Nenásytné osemvalce, kapustné hlavy a vodopád nábojov. Furiosa je obscénna a zďaleka nie bezduchá

Sága Mad Max s koreňmi na začiatku osemdesiatych rokov zažila v roku 2015 fenomenálny návrat. Z kinosál si Fury Road neodniesol len divácky, ale aj kritický úspech. Akčnú „pecku“ ovenčila šestica Oscarov z technických kategórií a očakávania od prequelu s podtitulom Furiosa boli, prirodzene, mimoriadne vysoké.

Ústrednú dvojicu Charlize Theron a Toma Hardyho nahradilo z dôvodov osobných problémov marketingovo nemenej príťažlivé a výrazovo svieže duo Anya Taylor-Joy a Chris Hemsworth.

Režisér George Miller, ktorý pred takmer desiatimi rokmi dupol zbesilo na plyn a divákom nedal vďaka šialenej montáži vydýchnuť, v pokračovaní zvoľnil. Na režisérskom kormidle nastavil tempomat a divákom umožnil výhľady z okna na pustú krajinu, ktorá už nie je len dejiskom akčných sekvencií, ale aj osobných tragédií zbedačených ľudí.

Hľadanie strateného raja medzi rafinériou a patrónkou

Ak si film Fury Road získal takmer okamžite kultový status, rozhodne za to nevďačil originálnemu scenáru, úchvatným hereckým výkonom ani psychologicky vycibrenej výstavbe postáv.

George Miller sa pred desiatimi rokmi vďaka štedrému rozpočtu vyjašil predovšetkým z technickej stránky. Svoj vojenský tanker šoféroval s takou vervou, že divákov, podobne ako hlavné postavy postapokalyptického filmu, vyhadzovalo zo sedadiel.

Od pôvodnej trilógie, ktorej korene môžeme bez výhrad lokalizovať v béčkovej kinematografii, sme sa vo Furiose konečne prepracovali aj k obstojnej príbehovej línii. Pôvodne bezduchú zábavu hladkajúcu predovšetkým náš zrak doplnila aj svojská, no predsa pozoruhodná starostlivosť o dušu.

Stále sledujeme strhujúcu a drsnú akčnú jazdu. Tá sa však podchvíľou premieňa. Niekedy na proto-romantickú črtu, inokedy na rozjímavé až filozofické zastavenia. Furiose napriek zmenám tempa nedochádza počas dva a pol hodiny benzín, aj keď už miestami bliká rezerva.

Chris Hemsworth (zdroj: Warner Bros.)

Už tradične nechýba ani zvrhlý humor, ktorého nositeľom je okrem manického despotu Dementusa (Chris Hemsworth) aj detinskosť pri pomenúvaní postáv, či obsadenie instagramového komika Seana Millisa.

Neinformovaní diváci, ktorí od Furiosy omylom čakajú smrteľnú vážnosť Villeneuvovej Duny, budú pri Millerových karikatúrach vraštiť obočie. Tí ostrieľanejší a veľkorysejší sa budú na príbehu nezmyselných vojen a hľadania strateného raja schuti zabávať.

Na rozdiel od Fury Road vidíme skutočne ambicióznejšiu dejovú výstavbu. Vyzneniu jej ucelenosti mimoriadne pomáha, že rozkošatené nálady a časové linky dostávame naporciované do piatich kapitol.

Počas nich sledujeme cestu Furiosy od takmer ideálneho detstva v mierumilovnej komunite so solárnymi panelmi, veternými elektrárňami a šťavnatými broskyňami, cez jej zajatie a dospievanie v krutej militantnej Citadele, až po spektakulárne a kruté pomstychtivé ťaženie.

Skutočné výbuchy dofarbilo nemálo CGI trikov

Akčné sekvencie, ktoré tvorili gro príťažlivosti Fury Road, ustúpili vo Furiose nutne do pozadia. Ich stvárnenie je naďalej úžasné a predovšetkým polhodinová naháňačka musí fanúšikom akčných scén spôsobovať extatické stavy.

Jedinú hlasnejšiu výčitku z vizuálnej stránky môžu formulovať krvilační diváci, ktorým môžu chýbať brutálne a naturalistické scény. Miller, rešpektujúci prísne limity vekového obmedzenia, v tomto smere často komunikuje v náznakoch a neraz brúsi hranu znesiteľnosti.

Akčné scény sú ako pred 10 rokmi úchvatné. (zdroj: Warner Bros.)

Výsledok práce armády technikov, kaskadérov či kostýmových návrhárov umocnila postprodukcia. Súlad medzi špeciálnymi počítačovými efektami, ktorých absencia by bola pri podobne rozsiahlej produkcii bláznovstvom, a staromódnou „kaskadérčinou“ občas slabučko škrípe.

Neprekáža to. Ak sa aj divák na chvíľku zháči pri akomsi detaile, bleskurýchly strih ho ihneď prenesie k ďalšej nádhernej búračke, prestrelke či pretekárskemu manévru.

Púštne osemvalce a kontrola originality

George Miller si opäť nenecháva ujsť príležitosť veľkoryso zhmotniť tie najzvláštnejšie estetické predstavy. Vo svete, ktorý nastal po konci dejín, ako ich poznáme, platia okrem zvrhlých morálnych zásad aj mimoriadne špecifické odevné a kozmetické štandardy.

V centre najnovšieho prírastku v ságe sú opäť fantastické stroje s pažravými spaľovacími motormi. Burácajúce osemvalce z austrálskej púšte by len ťažko prežili emisnú a technickú kontrolu a neprešli by ani kontrolou originality.

Kostyméri sa opäť vybláznili do sýtosti. (zdroj: Warner Bros.)

Tú pokračovanie ságy Mad Max spĺňa s prehľadom. Nie je zďaleka filmom len pre vyznávačov mechaniky či kaskadérskeho umenia. Diváka navábi na výbuchy a prestrelky, no donúti ho aj k hlbšej reflexii o funkčnosti pomsty a kolobehu života.

Furiosa dokazuje, že aj v dobe generických blockbusterov ostáva priestor na autorské a nekompromisne svojské vysokorozpočtové projekty. Šialenstvo nemusí byť len deštrukčné a ak je metodicky zapriahnuté do umeleckých služieb neoblomného Millera, katarzia je na dosah.

Aj gýčové posolstvo môže byť povznášajúce

Vo svete, v ktorom bola väčšina ľudí vyhnaná pod zem, kde sa živí larvami, telesnými tekutinami a prinajlepšom kapustou, pričom mladí muži obetujú v sekunde život za prísľub nesmrteľnosti, nezostáva ľudskosti veľa priestoru.

Vykreslenie charakterových čŕt postáv vytŕča z Millerovho štandardu len mierne. Pre výsledný efekt je prospešné, že sa hlavní predstavitelia s rolami povrchných karikatúr príkladne zžívajú.

Anya Taylor-Joy sa objavuje až v tretej z piatich kapitol a aj potom veľkú časť filmu mlčí. Spolieha sa na reč tela a mimiku. Z jej olejom potretej tváre srší neuhasiteľný hnev, túžba po pomste a v osviežujúcej romantickej epizódke aj neha.

Chris Hemsworth je v role hlavného záporáka s falošným nosom a zubami súčasne odpudivým a obdivuhodne urputným.

Aj napriek neuveriteľnosti postáv sa Millerovi darí porozprávať univerzálny príbeh o skaze ľudskej civilizácie, po ktorej sa ako ťažiskové hodnoty presadili barbarstvo a hlúposť.

(zdroj: Warner Bros.)

Paralela s populistickými lídrami je azda priveľmi na prvú. Ako symbol životaschopnosti podvratných ľudských vlastností však film funguje výborne. „Vojna bola, je a bude,“ hovorí fatalisticky rozprávač filmu pri záberoch brutálnej deštrukcie. Je to geniálne a banálne zároveň.

Na otázku, aký film je Furiosa, nejestvuje jednoznačná odpoveď. Film, v ktorom sa scény banálnych dialógov úmyselne skreslených postáv striedajú s úchvatnými zábermi, hraničiacimi s genialitou, kategorizujeme len ťažko.

Pre niekoho môže ísť o jeden z najhlbších béčkových filmov, pre iných o gýčovú pretvárku a čistú zábavu.

Blockbusteru takmer osemdesiatročného Millera nemožno uprieť jednu vec. Rovnako ako ústredný obrnený kamión má ťažké, olovené a ostnaté gule.