"Najvypuklejší rozdiel medzi mladšou a staršou generáciou sa prejavil po prezidentských voľbách, keď mladí dosť tvrdo komentovali staršiu generáciu. To nie je dobré, pretože medzigeneračná solidarita je základ fungovania v spoločnosti," písal v prvej polovici júna novopečený prezident Peter Pellegrini na instagram.
Symbolickým krokom na ceste k zmiereniu "napätia, nepokoja a rozdelenia" medzi generáciami mal byť podľa prezidenta slávnostný obed za účasti 15 zástupcoch z radov seniorov a študentov, rozsadených "na preskáčku".
Riaditeľ Rady mládeže Slovenska Juraj Lizák ideu tohto stretnutia ocenil, avšak jedným dychom vystríha pred zjednodušujúcim delením na tábory "mladých" a "starých".
Slávnostný obed, aj vzhľadom na neverejný zoznam hostí, pritom označil za príklad politického marketingu z kategórie tzv. Youthwashingu, ktorý poznáme napríklad z klimatických konferencií.
"Jeho základný princíp spočíva v tom, že mladí ľudia sú symbolicky pozývaní na stretnutia či okrúhle stoly, aby vyjadrili svoj názor a predstavili svoju víziu, ale v momente, keď príde na plánovanie realizácií a priame aktivity, zostávajú za zatvorenými dverami," vysvetľuje Lizák.
Mladí vs Seniori: Jedni vravia, že im nedôverujú, druhým chýba rešpekt (Anketa) Čítajte Bez ohľadu na mieru autenticity prezidentského happeningu je téma medzigeneračnej solidarity aktuálna.
Mladí sa so seniormi nestretávajú v offline ani v online priestore, no sociológovia sa zhodujú, že komunikácia by mnohé vyriešila.
Či sa teória stretáva s praxou, sme zisťovali aj medzi slovenskými seniormi a študentmi. "Našu progresívnosť si vysvetľujú hlúposťou alebo tým, že nás rodičia nevychovali dobre," konštatovala v našej ankete študentka Maggie Juhásová. Celý text nájdeš na tomto linku.
Tichá domácnosť a paralelné svety
Súčasná podoba medzigeneračných vzťahov má podľa Dominika Želinského zo Sociologického ústavu SAV aspekt "tichého konfliktu o kolektívne zdroje" s prekvapujúcim víťazom.
Napriek stereotypnej predstave o "zúbožených starčekoch a nevďačných deckách", ťahajú podľa sociológa na Slovensku dlhodobo za kratšiu stranu mladí.
"Dôchodcovia patria ku skupinám, ktorým napriek pandemickej a energetickej kríze klesla životná úroveň len veľmi málo. V kontexte obľúbeného politického mýtu hladujúcich penzistov je to paradox," upozorňuje Želinský.
(zdroj: canva)Podľa sociálneho antropológa Juraja Buzalku sa v porovnaní s minulosťou zásadne zmenili podmienky fungovania rodín a komunít.
"Nie sme tlačení do vzájomnej úcty a podpory, lebo starí majú dôchodky a byty a mladí môžu mať hypotéky a kariérnu perspektívu s dobrým výhľadom," hovorí autor knihy Postsedliaci.
Práve "tichú" povahu konfliktu generácií si všíma aj Juraj Lizák, podľa ktorého žijú slovenské vnúčatá a ich prarodičia v paralelných svetoch a takmer nekomunikujú.
Keďže seniori a mladí používajú aj celkom odlišné sociálne siete, nestretávajú sa ani v online priestore. Máloktorý tínedžer má dnes aktívny profil na facebooku a naopak, na instagrame či discorde podľa Lizáka len výnimočne narazíme na dôchodcovské profily.
Sociológovia sa zhodujú na tom, že pri budovaní medzigeneračnej solidarity je dôležitá najmä autentická snaha o pochopenie podmienok, v ktorých predošlé generácie žili a tráum, ktoré si so sebou nesú.
Zaslúžia si šediny automatickú úctu?
Vedúci Katedry sociológie Trnavskej univerzity Peter Guráň považuje za prirodzené, že vzťahy medzi generáciami majú rozdielny charakter ako v minulosti.
"Úcta k starším, ktorá sa vždy zakladala najmä na ich väčších poznatkoch a skúsenostiach, dnes už nemôže automaticky platiť. Naopak, mladšia generácia disponuje v mnohých oblastiach, napríklad v online a technologických kompetenciách, poznatkami, ktoré staršia generácia nemá," všíma si Guráň.
(zdroj: canva)Neustále zvyšovanie dynamiky globálnych zmien podľa neho vedie ku skracovaniu generačného cyklu a prehlbovaniu rozdielov. O nových generáciách dnes hovoríme každých 15 rokov.
Za mileniálov označujeme ľudí narodených medzi rokmi 1981 a 1996. Generácia Z prišla na svet od roku 1997 do 2012. Najnovšie označenie generácie alfa patrí narodeným po roku 2012.
Peter Guráň tiež upozorňuje, že dnešná mládež a seniori nežijú len v "rozdielnom" Slovensku, ale aj v rozdielnej Európe a rozdielnom svete.
Kým sa slovenská generácia dôchodcov vyrovnávala s normalizáciou, postsocialistickou transformáciou či s delením štátu, ich vnuci sa už narodili do samostatného Slovenska.
Dnešní študenti nepoznajú iný život ako v otvorenej a slobodnej Európe a aj preto sa podľa Želinského ľahšie a prirodzenejšie stotožňujú s členstvom v medzinárodných štruktúrach.
"Zároveň nájdeme aj kľúčové rozdiely v každodennej skúsenosti. Mladí napríklad prichádzajú menej do kontaktu so zdravotným systémom a menej vnímajú súvisiace frustrácie," všíma si.
Vedúca Katedry sociálnej antropológie z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK Danijela Jerotijević si navyše všíma, že absencia medzigeneračného dialógu vedie viac ako kedysi aj k ponosovaniu sa na starších. Dôkazom je, že povojnová generácia "baby boomers" je na Západe za ostatných dvadsať rokov čoraz častejšie považovaná za "problematickú" a nesúcu zodpovednosť za súčasné problémy.
Kto sú boomeri podľa mladých? Privilegovaní rasisti, ktorým chýba empatia Čítajte Dnešná mládež sa podľa Jerotijevićovej už skrátka neostýcha svoju nespokojnosť prejavovať otvorene a kriticky reflektovať aj chyby vlastných rodičov, čo bolo doteraz neprípustné.
Niektorí mladí ľudia idú ešte o krok ďalej a od pozitívnych stereotypov o starobe ako "období múdrosti" postupne skĺznu až k jej infantilizácii. Túto tendenciu vidíme napríklad pred voľbami pri výzvach na prehováranie starých rodičov či na ukrývanie ich občianskych preukazov.
Dominik Želinský v tomto kontexte pripomína českú kontroverznú kampaň Přemluv bábu.
Kto seje vietor, žne búrku
Želinský nachádza trefnú paralelu k medzigeneračnému konfliktu pri politických preferenciách rôznych vekových skupín. "Najmä koaličné strany Smer a Hlas čerpajú z rezervoára disciplinovaných starších voličov," tvrdí.
Simulované študentské voľby do Európskeho parlamentu 2024. (zdroj: SME)Čísla hovoria jasnou rečou. Rozdiel medzi výsledkami simulovaných študentských volieb a tých ozajstných dospeláckych je markantný.
Ochota prisúdiť volebné právo stredoškolákom od šestnástich rokov je pritom minimálna . Najviac výhrad k zníženiu volebného veku, aké platí na Malte či v Rakúsku, majú práve seniori.
Pripomeňme, že v ostatných parlamentných voľbách volilo 981-tisíc seniorov a iba 185-tisíc prvovoličov.
Na jedného mladého Slováka od 18 do 24 rokov pripadajú traja seniori, aj politici začali svoje programy a sľuby cieliť na dôchodcov, všíma si Lizák.
"V praxi to vyzerá tak, že pokiaľ minister vyčísli 350 miliónov na trináste celoplošné dôchodky, tak celá vláda zasadne a povie, že to je jej priorita. Ak však odborníci vyčíslia 200 miliónov na riešenie problémov duševného zdravia mládeže, tak sa tým nikto reálne zaoberať nebude," ilustruje Lizák.
V dôsledku takto vedenej politiky sú u mladých prirodzené pocity nevypočutia, prehliadania politikmi a frustrácie, ktoré môžu vyústiť až v závistlivé či nenávistné postoje k "privilegovaným" starším.
Minister práce Erik Tomáš a predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Michal Kotian. (zdroj: Facebook/Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky)V procese nerovnomernosti pozornosti venovanej mladým a seniorom na Slovensku hrajú podľa Dominika Želinského zo SAV silnú rolu aj lobistické organizácie ako Jednota dôchodcov na Slovensku, ktorej predstavitelia dnes majú blízko práve k stranám vládnej koalície.
