„Už tri mesiace nepijem. Bál som sa, že zomriem,“ hovorí tridsaťjedenročný Maroš s plechovkou energeťáku v ruke. Abstinovať sa rozhodol pre vidinu lepšieho zdravia.
„Nebolo to nič hrozné, no mal som pocit, že ak budem pokračovať vtedajším tempom, neostane mi veľa času,“ dodáva.
Osamelému pitiu doma sa pritom vyhýbal vždy, a keď siahol po poháriku, išlo o spoločenské udalosti. „Vedel som potiahnuť dlho do rána, no povedal som si, že sú v živote dôležitejšie veci,“ hodnotí s odstupom času.
Dlhodobú abstinenciu, o ktorú sa v minulosti pokúšal viackrát, si dnes pochvaľuje. Má dosť energie a stihne toho viac, keďže nie je ráno „rozbitý“.
Všíma si aj to, že podobných rozhodnutí v jeho okolí pribúda. „Prichádza to s vekom. Hovorí sa, že tí, čo zomreli ako dvadsaťsedemroční, sa len nedožili veku, keď si ľudia začínajú uvedomovať, že sú dôležitejšie veci ako len zábava,“ zamýšľa sa Maroš.

Na Slovensku sa abstinentov označuje tridsať percent ľudí, hovorí to minuloročný prieskum agentúry Focus pre ministerstvo zdravotníctva. Medzi mládežou do 18 rokov pritom alkohol nikdy nepila asi polovica opýtaných.
Platí však aj u nás trend, podľa ktorého pijú na Západe mladí ľudia menej alkoholu ako generácie ich rodičov? Odpovede sme hľadali v uliciach aj medzi odborníkmi na závislosti.
V prváku či druháku sa ešte pije dosť
Pitie je na Slovensku tradičnou súčasťou spoločenských rituálov a mladí ľudia ho vyhľadávajú aj v túžbe odbúrať zábrany pri socializácii.
„Práve socializačný moment je jeden z dôvodov, prečo ľudia opakovane konzumujú alkohol,“ hovorí riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica.
O alkohole ako sociálnom mazive vedia svoje aj študenti. Vypiť si spolu v novom prostredí univerzitných miest nie je pre mnohých len príjemný rituál, ale aj praktická cesta k vytvoreniu nových kamarátstiev.
Tretiaci na univerzite Miro Mikuška a Jakub Chromík pijú zásadne len v družnom rovesníckom kontexte v kluboch či na študentských akciách.
„Vtedy podľa mňa vypijeme všetko,“ smeje sa Miro.