Agnesa Marikovsky sa pred 18 rokmi odsťahovala do Spojených štátov amerických, kde pôvodne neplánovala žiť, len stráviť dobrodružné vysokoškolské leto a priniesť si domov zarobené peniaze.
Zhoda okolností či osud to v jej živote zariadili inak.
Z upratovačky v detskom tábore, kde sa počas práce v noci musela vyhýbať medveďom, sa stala podnikateľka s vlastným masérskym salónom.
Slovenka chodí roky pracovať do Nórska: Za leto tu viete našetriť tisíce, no nie je to pre každého Čítajte Spočiatku to nebolo ľahké, no nakoniec začala žiť svoj americký sen. Svoj príbeh dnes ukazuje ľuďom prostredníctvom profilu Slovenka za mlákou na Instagrame.
Closer sa s Agnesou rozprával o neľahkých začiatkoch v Amerike, kde viac ako rok žila ilegálne, bez víz. Povie ti aj o podnikaní v štáte New Jersey, ale aj o streľbách v školách či polarizácii spoločnosti za veľkou mlákou a na Slovensku.
Kde si začínala, keď si prvýkrát prišla do Ameriky?
Prišli sme do židovského ortodoxného kempu v horách v Pennsylvánii, kde deti trávili celé leto. Bola som súčasťou študentského tímu zamestnancov z celého sveta, ktorí upratovali, pomáhali v kuchyni alebo robili plavčíkov.
Ja som upratovala. Deti bývali v chatkách, ktoré sme chodili upratovať a čistiť, čo nebolo také zlé. Oveľa horšie bolo zbieranie odpadkov po kempe, lebo deti museli ísť spať o desiatej, ale časť mladých zamestnancov mohla byť hore do polnoci.
Oni si do noci objednávali pizzu, odpadky hádzali do koša a my sme to po nich do jednej ráno museli zbierať, lebo sa tam po okolí potulovali čierne medvede. O jednej ráno som tam bola sama na golfovom vozíku a dúfala som, že ma pri niektorom odpadkovom koši nezastihne medveď. To bola moja prvá skúsenosť.
Bolo to odlišné od amerického sna, ktorý si vtedy mala v hlave?
Bola to trochu zrážka s realitou, lebo prvé dva mesiace môjho života v Amerike som žila v stane medzi medveďmi. Našťastie som odmalička chodila stanovať, takže to pre mňa nebolo až také hrozné.
Čierne medvede nebývajú príliš agresívne. Po príchode sme však o nich mali školenie, pretože tam český študent skúšal kŕmiť malé medvede. Následne prišla medvedica a on skončil v nemocnici, lebo naňho zaútočila. Ak človek dodržiaval základné pravidlá, tak by sa s medveďmi ani nemal stretnúť.
Mala si po prvom lete v Amerike pocit, že tam chceš zostať žiť?
Nechcela som tam žiť, vôbec som o tom nerozmýšľala. Doma som mala vážny vzťah, takže som plánovala vyskúšať Ameriku na tri mesiace a vrátiť sa domov dokončiť vysokú školu. Po návrate domov ma však Amerika stále veľmi lákala.
Dokončila som školu a našla som au-pair program na leto, ktorý som sa rozhodla vyskúšať. Dva mesiace som mala pracovať a mesiac cestovať, čo som chcela využiť.
Postupne mi dochádzalo, že by som si v USA vedela predstaviť život, ale rozhodujúce bolo, až keď som niekoho nového spoznala. Zaľúbila som sa do svojho budúceho manžela, ktorý mi povedal, že už sa nemám vrátiť domov a mám tam s ním rovno ostať. Nebolo to plánované, ale rozhodla som sa počúvnuť svoje srdce.
Išla si potom ešte naspäť na Slovensko?
Už som sa nikdy nevrátila. Mala som au-pair víza na tri mesiace. Svojho budúceho manžela som spoznala mesiac pred septembrovým odletom a bolo to obrovské vzplanutie. Hneď mi povedal, že si ma vezme, keď dostane americké občianstvo.
Práve bol v procese získavania papierov, takže keď som súhlasila, vedela som, že chvíľu budem musieť v USA zostať ilegálne. Nakoniec ten proces trval možno rok, potom mi sponzoroval zelenú kartu a vzali sme sa.
Až vtedy som sa prvýkrát vrátila na Slovensko na návštevu, to už som dokonca stihla mať jedno dieťa. Keby som nevedela, že vďaka manželovi čoskoro získam americké občianstvo, tak by som rok v Amerike bez papierov určite nežila.
Bolo možné si vtedy v Amerike nájsť prácu aj bez papierov?
