Paper Mario: The Thousand-Year Door
Hru na recenziu poskytla spoločnosť Conquest
Ako dlho dokáže byť zábavná jedna herná séria? Niektoré sa snažia od hráčov vylákať aj posledné peniaze, pri iných je našťastie stále prioritou hrateľnosť.
Postavička Maria nás zabáva už desiatky rokov. Má za sebou niekoľko filmov, v obchodoch nájdeš stovky rôznych výrobkov s jeho tematikou a vymenovať všetky hry má problém aj veľký fanúšik.
Oveľa dôležitejšia je však vysoká kvalita všetkých hier. Vyslovene zlú hru s Mariom nenájdeš, aj keď pár priemerných titulov by sme možno vypátrali. Zvyšok každopádne potvrdzuje, že Mario je zaručená kvalita.
Platí to aj pri novej hre Paper Mario? Zahrali sme si ju, aby sme to zistili.
Vynovená klasika
Paper Mario: The Thousand-Year Door nie je úplne nová hra, vyšla presne pred dvadsiatimi rokmi pre hernú konzolu GameCube. Vo svojej dobe predstavovala veľmi zaujímavý koncept mixujúci v sebe hneď niekoľko špecifických prvkov.
Dnes sa posunula míľovými krokmi dopredu.
Detailne nakreslené ploché 2D postavy v plnohodnotnom 3D svete, to všetko v živých farbách určených pre jasnú OLED obrazovku konzoly od Nintenda. Paper Mario je jednoducho krásny hneď na prvý pohľad, presne podľa očakávania.
Príbehová časť rovnako neprekvapí, veď sa stále točí okolo známych zloduchov a princeznej. Kým pri iných sériách by sme asi prevracali očami, Mario má stále výnimku a hráč mu toleruje určité stereotypy.
Ty sa nakoniec ocitneš v prístavnom mestečku s podivnou mapkou v ruke. Tu začína staronové dobrodružstvo nielen za záchranou unesenej princeznej.
Mestečko je zároveň prvým zoznámením s fungovaním celého sveta, vrátane tunajšej ekonomiky, nepriateľov a hlavne so súbojovým systémom.

V základe klasická hra na hrdinov
Prvá úloha ťa zavedie do kanálov. Kanály sú ukážkovým dungeonom, v ktorom na teba čaká niekoľko logických hádaniek a prvé súboje.
Každé navštívené miesto je malým bludiskom, v ktorom budeš hľadať správnu cestu, vyhýbať sa nástrahám, posúvať, skákať a dokonca aj lietať. Pohyb je veľmi zábavný a vôbec nevadí, že hrdina je dvojrozmerný.
Práve naopak, v prípade potreby sa zloží na papierové lietadlo, aby prekonal dlhšiu vzdialenosť, alebo sa prepchá extrémne tenkým otvorom.
Keďže je Paper Mario hrou na hrdinov, tak sa priprav na plnohodnotné ťahové súboje. Oplatí sa preto dávať pozor na úvodnom školení počas prvých súbojov.
Každý útok si musíš rozumne naplánovať a potom ho aj precízne vykonať. Súboje v sebe kombinujú taktiku s presnosťou tvojich reflexov.
Správnym načasovaním úderu spôsobíš oveľa viac škody a ak pri následnom protiútoku stihneš včas zareagovať, tak ti nepriateľ veľmi neublíži. Tento systém je podarený a nás nenudil ani po hodinách hrania.
Pri súbojoch máš na výber hneď z niekoľkých možností, či je to už klasické skákanie po hlave, úder kladivom alebo špeciálne útoky. Pre ich vykonanie potrebuješ špeciálne body, sú teda obdobou rôznych magických síl.

Rozhovory ťa možno unudia
Až na pár drobností je podľa nás hra prakticky bezchybná. Na dnešné pomery vyzerá krásne, hoci svoj pôvod v dvadsať rokov starej klasike nezaprie. Perfektné sú dokonca aj súboje, pri ktorých sa nemusíš báť ťahového základu.
Ak by sme mali prstom ukázať na najslabší článok celej hry, tak to budú rozhovory. Zostali v starom štýle, sú zdĺhavé a trochu nudné. Informácie z nich by sa dali ozrejmiť výrazne jednoduchšie.
Je to veľká škoda, keďže občas v nich môžeš nájsť vtipné pasáže či narážky. V prípade, ak nerozumieš po anglicky, môžeš sa v texte miestami stratiť.
Pred kúpou tejto hry si treba uvedomiť, že to nie je klasický Mario, v ktorom budeš len tak skákať a ničiť nepriateľov bez hlbšieho významu. Namiesto toho dostaneš prepracovaný príbeh.
Paper Mario: The Thousand-Year Door je navyše dôkazom, že Nintendo Switch má stále čo ponúknuť hráčom.