Mladého Košičana Pavla Havrilu (34) internete len tak ľahko nenájdeš. Vo svojich 27 rokoch sa rozhodol vymazať si všetky profily na sociálnych sieťach.
"Na Facebooku som mal 1600 priateľov. Mnohých som ani nepoznal, len som ich videl raz v meste. Keď som začal selektovať, ostalo mi ich 600. Napokon som si Facebook vymazal úplne," spomína Pavol.
Dnes používa len aplikácie WhatsApp a Viber. Hovorí, že tí, ktorí sa s ním chcú skontaktovať, si naňho číslo nájdu – cez infolinku alebo známych.
Pavol dal sociálnych sieťam zbohom z viacerých dôvodov. "Zaberalo mi to hrozne veľa času a videl som, že moji známi ich už využívali na každú hlúposť. Začali mi behať po rozume myšlienky: Môj kamoš dovolenkuje v Thajsku a ja si to nemôžem dovoliť," vysvetľuje.
Jeho sused sa raz stal obeťou krádeže, pretože zlodeji na sociálnych sieťach videli, že odišiel na dovolenku. Okradli ho o 13-tisíc eur. Aj to pre Pavla len podčiarklo, že život bez sociálnych sietí môže byť príjemnejší.
Pavol vraví, že po niekoľkých týždňoch mal tak čistú hlavu, ako keby prestal piť alkohol. "Vôbec mi to nechýbalo. Zíde z očí, zíde z mysle."
V poslednej dobe sa čoraz viac hovorí o mladých ľuďoch, ktorí odchádzajú zo sociálnych sietí. Mierny pokles popularity sociálnych sietí ukazujú aj najnovšie štatistiky o mladých Európanoch.
Kým v roku 2018 používalo sociálne siete 85 percent mladých, v roku 2023 to bolo 83 percent ľudí.
Navyše, viac ako 73 percent používateľov priznáva, že na sociálne siete chodia častejšie, ako by chceli. Prieskum Amnesty International ukázal, že respondenti sa cítia nadmerne stimulovaní, rozptyľovaní a obávajú sa aj o svoje súkromie.
Sme závislí?
Pavol v minulosti trávil na sociálnych sieťach v priemere dve až tri hodiny denne. Pri cestovaní toto číslo dokázalo vzrásť na päť hodín. Prvé mesiace po odchode preto pociťoval abstinenčné príznaky.
"Keď som počul to známe cinknutie, alebo som videl notifikáciu na cudzom mobile, ťahalo ma to tam," priznáva. "Našťastie, ja mám takú povahu, že keď sa raz rozhodnem, tak sa zatnem a už nemením názor," hovorí.
Hoci závislosť na sociálnych sieťach a internete zatiaľ nie je uznaná ako oficiálna psychiatrická diagnóza, podľa psychologičky Dominiky Neprašovej z platformy K sebe môže ich "vysadenie" spôsobiť abstinenčné príznaky.
"Človek môže pociťovať pokles nálady, resp. náladovosť vo všeobecnosti, hnev, mrzutosť či podráždenosť, a to zvlášť vtedy, keď nemôže sledovať, čo sa deje na sociálnych sieťach," vysvetľuje pre Closer psychologička.
Psychologička Dominika Neprašová z platformy K sebe. (zdroj: K sebe)Závislosť podľa Neprašovej vzniká vtedy, keď si bez sociálnych sietí nevieme predstaviť existovať, trávime tam priveľa času a zasahujú nám do psychického zdravia a prežívania.
Najnovšia meta analýza, ktorá skúmala viaceré štúdie zamerané na stovky dospievajúcich osôb vo veku 10 až 19 rokov, prišla so záverom, že tento typ závislosti ovplyvňuje oblasti mozgu, ktoré riadia pozornosť a pamäť.
Tieto chemické zmeny v mozgu podľa štúdií vedú k ešte návykovejšiemu správaniu. Autor analýzy Max Chang upozorňuje, že mozog dospievajúcich je náchylnejší na závislosti, čo môže negatívne ovplyvniť vývoj človeka.
O 60 % času navyše
Hoci život bez sociálnych sietí so sebou prináša mnohé výzvy, mladý Košičan vraví, že sa bez nich cíti oveľa lepšie.
"Zrazu som zistil, že mám čas na seba aj na rodinu. Vymenil som Facebook za športy, prechádzky s manželkou, domáce práce, a stihol som toho za deň oveľa viac," hovorí.
Životné nároky sa mu zmenili, odkedy si založil rodinu.
"Keď som bol bez záväzkov, nevnímal som, koľko mi to bralo času. Stále mi tam vyskakovali reklamy, hlúposti, hrával som tam hry a míňal peniaze. Chcel som si založiť aj Instagram a chvalabohu, že som to neurobil. Vedel som, do čoho idem," spomína.
"Potom prišla žena, deti, finančné záväzky a zistil som, že mám dôležitejšie veci na robote ako sú sociálne siete," hovorí Pavol s tým, že má odhadom o 60 percent viac času ako predtým.
Dnes mu už podľa jeho slov lezie na nervy, keď je s ľuďmi a všetci majú v ruke mobily. "Vypracoval som si na to averziu. Tie notifikácie ľuďom vybiehajú tak zhurta, že sa občas až preľaknem," hovorí.
Paľovi prekážalo, že na sociálnych sieťach trávil priveľa času. Rozhodnutie vymazať ich neľutuje. (zdroj: Unsplash.com)"Keď mi dnes niekto povie, či som videl toho a toho na Facebooku, tak poviem, že nie, nevidel a ani ma to nezaujíma. Nikomu nezávidím, nikomu to neberiem, každý nech si robí, čo chce," konštatuje.
Psychologička pripomína, že online priestor ponúka prakticky neobmedzené možnosti na porovnávanie sa s inými.
To môže u ľudí spôsobovať nadmerný tlak a prispievať k znižovaniu sebahodnoty.
"Treba si pripomínať, že to, čo vidíte, je len skreslený obraz toho, čo človek ukazuje. Nie je to realita. Keď sa porovnávame s niekým na sociálnych sieťach, porovnávame sa len s určitým výsekom reality iného človeka. Nie s celkom," dodáva Neprašová.
Život sa deje, nie sleduje
Hlavným dôvodom, prečo ľudia na Slovensku chodia na sociálne siete, je kontakt s priateľmi. Denne ich používaním dokážeme stráviť aj tri hodiny.
Keď si mladý človek sociálne siete vymaže, môže sa cítiť ako vo vyhnanstve.
"Je to také, ako keby vaši kamaráti išli na párty bez toho, aby vám to povedali,“ povedal 18-ročný Jeremiah Johnson, ktorého spovedal britský The Guardian.
Johnson sa sociálnych sietí vzdal, pretože cítil tlak zo strany svojich rovesníkov.
"Je to súťaž o to, kto pôsobí viac šťastný. Ak nie ste šťastný a ventilujete si to na Instagrame, je to iba umelé vyhľadávanie pozornosti," tvrdí. Občas sa na sociálne siete chce vrátiť, pretože pociťuje FOMO. Strach o to, že mu niečo ujde.
Vymazanie sociálnych sietí môže spustiť FOMO, teda strach, že nám niečo ujde. (zdroj: Unsplash.com)Na druhej strane, Košičan Pavol si na život bez Facebooku zvykol a nemá pocit, že by mu čokoľvek unikalo. Bol však zvedavý, či si jeho priatelia spomenú na jeho narodeniny, ak im to nepripomenie sociálna sieť.
"Blízki priatelia mi zavolali, napísali SMS, dokonca mi prišla pohľadnica. Jeden mi povedal, že si ma uložil do kalendára, keďže nemáš Facebook. To mi prirástlo k srdcu," usmieva sa Pavol.
Neprítomnosť v online priestore ho paradoxne viac zblížila s ľuďmi, na ktorých mu záleží. "S jedným známym sme si roky len písali. Osobne sme sa stretli až po tom, čo som si vymazal Facebook. Zistil som, čo má nové aj bez sociálnej siete," hovorí.
Na to, aby si žil v prítomnosti a nechal si väčší odstup od online sveta, nepotrebuješ zmazať svoje sociálne siete. Podľa psychologičky prospeje, ak si budeš viac uvedomovať, čo sa práve deje pred tvojimi očami.
"Je neskutočne prínosné žiť tu a teraz. Všímať si prítomný okamih, žiť v realite, zážitkoch, ktoré sa človeku dejú práve teraz, a čerpať z nich," vraví Neprašová.
"Pomôže nám to zmierniť úzkosť, FOMO, ale aj získať spätnú väzbu a validáciu od ľudí, ktorí sú tu reálne pri nás. Nie tých, ktorých na diaľku sledujeme. Život sa deje, život sa nesleduje," uzatvára psychologička.
