Juraj Loj si v maličkej sklenej dózičke do redakcie prináša ryžové mlieko, ktoré si naleje do kávy. Kedysi ich vypil aj päť denne. Dnes sa už mierni.
Jeho stmavovacie sklá v okuliaroch sa medzičasom stali priezračnými. "Som svetloplachý, pomáha to nielen proti slnku, ale aj proti bleskom fotoaparátov," hovorí novopečený člen SND.
Hrubý okrúhly rám nosí čoraz častejšie a nie je to len slnečným počasím. V ostatných rokoch sa čoraz častejšie prechádza po červených kobercoch Slovenska i Česka.
Je to daň za to, že on pre zmenu žiari na malých a veľkých obrazovkách.
Len pred pár dňami dotancoval na druhé miesto v šou Let's Dance. Jeho dokopané a krvavé telo obdivujú diváci Netflixu v temnom deväťdesiatkovom filme podľa scenára Arpáda Soltésza, Vojna policajtov.
Vojna policajtov už pár dní boduje v rebríčku sledovanosti Netflixu a na TV JOJ sa čoskoro objaví aj miniseriál s rovnakým názvom. V čom bude iný ako film?
Ešte som ho nevidel, no v podstate pôjde o rozšírenú filmovú verziu. Budú v nej niektoré pasáže, ktoré sa pre minutáž filmu vystrihli.
V súvislosti s Vojnou policajtov aj s novinkou Miki hovoríme o obnovení fascinácie deväťdesiatkami, ale aj strachu z návratu temných čias. V čom konkrétne sa podľa teba 90. roky vracajú?
Nemyslím, alebo sa skôr vracajú v politickej rovine a nie práve vyberaným spôsobom. Ani za mečiarizmu si predstavitelia vlády nedovolili to, čo si dovoľujú dnes.
Mám na mysli dehumanizáciu a to, že počúvame také otvorené homofóbne či v niektorých prípadoch xenofóbne názory.
Sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou. Veď to nie je tak dávno, keď sa táto "samozrejmosť" zdala nedosiahnuteľnou.

Hovoríš o politike, no oba filmy sú o "hrubokrkých" mafiánoch, ktorí bez mihnutia oka likvidovali ľudí. Hrozí nám návrat aj v tomto zmysle?