Ako nám chutilo?
Ak by tvoj zahraničný kamarát pricestoval do Bratislavy, kam by si ho zaviedol zoznámiť sa s tradičnou slovenskou kuchyňou?
Pravdepodobne by chvíľu trvalo, kým by si v záplave turistických pascí v centre Starého mesta našiel poctivú reštauráciu s férovými cenami.
Preto som bola mimoriadne zvedavá, čo ponúkne nový koncept modernej slovenskej kuchyne – reštaurácia Lopárik, ktorú otvorili hneď vedľa areálu populárneho jazera Kuchajda.
O to viac, že pochádzam z Liptova a na halušky mám dosť vysoké nároky.
Reštaurácia Lopárik na Tomášikovej ulici v Bratislave. (zdroj: restauracialoparik.sk)Hoci reštaurácia je otvorená len vyše mesiaca, na Googli už teraz „svieti“ 125 recenzií. Protirečia si, no väčšina nie je príliš lichotivá.
Počiatočné nadšenie z novej, vizuálne veľmi atraktívnej slovenskej reštaurácie sa zmenilo na sklamanie a rozhorčenie. Dnes má preto Lopárik smutných 3,9 hviezdičky z piatich.
Ja som sa však rozhodla otestovať novú reštauráciu na vlastnej koži (ehm, jazyku). Aby bol zážitok čo najviac autentický, navštívila som ju v skoré nedeľné popoludnie, keď väčšina ľudí berie svoju rodinu na obed.
Moderná koliba
Už na prvý pohľad mi bolo jasné, prečo Lopárik pritiahol takú veľkú pozornosť miestnych. Budova v danej lokalite skutočne vyniká. Moderné vyhotovenie s vysokými oknami od stropu až po zem zjemňujú tradičné prvky našej ľudovej kultúry.
Lopárik vyniká svojím moderným prístupom k tradičnej slovenskej architektúre. (zdroj: Ema Stanovská)V interiéri dominujú najmä rozličné verzie drevených lopárov na stene a množstvo visiacich svietidiel, ktoré nastoľujú hrejivú atmosféru. Ducha slovenskej koliby tu zosobňujú aj masívne drevené lavice, vysoké stropy a ľudová hudba. Ak máš rád Kollárovcov a Karola Duchoňa, budeš sa tu cítiť ako doma.
Reštaurácia má dve poschodia, rozsiahlu terasu a dostatočne veľké parkovisko, majitelia teda očividne rátajú s veľkým záujmom. Výhodou je, že vďaka veľkej kapacite tu nie je náročné zohnať miesto pri stole.
V čase našej návštevy bola reštaurácia takmer úplne plná. (zdroj: Ema Stanovská)V čase môjho príchodu bolo už krátko po 13-tej hodine a obsadený bol takmer každý stôl v interiéri. Pri stole sedeli najmä menšie skupiny a rodiny s deťmi. V reštaurácii to žilo. Hoci členov obsluhy bolo viac než dosť, mala som pocit, že s tak veľkým náporom ľudí nerátali. Po podniku sa naháňali ako na bežiacom páse a chýbala im komunikatívnosť.
Jedálny lístok som nedostala ani po piatich minútach čakania, a tak som musela vstať a vypýtať si ho sama. Podobnú skúsenosť mali podľa recenzií aj ďalší hostia.
Obsluha ku mne dorazila až po pätnástich minútach a síce nápoje prišli hneď, na jedlo som čakala ďalšiu polhodinu.
Krajší vizuál ako chuť
Na rozčarovanie z dlhého čakania som takmer zabudla, keď na stôl prišli objednané jedlá. Porcie boli oveľa väčšie než v podobných podnikoch za rovnakú cenu a naozaj pôsobivo naservírované.
Dala som si hlavnú hviezdu menu – bryndzové halušky so slaninou za cenu 9,90 eura. Hoci veľmi nedôverujem bratislavským verziám nášho národného jedla, bola sme zvedavá, či ma nová „tradičná reštaurácia“ neprekvapí.
Halušky vyzerali na prvý pohľad veľmi lákavo, no v bryndzovej omáčke sa priam „topili“. Konzistencia bola zriedená, ale nie vodnatá, a tak by mohli uspokojiť najmä tých, ktorí majú radi skôr krémovejšie halušky.
Bryndzové halušky boli príjemne krémové, ale veľmi slané. (zdroj: Ema Stanovská)Chuťovo sa mi zdali slané, čo ešte umocňovali krehké slaninové škvarky, ktoré sa mi v ústach rozpadávali na prach. O mäsitých častiach nemôže byť ani reč. Na vrch štedrej porcie mi kuchár nadelil aj čerstvú pažítku.
Za príplatok 2,90 eura si môžeš doobjednať aj ďalšie prílohy, ako sú klobása, opražená cibuľka či grilovaný syr.
Konzistenciu samotných halušiek by som nazvala „tak akurát“. Napriek väčšej porcii mi po jedle nebolo vôbec ťažko, ale zároveň som sa cítila sýta minimálne na štyri až päť hodín. K haluškám momentálne nie je možnosť si objednať acidofilné/kyslé mlieko, ale majitelia sľúbili, že to čoskoro napravia.
Z tých tradičných jedál tu ponúkajú aj pirohy s údenými zemiakmi a bryndzou, strapačky s kapustou, konfitované kačacie stehno či sviečkovú na smotane. Lopárik sa pýši aj rezňom z teľacieho mäsa, ktoré dovážajú z bio farmy Turová.
Vegetariáni tu prirodzene majú o čosi užší výber. Z troch bezmäsitých jedál som vyskúšala krémové krupoto s medvedím cesnakom a sladko-kyslou dyňou za 11,90 eura.
Zaujímavý vizuálny zážitok bol, žiaľ, tým jediným, čo ma na tomto pokrme nadchlo.
Poriadnu horu krupota len jemne dopĺňali drobné kúsky sladkokyslej dyne, ktorá si extrémne protirečila so zvláštne ochutenými, horkasto-slanými krúpami. Možno necitlivá práca s medvedím cesnakom, možno nevhodne vyskladaný recept a možno... je to len mnou.
Ak si vegetarián, v Lopáriku ti urobia napríklad krupoto s tekvicou. (zdroj: Ema Stanovská)Na záver som vyskúšala espresso, ktoré bolo horké a prepražené. Rozumiem, že podnik s takou veľkou kapacitou investuje peniaze radšej do surovín a personálu, no myslím si, že rodinná reštaurácia takéhoto typu si kvalitnú kávu zaslúži.
Prekvapenie z donášky
Rozhodla som sa ešte zistiť, akú budem mať skúsenosť s donáškovou službou. Lopárik totiž okrem hlavných jedál ponúka aj zaujímavé „poobedné menu“ s menšími „maškrtami“ evokujúcimi drevorubačský olovrant. Jaternicu s kváskovým chlebom či pečené zemiaky so slaninovou omáčkou len tak v nejakom hipsterskom bistre nenájdeš.
Vybrala som si môj obľúbený podpecník (niečo ako slovenská focaccia) s bryndzou, syrom, jarnou cibuľkou a slaninou za 4,90 eura. Prišiel rýchlo, ešte teplý a doslova mi vyrazil dych. Bol to zrejme najchutnejší podpecník, aký som kedy jedla – nie príliš mastný, ale vláčny, krehký a chrumkavý.
Najviac nás paradoxne nadchlo tak jednoduché jedlo ako je podpecník. (zdroj: Ema Stanovská)Navyše, za necelých päť eur som sa z neho poriadne najedla. Viem si predstaviť, že ešte lepšie by chutil s čapovaným pivom, ktoré si tu môžeš dať tiež.
Lopárik ponúka aj denné obedové menu za 8,50 eura, ako aj týždenné menu za 11 – 12 eur, čo je už bratislavský štandard. Pre „intolerantných“ má aj bezlepkové a bezlaktózové jedlá.
Moje celkové hodnotenie je 6/10, ale nad niektorými vecami som ochotná prižmúriť oko, keďže reštaurácia je ešte v zábehu a vychytáva muchy.
Tomu koniec koncov zodpovedá aj karta s QR kódom položená na každom stole, prostredníctvom ktorého môžeš reštaurácii zanechať podrobnú recenziu. Úprimne, viac by som si priala, aby boli na stoloch spomínané jedálne lístky.
Jedlo nebolo poskytnuté reštauráciou zadarmo, redakcia zaň zaplatila.
