní dĺžky vesmírnych údov medzi Sovietmi a Američanmi sa pod rukami skúsenej rutinérky stáva obrazotvorná a symbolická misia s potenciálom zjednotiť krajinu.

Skôr komédia ako romantická

Premisa romantického príbehu z plagátu, ktorého výstavbe sa hojne prizeráme najmä v prvej polovici, je naplnená len čiastočne. Ústredný pár sa predovšetkým oťukáva a v popredí je skôr hodnotový konflikt medzi vypočítavosťou a prefíkanosťou marketérky a poctivosťou skromného vedca.

Hlbšie emócie, ľúbostné vzplanutia či fyzickú náklonnosť si veľkorysý divák domyslí. Tí ostatní môžu nad absenciou romantickej chémie mávnuť aj rukou. Minutáž nad dve hodiny je vďaka príbehu o rodiacej sa láske síce trocha prepálená, väčšinu času sa vďaka umnému strihu máme na čo pozerať.

Scarlett Johansson a Channing Tatum. (zdroj: ITAFILM)

Pri sledovaní kostrbatého zbližovania sa postáv musíme s potešením konštatovať, že hoc pôsobia postavy Johanssonovej aj Tatuma schematicky, v porovnaní s množstvom iných romantických komédií nekonajú v opojení láskou iracionálne ani hlúpo. Zachovávajú svoju integritu a kompromisy so svojimi pevnými hodnotami robia prinajlepšom pre vyššie dobro.

Aj keď sa spolu netrasieme nedočkavosťou pred prvým bozkom, schuti sa zasmejeme. Komediálna časť filmu funguje vďaka zručnému scenáru, chytrému castingu a celkovej žánrovej flexibilite nadmieru dobre.

Konšpirovanie o konšpirovaní

Povedz mi svoju obľúbenú konšpiračnú teóriu a ja ti poviem, kto si. I keď dnes v tejto hitparáde fičí spochybňovanie pandémie či strach z chemtrails, nezaškodí oprášiť ani staré klasiky.

Napádanie autenticity amerického pristátia na Mesiaci dráždi fanúšikov sprisahaní vyše päť desaťročí. Citujú nerovnobežné tiene z Mesiaca, absenciu hviezd na oblohe, podivné pohyby astronautov či zdanlivo vejúcu americkú vlajku.

Všetky teórie sa pritom dajú ľahko vyvrátiť a dnes táto bradatá konšpiračná teória pôsobí neškodne a vlastne milo. Aj preto je nápad na jej filmové zvečnenie osviežujúci a smiech v kine oslobodzujúci.

Channing Tatum a Ray Romano. (zdroj: ITAFILM)

Režisér Greg Berlanti sa viackrát pohrá aj s odkazom na obľúbenú teóriu, podľa ktorej nakrútil falošné pristanie na Mesiaci Stanley Kubrick, ktorý v tom čase dokončil film s podobným motívom 2001: Vesmírna Odysea.

Kino nie je raketová veda

Okrem humoru a konšpiračného twistu má film aj inú silnú stránku.

Sledovať stále nové pohľady na historický výnimočný hypnotizujúci moment štartu raketoplánu Apollo 11 a pristátie jeho posádky na Mesiaci nás azda nikdy neomrzí.

Pri niektorých scénach tajíme dych. Práve nadšené reakcie divákov počas testovacích premietaní vystrelili film zo streamingového osudu na malých obrazovkách na obežnú dráhu kinosál.

Nebrať svet na dve hodiny smrteľne vážne, kochať sa majstrovsky nasnímanými štartmi raketoplánov, vkusnými šesťdesiatkovými kulisami či podarenými komickými scénkami v klimatizovanej kinosále, je viac ako potešujúce.

A vôbec neprekáža, že Zober ma na Mesiac nemá historiografické ambície a prvky z dejín využíva svojvoľne a hravo. Na rozdiel od Prvého človeka s Ryanom Goslingom sa urputne nedrží faktov, no vďaka vykresleniu marketingového úsilia pri ohýbaní verejnej mienky vypovedá v mnohých ohľadoch o duši amerického národa oveľa viac.