Nový riaditeľ Starej tržnice: Sobotné trhy navštívi za deň aj 10-tisíc ľudí. Je to však stratové podujatie

Keď v roku 2013 preberali od mesta Starú tržnicu, budova bola v katastrofálnom stave. Občianske združenie Aliancia Stará tržnica, zložené z jedenástich profesionálov, projekt tvorilo doslova "na kolene".

Časom budovu oživili a dnes je z nej významné miesto konania komerčných aj verejnoprospešných podujatí, komunitných aktivít, koncertov, ale aj obľúbený priestor na stretávanie a trávenie voľného času.

Funkciu riaditeľa Starej tržnice najnovšie prebral Marián Mazag, ktorý tam začínal ako predajca na sobotných trhoch Trh-Piac-Markt.

Je to najdlhšie trvajúce podujatie, no je stratové, a to aj napriek tomu, že ho za jeden deň navštívia tisícky ľudí.

"Od človeka, ktorý sa živí len pestovaním zeleniny, nemôžete pýtať veľa peňazí. Nemáme jediného predajcu, ktorý by svoje produkty kupoval z veľkoskladu. To je veľmi bežná prax na mnohých slovenských trhoviskách," vraví pre Closer Marián Mazag.

V rozhovore prezradil, aké má s tržnicou ďalšie plány a či sa budú trhy konať aj častejšie ako raz týždenne.

Čo ľudia o Starej tržnici väčšinou nevedia a myslíte si, že by mali vedieť?

Ako príklad môžem uviesť sobotné trhy Trh-Piac-Markt. Mnohí jeho návštevníci stále neveria, že farmári, ktorí tam predávajú čerstvé plody, ich aj naozaj vypestovali.

Nemáme jediného predajcu, ktorý by produkty kupoval z veľkoskladu. To je veľmi bežná prax na mnohých slovenských trhoviskách. Stačí si pozrieť sortiment a logicky sa zamyslieť, či je reálne, aby to všetko vypestoval len jeden človek.

Druhá vec je, že aby to mal čas vypestovať, nemohol by päť dní v týždni stáť na trhu a predávať.

Takže trhoviská, ako je Miletičova alebo Fresh Market, predávajú aj zeleninu z veľkoskladu?

Nechcel by som hovoriť za nich. Ale nie je to štandard, aby boli samotní farmári aj predajcovia. V Starej tržnici je to úplná podmienka.

Keď sme niekedy v minulosti zistili, že niekto predáva kúpené produkty, vylúčili sme ho. Robíme aj kvázi “kontroly”, to znamená, že farmy navštevujeme aj osobne, aby sme mali istotu.

Prečo nie je reálne, aby boli trhy otvorené päť dní v týždni?

Nemáme trhovníkov, ktorí by boli schopní byť tu tak často, musia robiť na farme. A nechceli sme, aby bola tržnica len prezlečený supermarket s klasickými veľkoobchodnými produktami.

Ďalší dôvod je ekonomický. Trh-Piac-Markt je stratové podujatie. Ak by sme žili len z trhov, nevedeli by sme túto budovu udržať v súčasných podmienkach.

Trh-Piac-Markt ojedinele navštívi aj 10-tisíc ľudí. (zdroj: Facebook/Stará tržnica)

Ako je možné, že je to stratové podujatie, keď je tak veľmi obľúbené?

Od človeka, ktorý sa živí len pestovaním zeleniny, napríklad mrkvy, ktorú predáva za 1,50 eura, nemôžete pýtať veľa peňazí.

Okrem toho tu máme aj divadlo pre deti, workshopy a nabitý program pre celú rodinu. Za každý program musíme umelcom zaplatiť. To platí aj pre celý tím ľudí, ktorý to produkčne organizuje.

Takáto kvalita podujatia si vyžaduje veľa financií.

Budovu ste pred vyše desiatimi rokmi prevzali od mesta. Aký veľký nájom mu platíte?

Zaviazali sme sa, že každý mesiac do budovy investujeme 10-tisíc eur, a tú časť sumy, ktorú neinvestujeme, zaplatíme ako nájom. Okrem toho máme symbolický jednoeurový nájom.

Mesto má právo bezplatne tu organizovať svoje podujatia a využívať základný inventár. Takže nielen, že neplatia žiadny nájom, ale ani energie, ktoré tu minú. To je síce neviditeľná časť, ale my to vieme premietnuť do financií.

Ako ste na tom v súčasnosti finančne?

Zvládame to. Plníme podmienky, budova sa rozvíja a myslím, že výsledok je dobrý.

Máme to nastavené tak, aby sme jednak nezaťažovali mestský rozpočet, a aby sme do budovy neustále investovali a renovovali ju. Keď ju raz odovzdáme, nebude to budova s investičným dlhom, ako je to v prípade väčšiny tržníc, ale bude opravená a vynovená. Aktuálne napríklad robíme na projekte novej kotolne, pretože starej už končí životnosť.

Prevádzky platia nájom samostatne?

Áno. Ale naším cieľom nebolo zobrať akýkoľvek typ prevádzky, ale zohľadniť aj pridanú hodnotu. Je to verejná budova, a tak sme chceli, aby prevádzky prinášali aj niečo navyše. Niektoré dokonca nájom neplatia, napríklad keramická dielňa.

Čím väčšia je pridaná hodnota pre verejnosť, tým nižší je nájom. Hľadáme v tom balans, aby to bolo ekonomicky udržateľné, ale zároveň, aby to prinieslo aj najviac pridanej hodnoty pre verejnosť.

Nie som veľký odborník na jednu konkrétnu vec, ale mám prehľad v rôznych oblastiach, hovorí Marián Mazag. (zdroj: Marko Erd)

Ktoré podujatia patria medzi najziskovejšie?

Najziskovejšie sú komerčné podujatia, ktorých ročne potrebujeme aspoň dvanásť. Je to napríklad nejaká konferencia alebo uzavreté podujatie za komerčný nájom.

Potom máme podujatia pre verejnosť, kde sa niekedy platí vstupné a niekedy nie. Tie majú externých organizátorov, ktorí majú individuálne nastavený nájom. Z verejných podujatí za vstupné je obľúbený napríklad Festival kávy, čaju a čokolády.

Na opačnom konci sú podujatia, ktoré sú úplne zadarmo organizované aj vďaka partnerstvu. To je napríklad Umenie v tržnici, počas ktorého sme otvorení celé leto. Je to podujatie, ktoré má nemalý rozpočet, ale je to naša investícia do toho, aby mala budova aj verejnoprospešný rozmer.

To bol náš zámer od začiatku, keď Aliancia Stará tržnica predložila mestským poslancom plán projektu a žiadala zverenie tejto budovy do nájmu.

A ktoré verejné podujatie malo minulý rok najväčšiu návštevnosť?

Umenie v tržnici navštívilo okolo 25-tisíc ľudí. Boli tu ľudia z asi 40 krajín, napríklad Uzbekistanu, Austrálie, Nového Zélandu či Kanady.

Úspech mali aj sobotné trhy, ktoré mali návštevnosť okolo štyri a pol tisíc ľudí, čo nie je málo. Príležitostne to vie vyskočiť až na 10-tisíc ľudí. Napríklad, minulú sobotu (v čase rozhovoru 20. apríl, pozn. red.) sme mali v tržnici osemtisícovú návštevnosť.

Externé podujatie, ktoré my neorganizujeme, ako napríklad Profesia days, vedia mať tiež veľkú návštevnosť.

Ktoré je vaše obľúbené podujatie?

Umenie v tržnici, pretože to mám na starosti ako projektový manažér.

Marián Mazag už tretí rok pracuje na projekte Zelená strecha, ktorý raz bude sprístupnený aj verejnosti. (zdroj: Facebook/Stará tržnica)

Vy ste v Starej tržnici začínali ako predajca. Čo vás sem vtedy priviedlo?

Tomuto projektu som od začiatku veľmi fandil. Dozvedel som sa o ňom len z médií, nepoznal som ľudí okolo tržnice. Páčilo sa mi, že sa stretli ľudia z bežného sveta, odborníci a aktivisti, ktorým nie je jedno, ako svet okolo vyzerá, a vytvorili projekt v spolupráci s mestom, z ktorého má výhodu každý.

Jedným z vašich aktuálnych projektov je Zelená strecha, na ktorej pracujete už tretí rok. Ako bude vyzerať?

Bude to profesionálna zelená strecha s drevenými záhonmi, chodníčkami a zeleným kobercom. Dali by si ju urobiť na mieru na základe odbornej štúdie.

Pôvodne sme plánovali omnoho odvážnejší projekt - strecha na štýl verejného parku, kde sme chceli organizovať malé pop-up eventy. Nakoniec sa ukázalo, že to nie je reálne vzhľadom na určité technické povolenia, takže sme štúdiu museli upravovať. Teraz je pripravená na to, aby sme ju v najbližších rokoch realizovali.

Priestor Oáza vnútri tržnice slúži ako priestor pre nechcené rastliny a keramická dielňa. (zdroj: Facebook/Stará tržnica)

Prečo ste práve vy prebrali funkciu riaditeľa Starej tržnice?

Prebehla o tom debata a zhodli sme sa, že najlepšie by bolo, aby po Gáborovi Bindicsovi nastúpil niekto, kto tento projekt dobre pozná. Je to komplexné v tom, že to nie je iba komerčný projekt, ktorého cieľom je zarobiť peniaze, ale aj pracovať s energiou a financiami tak, aby vzniklo čo najviac pridanej hodnoty pre verejnosť.

Na mňa padla voľba asi z toho dôvodu, že som prestriedal rôzne projekty, rôzne pozície a chvíľu som mal na starosti aj komunikačnú agendu a venoval som sa aj technickým záležitostiam. Nie som veľký odborník na jednu konkrétnu vec, ale mám prehľad v rôznych oblastiach.

Čo sa zmení pod vaším vedením?

Nemám veľkú ambíciu veci meniť. Vnímam veľkú pokoru. Pre mňa je Stará tržnica ako Titanic - nie v zmysle potopenia, ale v tom, že nemôžem len tak prísť ku kormidlu a začať ním krútiť doprava-doľava. Aj keby som to urobil, ten projekt by sa hýbal veľmi pomaly.

Čo teda robíte?

Moju súčasnú agendu by som nazval “upratovanie”. Snažím sa zameriavať pozornosť na rôzne aspekty toho projektu a doťahovať ich do lepšej funkčnosti a prehľadnosti.

Tento projekt vznikal akoby “na kolene” - keď kolegovia budovu prevzali, bola v podstate nepoužiteľná. Išlo to krôčik za krôčikom a bolo treba po kúskoch investovať do jednotlivých priestorov.

Teraz je budova už pomerne komplexný organizmus a ja sa snažím rôzne jej aspekty “upratať”, spraviť z nej harmonický celok a dobudovať tím, ktorý sa o ňu stará. Chcem udržať kontinuitu a pokračovať na projektoch, ktoré sa už pripravovali, a na ktorých som sa aj ja podieľal.

"Nemám veľkú ambíciu veci meniť. Vnímam veľkú pokoru," hovorí nový riaditeľ Starej tržnice. (zdroj: Marko Erd)

Čo konkrétne je vo vašej agende na prvých priečkach?

Prvým bodom je zelená strecha, ktorú sme spomínali, a druhým je celodenná tržnica so stálymi prevádzkami a obchodmi v hale. Teraz máme prevádzky len po obvode, no okolo roku 2000 boli aj vnútri a mohli ste ich kedykoľvek navštíviť. Chceme sa k tomu vrátiť.

Okrem toho, mesto plánuje rekonštrukciu námestia SNP. Táto iniciatíva vzišla pôvodne od Aliancie Stará tržnica s názvom Živé námestie. Jednou z výziev je pripraviť budovu na túto premenu verejného priestoru tak, aby výsledkom bola čo najlepšia synergia, ako pre budovu, tak pre verejný priestor v okolí.

V novo vydanej brožúre o 10 rokoch fungovania Starej tržnice ste písali, že “oživená tržnica priniesla okolo seba viac života, než sme predpokladali”. Čo to znamená? Riešili ste nejaké sťažnosti?

Bratislava prirodzene ten život potrebuje. Tržnica je v každom meste centrom diania, čiže ľudia sem patria.

Námestie Nežnej revolúcie sa stalo veľmi populárnym miestom a časom sme museli začať regulovať neriadený nočný život na námestí. Sťažovali sa nám susedia. Raz sme tu museli riešiť aj výtržnosť, myslím, že sa to objavilo v médiách.

Hľadáme ten správny balans, aby tento priestor ostal bezpečný, ale aby zas človek nemal pocit, že sa tu necíti slobodne.

Stará tržnica a Námestie Nežnej revolúcie je obľúbeným miestom trávenia voľného času. (zdroj: Facebook/Stará tržnica)

Ako konkrétne sa to snažíte docieliť?

Máme SBS-kára a prísne strážime včasné uzavretie terasy. Posledný nápoj vydávame už o 23.15 a o polnoci sa zapínajú svetlá a upratujeme námestie.

Na Nedbalovej ulici sa terasa zatvára po dohode s obyvateľmi o hodinu skôr, ako nariaďuje VZN (všeobecne záväzné nariadenie samosprávy, pozn.red.), teda už o 23.00.

Terasu si prenajímame od mesta, no na rozdiel od iných prevádzok tam nemusíte konzumovať len jedlo a pitie, ktoré si kúpite u nás. Aj keby ste si tam chceli sadnúť s treskou s rožkami z potravín, nik vás odtiaľ vyhadzovať nebude. Jediné pravidlo je, že si tam nesmiete priniesť vlastný alkohol.

Priestory Starej tržnice využilo aj niekoľko politikov ako svoju volebnú centrálu. Konkrétne šlo o stranu Progresívne Slovensko, bývalú prezidentku Zuzanu Čaputovú a bývalého kandidáta na prezidenta Ivana Korčoka. Prenajali by ste halu aj iným politickým subjektom, myslím napríklad strany v momentálne koalícii?

Tieto prenájmy boli komerčné nájmy pre uzavreté neverejné podujatia. Ktokoľvek môže prísť a požiadať o prenájom - ak máme voľný termín a dohodneme sa na podmienkach v zmluve, tak nie je problém.

Samozrejme, máme aj svoju dramaturgiu a neakceptujeme každú objednávku na prenájom haly. V tomto kontexte chcem povedať, že my nie sme politický projekt.