Chcela by som, aby moje stáže ostali neplatené, pretože inak by sa mohli peniaze stať prioritou, a to nechcem, hovorí mladá vedkyňa Sofia Ercsényiová.
V klasickej základnej škole sa jej nedarilo, no len čo prešla na domáce vzdelávanie, naplno u nej rozkvitol záujem o vedu. Skúmala 3D tlač, venuje sa 3D modelácii a po pár rokoch začala stážovať rovno na dvoch ústavoch Slovenskej akadémie vied.
Zadarmo. Pre ňu to nie je práca, ale záľuba, ako tvrdí.
V rozhovore pre Closer opisuje, ako vyzerá dospievanie dievčaťa, ktoré miluje vedu a chce jej venovať svoj voľný čas, a tiež, ako sa z dieťaťa, ktoré v deviatich rokoch stále nevedelo čítať, stala stážistka vo vedeckom ústave a plánuje štúdium v zahraničí.
Stážuješ nie na jednom, ale rovno vo dvoch ústavoch SAV. Ako stíhaš chodiť do školy?
Mám individuálny študijný plán. Minulý rok som musela prestúpiť z päťročného gymnázia do iného, ktoré sa špecializuje na intelektovo nadané deti, pretože na tom predošlom mi nevedeli vyjsť v ústrety.
Teraz je to lepšie, do školy chodím asi štyrikrát týždenne, ale nie na celý deň. Mám také dni, keď idem ráno do SAV, potom do školy a späť do labáku.
Mladá vedkyňa zvažuje štúdium v zahraničí a okrem európskych krajín sa obzerá aj po Kanade. (zdroj: Marko Erd)Ako si sa dostala k stáži v pätnástich rokoch?
Dlho ma fascinovala 3D tlač a rôzne technológie. Učila som sa pracovať s týmito strojmi v tvorivej dielni Fablab a časom som zistila, že ma fascinujú nielen tie mašiny, ale aj tie plasty, ktoré sa na 3D tlač používajú, čiže polyméry.
Oslovila som preto na ústav polymérov, či by som si tam mohla niečo vyskúšať. Najprv mi nikto neodpísal. (smiech)
Napísala si im opäť?
