Jazmínové kvety používané v luxusných parfémoch značiek Lancôme a Aerin Beauty podľa najnovšej investigatívy BBC zozbierali maloleté osoby.
Vyšetrovanie BBC týkajúce sa dodávateľských reťazcov parfumov z minulého leta zistilo, že na egyptských poliach zbierajú voňavé kvetiny deti vo veku 5 až 15 rokov.
Nie je to po prvýkrát, čo sa biznis s krásou spája s detskou a otrockou prácou.
Luxusné parfumy, ktoré porušujú ľudské práva
Pracujú od tretej rána spolu s celými rodinami, napriek tomu si ťažkou prácou nezarobia dosť na prežitie. Novinári z BBC navštívili niekoľko jazmínových fariem, kde sa rozprávali s rodinami a aj s ich maloletými deťmi.
Príbehy, ktoré BBC opisuje, hovoria o chudobných rodinách, ktoré v priebehu noci zozbierajú 1,5 kg kvetín a dostanú za to 1,5 dolára (1,39 eur). Ide o príjem pod hranicou chudoby.
Loading
...Basmalla je desaťročné dievčatko, ktoré spolu so súrodencami pomáha svojej mame pri zbere. Trpí závažným zápalom oka ako následok alergie a lekár ju varoval, že môže mať problémy so zrakom, ak s prácou neprestane.
To si však rodina nemôže dovoliť.
Práca detí do 15 rokov v čase od 19. hodiny večer do 7. hodiny ráno je v krajine dokonca zakázaná. Napriek tomu miestne deti pracujú aj pre dodávateľov firiem, ktoré sa zaviazali, že nebudú využívať detskú prácu.
Jazmín použitý v parfume Lancôme Idôle L'Intense a vo vôňach Ikat Jasmine a Limone Di Sicilia značky Aerin Beauty pochádza z Egypta, ktorý podľa BBC produkuje asi polovicu svetových zásob jazmínových kvetov.
Na farmách pracuje asi 30-tisíc ľudí a nateraz nie je jasné, aké percento z nich tvoria deti.
Značku Lancôme vlastní L'Oréal a parfumy Aerin Beauty zas spadajú pod spoločnosť Estée Lauder. Ide o najväčšie beauty konglomeráty na svete, ktoré pre BBC uviedli, že sa zaviazali dodržiavať medzinárodne uznávané normy ľudských práv. Všetky deti majú byť podľa nich chránené.
Veľké firmy zvyčajne stanovia rozpočet na finálny produkt, a hoci priamo farmám nediktujú, koľko majú zberačom zaplatiť, v snahe vyrobiť voňavku za čo najnižšiu sumu sa každý člen v dodávateľskom reťazci snaží ušetriť.
Audity podľa BBC väčšinou nie sú dostatočne presné a nevedia zachytiť podiel detskej práce na farmách, a tak nad nimi spoločnosti môžu prižmúriť oči.
Finálne produkty sa pritom u nás predávajú aj za trojciferné sumy: najlacnejší Idôle L'Intense nájdeš za 70 eur v prípade malého 50 ml balenia, 75 ml balenie za menej ako 105 eur nezoženieš.
Parfumy Aerin Beauty na Slovensku stoja okolo 155 eur.
Tvárou parfumov Idôle je Zendaya. (zdroj: Lancôme)Krátko po publikovaní reportáže BBC vydala firma L’Oréal oficiálne stanovisko aj na svojom webe. "Spoločnosť L’Oréal je odhodlaná rešpektovať a chrániť ľudské práva a veríme, že všetky formy detskej práce sú úplne neprijateľné. Očakávame, že všetci naši dodávatelia, vrátane parfumérií, budú konať zodpovedne a eticky."
Firma dodáva, že "problémy s porušovaním ľudských práv" interne odhalili v roku 2023 na konci zberovej sezóny, ešte predtým, ako ich oslovila BBC, a rozhodli sa "okamžite konať".
Systematickú zmenu chcú priniesť tým, že sa stali súčasťou koalície s egyptskou vládou, parfumérskymi domami a ďalšími partnermi z priemyslu. Zapojili sa tak do už existujúceho projektu zameraného na etický zber jazmínových kvetov.
Biznis s krásou má za sebou viaceré škandály
Ingrediencie parfumov nie sú jediná oblasť, ktorej sa dotýka problém detskej práce. Pred niekoľkými rokmi vysvitlo, že aj sľudu – v angličtine a na obaloch kozmetiky mica – z baní vynášajú malé deti. Informovali o tom viaceré popredné médiá vrátane ABC News a Reuters.
Sľuda je minerál, ktorý sa krásne trbliece na svetle. Nájdeš ho v zložení rúžov, rôznych púdrových produktov ako očné tiene či rozjasňovače a kozmetike dodáva perlový lesk.
Minerál sa vo veľkom využíva aj v elektronike či dokonca pri výrobe dopravných prostriedkov, pretože je to výborný elektrický vodič, ktorý zvládne aj extrémne teploty.
Najväčším exportérom tohto minerálu je Madagaskar, ktorý v roku 2016 predbehol Indiu, pripomína televízia ABC News. Škandál s detskou prácou televízia odhalila nielen v Indii, ale neskôr aj na Madagaskare.
Sľuda sa získava z baní, v ktorých podľa reportáží pracujú deti už od štyroch rokov. Ide o tisíce detí z krajiny, v ktorej 75 percent obyvateľstva žije pod hranicou chudoby.
Typický pracovný deň trvá aj dvanásť hodín a rodičia s deťmi pracujú v hlbokých baniach, v ktorých je extrémne teplo, tma a zle sa tam dýcha. Nemajú však na výber: čím viac vyťažia, tým viac zarobia, pričom za kilo minerálu dostanú sotva pár centov.
Deťom pri práci hrozia nielen závažné dýchacie problémy, ale aj smrť. V roku 2016 umrelo pri kolapse baní dvanásť detí. Práve táto tragédia vtedy rozpútala vlnu investigatívnych reportáží.
Nielen beauty značky, ale aj firmy ako Panasonic, Ford či Boeing využívajú sľudu z Madagaskaru a Indie. Tieto firmy, podobne ako pri jazmínových kvetoch, opakujú svoje odhodlanie dodržiavať zásady ľudských práv a popierajú, že by o detskej práci vedeli.
V prípade dodávateľského reťazca sľudy dodnes neexistuje dostatočná transparentnosť, keďže táto surovina po vyťažení prechádza z krajiny do krajiny.
Podľa správy mimovládnych organizácií Terre des Hommes a SOMO sa odhaduje, že v indických baniach pracuje až 20-tisíc detí, z ktorých približne 90 percent pracuje nelegálne.
Problematických surovín je viac
Aj vanilka, kakao či palmový olej môžu byť problematické suroviny, vyplýva zo správy World Vision. Často pochádzajú z krajín, kde ľudia pracujú v modernom otroctve - za nedostatočnú odmenu, za nebezpečných okolností a s pomocou detskej práce.
Neetické získavanie surovín či práca, ktorá by sa dala považovať za vykorisťovanie, sa týka aj biznisu s módou.
Napríklad značka outdoorového oblečenia Patagonia sa zameriava na využívanie recyklovaných a recyklovateľných materiálov.
Ako odhalila reportáž portálu Follow the money , podmienky, v ktorých toto oblečenie vzniká, sú často neudržateľné. Až 12 zo 61 tovární, ktoré produkujú oblečenie Patagonie, sa nachádza vo Vietname a na Srí Lanke.
A až dve tretiny z týchto tovární spolupracujú so značkami, ktoré majú slabé alebo žiadne programy udržateľnosti, ako napríklad Zara či Boohoo.
Typické sú v nich drsné zaobchádzanie, nízke mzdy či dokonca drogy, ktoré pracovníkom pomáhajú pracovať rýchlejšie.
Bloomberg nedávno informoval aj o kauze luxusnej značky Loro Piana, ktorá vyrába svetre z exkluzívnej vlny alpaky vicuña. Svetre predáva za tisíce eur, lenže vlnu získava na úkor miestnej komunity v Peru.
Za kilo vlny dostane celá komunita 280 dolárov, tieto peniaze následne prerozdeľujú jej lídri. Niektorí členovia, vrátane seniorov a senioriek, preto pracujú zadarmo.
