Kráľovstvo planéty opíc je prekvapujúco hĺbavé. Ufúľaní ľudia hrajú druhé husle

Ľudská fascinácia opicami je najmä z dôvodu našej genetickej aj behaviorálnej blízkosti bezodná. Podobne nevyčerpateľná sa zdá aj sága Planéty opíc.

Našu zvedavosť motivujú aj vedecké objavy. Keď si pred pár dňami orangutan na tvár aplikoval liečivú rastlinu, nemohol urobiť lepšie promo novinke o opičej planéte.

Pôvodné filmy z prelomu 60. a 70. rokoch inšpirovala francúzska sci-fi kniha a opice v nich hrali preoblečení ľudia.

Novšie digitálne napumpované počiny na starší materiál odkazujú skôr symbolicky. Ich príbehy zapadajú do rovnakého puzzle. Pôvodnú predlohu síce berú na vedomie, ale menej vážne.

Najnovší počin vznikol prvýkrát na popud štúdia Disney, ktoré si, zdá sa, nevie pomôcť. Ak zacíti šušťanie peňaženiek nostalgických divákov ako napríklad pri ságe Star Wars, skrátka neodolá.

Kto je tu za opicami?

Štúdio si zodpovedalo otázku, čo môže nasledovať po filmoch s podtitulmi: Zrodenie, Úsvit a Vojna. Keď si odpovedalo, že nevyhnutne Kráľovstvo, oslovili režiséra trilógie Labyrint, ktorým nahradili osvedčeného Matta Reevesa.

Príbeh novinky sa začína tristo rokov po konci deja ostatného filmu. Ocitáme sa vo svete, kde už celkom jednoznačne vládnu opice. Po farmaceutickom hazardovaní, ktoré viedlo k ich urýchlenej mentálnej evolúcii a vyplývajúcemu ozbrojenému medzidruhovému konfliktu s decimovaným ľudstvom panuje na planéte Zem relatívny pokoj.

Noah si dospievanie predstavoval inak. (zdroj: 20th Century Studios)

Pozostatky ľudskej civilizácie sú v ruinách. Ojedinelí príslušníci nášho druhu, imúnni proti vírusu, ktorý pozabíjal ich súkmeňovcov, sa uchýlili k primitívnemu životu vo vyhnanstve.

"Kráľovstvo" sa životom zdivených ufúľancov, pripomínajúcich súťažiacich v Survivorovi, príliš nezaoberá. Ľudia sú až na malé výnimky nanajvýš trpená štafáž.

Na rozdiel od predošlých epizód vo filme takmer úplne absentuje otvorený medzidruhový konflikt. Ľudská linka bola ohlodaná na kosť a filmu to prospieva.

Sledovaním správania a interakcií opíc sa o sebe môžu diváci naučiť skutočne cenné príučky.

Opičia kultúra, ktorá je na zemeguli v čase "natáčania" stále len v zárodku, môže potešiť etnologickú dušu, ktorá v náznakoch sleduje jej kmeňové sklony a rituály, podobné starovekým civilizáciám.

Naopak, amatérski primatológovia, rozmaznaní napríklad seriálom Chimp Empire, budú mať pri sledovaní poľudštených ľudoopov menšiu radosť.

Človek človeku ľudoopom

Film ponúka pozoruhodnú linku venujúcu sa odkazu zosnulého Cézara. Začína sa ceremoniálnym pohrebom hrdinu predošlých dielov a precízne skúma, akým spôsobom sa opice správajú k jeho heroickému dedičstvu.

Práve tomuto šimpanzovi, vychovanému v zajatí, sú totiž vďačné za oslobodenie, dar reči a porazenie ľudstva.

Opice sú v novinke hĺbavé aj prchké, agresívne i krotké. (zdroj: 20th Century Studios)

Cézar má tristo rokov po smrti predovšetkým mýtický status. Ako sme však mnohokrát videli aj v ľudskej histórii, nie všetci sa uspokoja s úctou a radi by sa na jeho mene priživili.

Presne to je príklad hlavného záporáka Proxima, ktorý sám seba vďaka štúdiu literatúry o starovekom Ríme presvedčil, že môže byť Cézarovým právoplatným nástupcom.

Status alfa samca, charizma, otroci a banda verných vojakov mu nestačia. Svoju moc si chce upevniť ľudskými zbraňami.

Na ich získanie sa nehanbí prekrúcať Cézarovo posolstvo. Proximove zneužívanie proto-náboženskej inklinácie ľudoopov dáva filmu skutočne pozoruhodnú hĺbku.

Spirituálnym náladám nahráva aj pomalšie tempo snímky. Napriek trvaniu, ktoré veľkoryso prekračuje dve hodiny, sa totiž toho na plátne až tak veľa neudeje. Na čas skúpy divák sa môže dokonca oprávnene pýtať, prečo sa má často pozerať na sled atmosférou podobných scén a film neplynie strhujúcejším tempom.

Na druhej strane, pomalšia výstavba trpezlivejším divákom necháva viac priestoru na rozjímanie nad hodnotnými otázkami. Okrem kritiky viery vo vlastnú výnimočnosť, ktorá ústi do diktatúry, je film silný aj pri analýze mechanizmov dôvery naprieč klanmi aj živočíšnymi druhmi.

V konečnom dôsledku je tu však predsa akosi priveľa dialógov. Pri filme o opiciach je to ozaj zvláštny pocit.

Reprezentantka ľudstva zanechala rozpačitý dojem

Tvorcovia vzhľadom na široký potenciál snímky a jej relatívny časový odstup od predchodcov stáli pred dilemou, do akej miery sa majú utápať vo vysvetľovaní uplynulých dejov.

Rozhodli sa ju celkom odvážne odbiť troma písanými vetami na začiatku a urobili dobre. Dej aj kontext je skutočne pochopiteľný.

Freya Allanová svoju náročnú rolu zvládla so cťou. (zdroj: 20th Century Studios)

"Kráľovstvo" obsahuje v porovnaní s predošlou "trilógiou" omnoho menej explozívnych scén. Zriedkavé bitky, naháňačky a ostatné akčné prvky pritom patria k lahôdkam a zo scén lezeckých výkonov opíc sa môže citlivejším povahám zakrútiť hlava.

Viac ako na veľkolepé ničivé strety sa príbeh sústreďuje na fyzické i symbolické putovanie hlavnej postavy šimpanzieho adolescenta z kmeňa krotiteľov orlov s nie náhodou biblickým menom Noah.

Castingové oddelenie tentoraz nemuselo okrem dabingových hercov obsadiť veľa ľudských úloh. Tú jedinú ústrednú zverilo Freyi Allanovej, známej predovšetkým zo seriálu Zaklínač.

Stvárniť v záplave digitálnych ľudoopov hodnovernú zástupkyňu celého ľudského pokolenia bolo viac ako husársky kúsok. Túto gigantickú a možno až nesplniteľnú úlohu zvládla herečka so cťou, avšak na vytvorenie pocitu prepojenia medzi jej postavou a opicami musí divák zapojiť viac ako komfortnú dávku predstavivosti.

Technickej stránke niet čo vytknúť

Na ostatných štyroch filmoch o planéte opíc je nádherne vidieť technický pokrok v oblasti digitálnych efektov pri zobrazovaní zvierat a ich pohybu. Predchádzajúca trojica patrila v čase svojho vydania k vrcholu toho, čo je vo filmoch technicky možné.

"Kráľovstvo" nie je iné a vynikne aj na obrovitánskom IMAX plátne. Môžeš sa kochať precíznymi detailmi na tele a tvárach opíc. Ich jazvy, vrásky či telesné tekutiny pôsobia obdivuhodne hodnoverne. Z ich očí takmer srší život.

Aj kedysi ošemetné scény s vodou či viacerými zdrojmi svetla sú vyšperkované do posledného detailu.

V opiciach sa vďaka skvelej grafike nájde nejeden človek. (zdroj: 20th Century Studios)

Kým ešte vo verzii Tima Burtona z roku 2001 hrali prím maskéri a kostyméri a divákom museli stačiť preoblečení ľudia, dnes sledujeme technickú exhibíciu. No hoci opice pôsobia skutočne realisticky, vytvorenie pocitu empatie nie je automatické. Divák sa musí s postavami chcieť stotožniť.

Všežravé štúdio Disney, ktoré sériu reinkarnovalo, jej "Kráľovstvom" nezasadilo ranu z milosti. Naopak, vzhľadom na jeho produkčnú húževnatosť či neuzatvorené dejové linky môžeme očakávať pokračovanie.

Po technickej stránke sa nabudúce už zrejme priblížime na opičí chlp dokonalosti. Otázne je, čo nové nám ešte opice môžu povedať?