Natália Pažická sa k témam ochrany životného prostredia prepracovala cez unikátnu osobnú skúsenosť. Od 14 rokov pracovala ako modelka a na vlastné oči videla, v akých environmentálne a sociálne problematických podmienkach vzniká oblečenie.
Počas vysokoškolského štúdia módy v Amsterdame sa začala venovať udržateľnosti a postupne portfólio svojho záujmu rozšírila o množstvo súvisiacich tém. Ako blogerka a neskôr autorka videí na sociálnych sieťach sa na Slovensku vyprofilovala do úlohy našej najpopulárnejšej greenfluencerky.
Jej angažovanosť sa dnes prirodzene prelieva medzi online a offline svetom. Ako aktivistka patrila k iniciátorom petície #klimatapotrebuje, založila občianske združenie #everyindividualmatters a tvorila aj podcast Fashion Session o kontextoch módnych značiek.
V ostatných rokoch si aj na Slovensku získavajú popularitu "ultra fast fashion" značky ako Primark, Shein či Temu, v porovnaní s ktorými sú aj fast fashion značky pomalé. Vieš si predstaviť, že z tohto čoraz rýchlejšieho kolotoča niekedy vystúpime?
Pomôžu nám jedine regulácie. Veľmi dlho sa nič nedialo, no v poslednom čase mám nádej. Vo Francúzsku prešiel zákon o dodatočnom zdaňovaní a zákaze reklám a k prísnejšej regulácii Sheinu sa zaviazala aj EÚ.
Na európskej úrovni prešiel aj Green Claims Directive zameraný proti greenwashingu na európskom trhu. V rámci odevného priemyslu budú musieť byť značky transparentnejšie a ich výrobky dohľadateľné až ku zdroju.
Prečo trvala reakcia tak dlho?
Doteraz panovala predstava, že ide „iba“ o oblečenie, ktoré je predovšetkým ženskou záležitosťou a tak predsa nemôže predstavovať reálny problém. Legislatívna reakcia trvá vždy veľmi dlho, no aj malé zmeny dokážu vyvolať veľký rozruch. Značky nepochybne pochopia, že pôjde o trend, ktorý neskonči v jednom regióne a budú sa musieť prispôsobiť.
Prečo si myslíš, že veľkou časťou populácie vôbec nepohne vedomie o tom, v akých hrozných podmienkach vzniká naše oblečenie?
Ľudia neradi menia svoje správanie a mnohé veci preto nechcú vedieť. Časť z nich sa zároveň môže tváriť, že veci sa majú inak, média im klamú a šičky vo fabrikách sú vlastne šťastné. Podobným spôsobom som informácie filtrovala aj ja ako tínedžerka.
Dnes nás od informácií z výskumov a reportáží delí doslova jeden klik, no aj tak mi stále píšu, či sú moje informácie podložené aj keď mám uvedené zdroje. Mnoho ľudí stále nepozná skutočnosť. Iní si myslia, že ide len o problém vybraných značiek.
Kto v ultra fast fashion obchodoch nakupuje najčastejšie?
Ženy zo strednej vrstvy, ktoré majú okolo 35 rokov. Nejde o tých najnúdznejších, ale o ľudí, ktorí majú extra peniaze a kupujú si doslova lacný dopamín. Najviac ich vzrušuje celý proces od objednávky na internete po príjem zásielky. Chcú ho neustále opakovať a dávkujú si tak dobrú náladu.
Mnohí ťa poznajú vďaka iniciatíve Klíma ťa potrebuje, ktorá zorganizovala úspešnú petíciu. Máš pocit, že padla na úrodnú pôdu a mala dopad na kroky zákonodarcov?
Jej závery prešli, hoci po pripomienkovom konaní a v lightovom znení. Sami sme nepočítali s tým, že prejde všetko. Veľa práce sa dialo za oponou. Vyjednávali sme s politikmi a museli ustupovať z požiadaviek.
Chápem, že ľudia, ktorí podpisujú petície sú sklamaní, keď sa v rovnakom znení nedostane do zákona. Aj za odstúpenie Martiny Šimkovičovej sa vyzbieralo dvesto-tisíc podpisov a neodstúpila.
Naša petícia rozhodne nevyšumela do prázdna a s vtedajším šéfom rezortu Jánom Budajom sme aktívne pracovali aj na prvom slovenskom klimatickom zákone. Petícia vyvolala v spoločnosti rozruch a každý si chcel pripísať pozitívny bod.
Politici pochopili, že ľuďom na téme zmeny klímy záleží. V dôsledku petície sa niektoré mestá zaviazali k prijatiu stavu klimatickej núdze a keď sa na európskej pôde hlasovalo za znižovanie emisií, naša vláda na čele s Igorom Matovičom hlasovala za najvyššiu redukciu.
Mám pocit, že sú protesty či manifestáciu za klímu na Slovensku v porovnaní so západnou Európou vlažné. Nemal by byť hnev občanov zoči-voči nečinnosti mocných viac počuť?
