Meno na instagramovom profile Alexandry Aganbegović zdobí Áčko v kruhu-symbol anarchie a kosák s kladivom. Jej hruď antifašistický odznak odkazujúci na španielsku občiansku vojnu, palestínska, európska vlajka a dúhová stužka. Na krku má prívesok so stromom života, darček na výročie vzťahu.
"Musím ísť do nemocnice vybrať štichy po operácii. Našťastie nežijem v Amerike, kde by som sa nedoplatila," vysvetľuje, prečo sme termín rozhovoru presunuli o hodinu skôr.
Všetko je politika.
Mladá dvadsaťdvaročná študentka politológie je presvedčená komunistka. Nevzhliada však k bývalému režimu, ktorý panoval na našom území pred rokom osemdesiatdeväť, k myšlienkam krajnej ľavice ju priviedla ekológia a práva zvierat.
Alexandra je dnes podpredsedníčkou Frontu Ľavicovej Mládeže, ktoré združuje mladých hlásiacich sa k radikálnej ľavici. Jeho deklarovaným cieľom je podľa ich webstránky "vybudovanie sociálne spravodlivej spoločnosti založenej na princípoch humanizmu, antifašizmu, slobody, rovnosti, spravodlivosti a mierovej spolupráce medzi národmi".
Vodu jej opatrne prinášam v pohári Coca-Cola, darčeku k menu v McDonalds. "To je v poriadku, aspoň sa používa viackrát," reaguje a môžeme začať.
(zdroj: Marko Erd)Zdá sa, že ako antikapitalistka bojkotuješ korporácie. Obmedzuje ťa to?
Snažím sa bojkotovať obrovské korporácie ako Nestlé či Pepsi. Je to ťažké, lebo vlastnia množstvo iných značiek a v potravinách si niekedy ťažko vybrať. Okrem toho nejem mäso a keď je to finančne možné, nekonzumujem ani živočíšne produkty. Oblečenie nakupujem z druhej ruky a dávam si pozor aj na to, aby som nekupovala produkty testované na zvieratách.
Anarchokomunizmus
Smer anarchizmu, ktorý zadefinoval Piotr Alexejevič Kropotkin. Jeho stúpenci požadujú zrušenie súkromného vlastníctva. Podporujú spoločenské vlastníctvo majetku a rozdelenie zdrojov podľa individuálnych potrieb. Anarchokomunizmus je hlboko ovplyvnený marxistickým myslením.
Ako by si charakterizovala svoje ideologické presvedčenie?
Ako anarchokomunistka.
Kedy a vďaka čomu si našla svoje ideologické ukotvenie, ktoré je u tvojej generácie na Slovensku netradičné?
Moja mama bola vždy ľavičiarka, no nemalo to na mňa veľký vplyv. K ľavici som sa dostala sama vďaka ekológii a právam zvierat, za ktoré sa aktivizujem od konca základnej školy. Protestovala som pred cirkusmi a v rámci organizácie Anonymous for the Voiceless.
Keď som si tieto témy začala viac študovať, uvedomila som si, že príroda a zvieratá sú vykorisťované pre zisk. Kapitalizmus som teda vyhodnotila ako neudržateľný systém a utvrdila sa v tom, že klimatická zmena je spôsobená najmä korporáciami.
Práve si dokončuješ bakalára z politológie na Univerzite Komenského. Si medzi spolužiakmi svojim krajne ľavicovým zmýšľaním ojedinelá?
Ani nie. Na rôznych úrovniach zmýšľa ľavicovo množstvo spolužiakov. Väčšina z nich je síce skôr sociálne demokratická, no nájde sa aj zopár krajne ľavicových ako ja.
Na katedre je to skutočne zmiešaná spoločnosť. Platí to aj pre vyučujúcich.
Aký je podľa teba ideálny režim?
Ako anarchokomunistka si predstavujem beztriednu spoločnosť bez štátu. Realisticky si však viem predstaviť demokratický systém so socialistickou ekonomikou, ktorá nie je zameraná na zisk a nadprodukciu.
Napríklad na Kube funguje politický systém celkom obstojne aj napriek americkému embargu. Majú tam kvalitné zdravotníctvo aj vysokú životnú úroveň.
Bola si sa niekedy pozrieť na Kube?
