Za komikom Jánom Gorduličom som z redakcie Closer nemusel chodiť ďaleko. Jeho úspešný biznis v podobe komediálneho zoskupenia Silné reči sídli v rovnakej budove v centre Bratislavy ako my, a tak sme sa netradične stretli vo výťahu.
Nakoniec sme sa usadili v útulnej zasadačke Silných rečí. Všade po stenách som si mohol obzerať plagáty z vystúpení a tváre komikov ako Simona Salátová, Jakub Lužina či Jakub Gulík.
Jakub Lužina: Štátne divadlo nám oznámilo, že našu šou nechcú, ak budeme riešiť slovenskú politiku Čítajte Napriek tomu, že bolo krátko po tretej poobede, v sídle Silných rečí vládol čulý ruch. V ten večer sa chystali na živé vystúpenie Ťažkého týždňa pod ich taktovkou.
Netrvalo nám dlho, kým sme sa s Janom Gorduličom zahĺbili do rozhovoru. Minulé leto mnohých prekvapil, keď otvorene priznal, že dlhší čas bojuje s psychickými problémami a snaží sa prestať piť alkohol. Podarilo sa mu to.
Dnes sa naplno venuje manažérskej pozícii Silných rečí, svoju stand-up kariéru do veľkej miery zavesil na klinec a obáva sa toho, kam sa rúti Slovensko. Nechce žiť v krajine, kde sa človek musí obrniť, aby mohol v spoločnosti normálne fungovať.
Jeho projekt Silné reči tento rok oslavuje už 15. narodeniny a práve spúšťa predaj lístkov na vystúpenia v rámci jesennej sezóny.
Minulý rok si otvorene prehovoril o svojom boji s pitím alkoholu a psychickými problémami. Ako toto rozhodnutie hodnotíš spätne, bolo ťažké sa k tomu odhodlať a vyjsť s kožou na trh?
Nie, vôbec to neľutujem. Chcel som ísť príkladom, som rád, že to medzi ľuďmi zarezonovalo. Uvedomujem si, že celý život rozprávam veci, ktoré by som nemusel hovoriť, ale mal som pocit, že túto tému treba otvoriť a hovoriť o nej úprimne.
Je pravda, že v diskusiách mi potom viacero ľudí napísalo, koľkokrát ma v noci videli v meste v rôznych stavoch a teraz zrazu rozprávam úplne opačné veci.
Ja si to priznám, že som bol veľakrát v meste v hrozných stavoch, nebolo to pekné a je to aj jeden z dôvodov, prečo som prestal piť alkohol.
Hovorí sa podľa teba na Slovensku dostatočne o psychických problémoch a závislostiach u celebrít a známych osobností?
Nemyslím si. Mám pocit, že vždy sme mali len pár nositeľov tejto myšlienky, spomínam si na Katku Koščovú či Kristínu Tormovú. Zopár lastovičiek.
Chápem, že o boji s alkoholom či depresiami veľa ľudí nerozpráva. Je to bolestivé a nechce sa im to rozoberať, vonkoncom nie na verejnosti.
Myslím si, že to tak na Slovensku funguje. Nehovoríme si veci na rovinu, radšej si klameme alebo sa tomu vyhýbame. To, ako vnímame alkohol, je tragikomické. Ako to má Vec v pesničke Slovák, nie som alkoholik, len mám celý život nábeh.
Ako si na tom dnes po viac ako roku terapie?
V tomto momente je to podľa aplikácie rok, štyri mesiace a deväť dní, odkedy nepijem alkohol. Som s tým úplne zmierený. Raz za mesiac mám chuť dať si tri dobre preliate poldeci borovičky s pivom. Ale viem s tým bojovať.
Veľmi mi pomohlo, že sa mi narodilo dieťa a cítim rodičovskú zodpovednosť. Nie je to len o nej, ale aj o láske k manželke a dcére. Nechcem, aby si mysleli, že sa na otca nemôžu spoľahnúť.
Večery, kedy som pil alkohol, nahradili iné činnosti. Som rád, že sa upokojil môj párty život, pretože som do 30 či 35 rokov zažil všetky stavy. Šiel som do mŕtva, divoko tancoval na žúrkach, festivaloch, pil cez deň aj v noci, popíjal na plážach.
Teraz mi to už nechýba. Momentálne prežívam jedno z najkrajších období v živote, nemám nejaké reálne problémy v živote, s ktorými by som nevedel pracovať.
Popri terapii si sa snažil vrátiť k stand-upu a prirovnal si to k tomu, ako keby si sa znovu učil chodiť. Už kráčaš?
Moja kariéra stand-up komika normálne skončila. Môj návrat bol pokus-omyl a zistil som, že popri manažérskej a producentskej práci už na to nemám chuť ani čas.
Dosť ťažko som pred časom znášal, že nebudem najlepší stand-up komik na Slovensku, ani v Silných rečiach. Ale keďže som to založil, aspoň môžem stále moderovať eventy, to mi nemá kto zakázať.
Tento rok som si uvedomil, že mojou úlohou je poskytnúť komikom platformu ako producent a baví ma to čoraz viac. Chystáme sa na špeciály pre Gaba, Šoka aj Tea, s Docentom točíme podcast a pripravujeme divadelnú hru, v ktorej budú hrať naši komici.
Je to moja firma, moje peniaze a viem, že keď si vymyslím nový projekt, beriem to riziko na seba. Prinajhoršom prídem o svoje peniaze. Baví ma byť prvotným hýbateľom, ale už viac nie som vykonávateľ.
Máš úspešnú firmu, ktorá rastie a zarába ti peniaze. Vyložíš si občas nohy na stôl a povieš si, že si dosiahol svoj sen?
Strašne by som chcel byť v tomto bode, ale ešte stále nie som, lebo v 80 percentách času neustále vidím veci, ktoré by sa dali zlepšiť. Otvorím si náš web, zistím, že nemáme aktualizované informácie a hneď sa naseriem.
To sa snažím zmeniť, pretože si neuvedomujem, kam sme sa dostali tento rok. V tomto momente máme naplánovaných 347 vystúpení, pár ešte pribudne, takže to bude cez 350 vystúpení za rok. Nedávno sme mali tak 150 vystúpení ročne.
Vidím to na predaji lístkov aj na tom, koľko majú komici peňazí. Ale stále mám vnútorný strach z toho, že nesmiem zastať, lebo ma dobehnú. Teraz riešime expanziu do Česka a vidím veľa vecí, ktoré ešte môžeme začať robiť a robiť lepšie.
Túžim po tom odísť niekam do rezortu a pár dní nerobiť nič, vôbec nič. Musím sa to naučiť, lebo neviem kompletne vypnúť hlavu.
Jakub Lužina mi v rozhovore pred mesiacom povedal, že časť ľudí si stabilnú kvalitu Silných rečí začala zamieňať za stagnáciu. Je na našom trhu ešte priestor na zlepšovanie?
Ani ja si nemyslím, že stagnujeme. V decembri budeme mať premiéru divadelnej hry a chcem sa viac venovať novým, možno aj televíznym projektom.
Chcem viac spolupracovať s televíziou Joj, ktorá vie, čo chce robiť a má podľa mňa dobre našliapnuté rozširovať a zlepšovať streamovaciu službu Joj Play.
Chceme častejšie organizovať Kuloár Mateja Adámyho, vycestovať s našou improvizačnou šou Jam do slovenských miest. Momentálne nenarážame na to, že by nám dochádzali nápady, ale skôr na to, že naši komici majú plné kalendáre, 10 až 15 vystúpení mesačne a viac toho už robiť nechcú.
Je dnes značka Silné reči taká silná a etablovaná, že takmer všetko, čo robíte, je automaticky úspešné?
Áno, občas mám ten dojem. Po rokoch už presne vieme, čo robíme. Máme grafika, agentúru, profesionálnu produkciu, výborný marketingový tím.
Máme produkčný tím, ktorý má za sebou stovky eventov a nerobíme začiatočnícke ani pokročilé chyby. Chyby sa však vždy nájdu, potom to donekonečna skúmam a analyzujem, aby sme ich mohli nabudúce odstrániť.
Napriek tomu máme občas eventy, ktoré sú v strate, ale na tom až tak nezáleží, pretože sa snažíme myslieť v dlhodobom horizonte.
Zo Silných rečí nedávno musel odísť komik Dano Čistý. Jakub Lužina ťa obdivoval za to, ako diplomaticky a profesionálne si sa o všetko postaral. Robíš producenta, manažéra aj personalistu naraz?
Robím, ale som s tým zmierený. Silné reči sú moje poslanie, takže sa snažím všetko zariadiť tak, aby sa komici mohli sústrediť na vystupovanie.
Vždy im štyri dni vopred príde mail s inštrukciami, vyzdvihne ich auto, odvezie na miesto vystúpenia, dostanú jedlo, vystúpia a vezmeme ich do hotela, kde každý býva v samostatnej izbe. Žiadne dvojky, trojky.
Všetci majú večeru, ráno raňajky v hoteli, potom príprava, obed a druhé vystúpenie. Máme to nastavené tak, že to komikov baví a oplatí sa im to.
V prípade Dana Čistého, s ktorým sme sa museli rozlúčiť, sme sa nevedeli zhodnúť na fungovaní. Človek musí prísť na čas, dodržiavať nastavené pravidlá, nebyť rušivým elementom v tíme. S Danom sme sa na veci pozerali inak, tak sa naše cesty rozišli.
Neprekáža ti, keď sa z komikov zo Silných rečí postupom času stanú veľké hviezdy a začnú spúšťať vlastné projekty a relácie, takže už nerobia len s tebou?
Je to dvojsečná zbraň. Jasné, úplne najradšej by som si bral 20 percent zo všetkých zárobkov komikov, ktorí patria pod Silné reči, ale dvadsiatim ľuďom nedokážem poskytovať taký servis, aký by si zaslúžili.
Je prirodzené, že čím sú komici známejší, tým viac sa chcú realizovať. Som rád, že sa napriek tomu na mňa a na Silné reči vedia spoľahnúť, vždy ochotne prídu na vystúpenia a môžu sa na nás obrátiť s hocičím, čo práve potrebujú vyriešiť.
Napríklad Simona už dávno prerástla Silné reči, to je fenomén. Sú to dva roky od jej špeciálu, ktorý úplne rozbil náš 15-miliónový československý trh. Sme vďační, že s nami stále chodí vystupovať, máme spolu výborné vzťahy a úspech jej prajem.
(zdroj: Silné reči)Keď sa bavíme o Simone, mohol by si priblížiť, ako Markízu pred dvoma rokmi napadlo osloviť ju na vlastný špeciál?
Silné reči nemajú žiadnu priamu spoluprácou s Markízou. Markíza komikov oslovuje individuálne, vyskúšala to so Simonou a podľa mňa ani sama televízia nevedela, ako to bude fungovať. Jej špeciál potom nasadili na Silvestra a bol to najúspešnejší silvestrovský program za dlhé roky.
Teraz to skúšajú ďalej, ale nemyslím si, že to s niekým zopakujú. Keď potom komici natočia špeciál pre Markízu, my ako Silné reči ich oslovíme, či so špeciálom chcú chodiť na vystúpenia a priniesť ho ľuďom do sál. V Amerike sa to robí naopak, najskôr sa robí tour a potom sa z toho natočí špeciál, u nás je to takto.
S Markízou sa navzájom akceptujeme, alebo si minimálne nestojíme v ceste. Ale občas sa stanú aj také situácie, ako keď Markíza oslovila Jakuba Gulíka na špeciál a nevyšlo to.
Nezrealizoval sa?
Jakub vo svojich setoch veľa rozpráva o politike a chce hovoriť na rovinu, a tak sa nedohodol s Voyom. Oni mu tam chceli nejak zasahovať do textu. Nebolo to v zlom, mohli sa dohodnúť a nedohodnúť, to sú obidve rovnako valídne možnosti.
Nemyslím si, že tam niekto utrpel alebo je nejaký urazený, ale nedohodli sa a on si tam nechcel meniť veci, tak prišiel za nami, či mu špeciál natočíme my.
Ukázali sme, že vieme natočiť špeciál profesionálne a kvalitne, čo ma teší. Teraz sme pre Joj natočili špeciál Tomáša Hudáka a Miška Szatmáryho, ktorý vyšiel v máji.
V rozhovore pre Refresher si v roku 2019 povedal, že dobrý komik si vie mesačne zarobiť okolo 4000 eur. Odvtedy prešlo päť rokov, prišla korona, inflácia aj vojna. Narástli platy komikov na Slovensku?
