Dve tretiny detí od 12 do 19 rokov trávi na internete vyše štyri hodiny voľného času denne. Konštatuje to centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. Je to dôvod na paniku?
"V princípe ani nie," myslí si psychologička Zuzana Kamendy zodpovedná za najnovší prieskum medzi 1 422 študentami z celého kraja.
Ak deti netrpia po vzťahovej, emočnej či prospechovej stránke, hodiny strávené na internete by nás nemali alarmovať. Presun klebiet a vyznaní tínedžerských lások zo školských chodieb do chatovacích miestností nie je samo osebe problematické.
Tak ako generácia ich rodičov trávila voľný čas vo vnútrobloku alebo pred telkou so Sabrinou mladou čarodejnicou, dnešní tínedžeri scrollujú radšej na instagrame alebo temu. Je to prirodzené.
"Nevyzerá to tak, že by nám rástla generačná patológia a nemôžeme hovoriť ani o devastačnom dopade na zdravie" upokojuje Kamendy.
Spomína však niekoľko ALE.
Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami
Pri analýze výsledkov najnovšieho prieskumu badáme medzi rokmi 2017 a 2024 výraznejší prepad popularity u jedinej aktivity, sledovaní porna. K pravidelnej návšteve erotických stránok sa aktuálne utieka 33 percent chlapcov a len 11 percent dievčat.
Väčší rozdiel medzi pohlaviami je pritom len v kategórii online hier, ktorým holduje 84 percent chlapcov a 46 percent dievčat. Fakt, že stredoškoláci zdá sa prestávajú pozerať porno, považuje Kamendy za dobrú správu.
Ako trávia mladí čas na internete (zdroj: CPLDZ Bratislava, 2024.)Anonymná forma dotazníkov eliminuje riziko ostychu, že odpoveď žiakov odhalí rodič či vyučujúci. V hre sú podľa Kamendy dve vysvetlenia.
Pozeranie porna je skrátka na ústupe, keďže stratilo príťažlivosť, alebo sa pornografický obsah rozkošatil zo špecializovaných stránok do najrôznejších fór a chatovacích skupín.
"Ak ho pozerajú menej, je to chvályhodné. Odopierajú si tak sexuálnu hyperstimuláciu a teoreticky tak zlepšujú vlastnú funkciu," uvažuje psychologička.
Na internete sa vo všeobecnosti chlapci a dievčatá správajú rozdielne. Dievčatá na ňom pritom trávia viac času. Venujú sa najmä nakupovaniu a pozeraniu filmov a seriálov. Chlapci sa častejšie hrajú a pozerajú práve porno, ktorému z pochopiteľných dôvodov venujú menej času.
S rozsahom voľného času stráveného na sociálnych sieťach sú aj viac zmierení. Naopak, až každé tretie dievča si častejšie spytuje svedomie a chce tráviť viac času offline. U chlapcov je to len 16 percent.
Časté používanie internetu môže a nemusí signalizovať problémy (zdroj: CPLDZ Bratislava, 2024.)Negatívny vplyv na školské alebo pracovné výsledky prisudzuje času strávenému na sociálnych sieťach každé tretie dievča a každý štvrtý chlapec.
Problém alebo symptóm iných problémov?
Zuzana Kamendy je presvedčená, že zďaleka nie všetok čas strávený na internete je premárnený. So všadeprítomnosťou pokrytia a cenovou dostupnosťou technológií prestáva hranica medzi offline a online svetom takmer úplne existovať. Samotný objem stráveného času môže, no nemusí signalizovať problém, tobôž nie závislosť.
Jedinou diagnózou, ktoré slovenské zdravotníctvo definuje ako nelátkovú, je gamblerstvo. Pokiaľ na internete míňame len čas a nie peniaze v stávkových kanceláriách a kasínach, podľa definície ministerstva zdravotníctva by sme mali byť v suchu.
Nie je to celkom tak. Preferovanie internetu pred offline svetom nemusí byť problémom, len signalizovať iné problémy.
Zuzana Kamendy odporúča rodičom, aby išli príkladom (zdroj: Eduard Starkbauer)Z prieskumu centra vyplýva, že vyše 50 percent dievčat využíva internet, aby ušlo alebo zabudlo na svoje osobné problémy. U chlapcov je to len asi 20 percent. Ľubomír Okruhlica skloňuje šikanu, depresiu, úzkosť alebo pridružené typy závislostí.
O problematickom používaní internetu podľa Zuzany Kamendy hovoríme, ak deti manifestujú nutkavú túžbu byť na internete a majú pocit, že o niečo neustále prichádzajú.
Vo výnimočných prípadoch najintenzívnejších gamerov, ktorí hrávajú celé dni a noci, už prichádza aj k zanedbávaniu hygienických štandardov, pravidelného príjmu potravy a takmer úplnému obmedzeniu kontaktu s rodičmi.
Rodičia musia ísť príkladom, zákazy nefungujú
Ak badáme, že deti nemajú svoj vzťah k internetu tak celkom pod kontrolou, môžeme zakročiť. Zuzana Kamendy odporúča jednoznačne empatický prístup. Hrať to na prísnosť a zákazy môže byť kontraproduktívne.
Rodičia musia mantinely pre svoje deti určovať veľmi citlivo. Sami nevyrastali s prstom hladkajúcim ikonky aplikácií. Kľúčové pre pochopenie nastavenia ich ratolestí je doučenie sa ako online hry, zoznamky či obchody fungujú.
(zdroj: Unsplash.com)Len ak budú sami poznať riziká a komplexnosť internetu, môžu nastaviť rozumné hranice, ktoré budú aj ich deti ľahšie akceptovať.
Zuzana Kamendy varuje aj pred prílišným špehovaním detských telefónov. Nie je vhodné, aby rodičia stratili prehľad nad aktivitou svojich detí, neodporúča však priveľmi invazívnu kontrolu. "Deti majú právo na súkromie. Sledovať, čo si píše vaša dcéra s kamarátkou, nie je vhodné ani etické," upozorňuje.
Ak rodičia chcú, aby ich deti mali zdravé vzorce používania internetu, mali by im ísť predovšetkým príkladom.
"Deti sa učia sledovaním a napodobňovaním. Keď ich rodič fajčí a pije alkohol, zdá sa im to v poriadku. Úplne to isté platí, ak má rodič neustále v ruke telefón. Rodičia musia tínedžerom ukázať, že je v pohode tráviť čas vonku alebo čítať knihy. Je to lepšie ako tvrdá reštrikcia a odoberanie mobilu," hovorí psychologička.
Závislosť od internetu existuje a zároveň neexistuje
Podľa najnovšej klasifikácie WHO neexistuje definícia závislosti od webu ako duševnej poruchy. "Závislosť od internetu nie je choroba, ale môže viesť k poruchám správania," dopĺňa kontext riaditeľ centra závislostí Ľubomir Okruhlica.
"Kedysi bolo ťažké deti presvedčiť, aby sa prestali hrať vonku a prišli domov. Dnes je to naopak a unikajú na internet," glosuje.
Kým sa členovia odbornej komunity nevedia zhodnúť na tom, či závislosť na internete vôbec existuje, nadmerné používanie internetu svojimi ratolesťami trápi čoraz viac rodičov.
Tí akceptujú, pokiaľ sa vo vlnách internetu ich deti vzdelávajú. Problémom je však fakt, že úlohami spojenými so štúdiom trávia výrazne menej času ako zábavou. Vyše 80 percent stredoškolákov sa na internete učí denne menej ako dve hodiny.
Drvivá väčšina, až 99 percent študentov internet využíva primárne na surfovanie sociálnymi sieťami.
Vzorce používania internetu u mladých (zdroj: CPLDZ Bratislava, 2024.)
Je škoda, že Centrum pre liečbu drogových závislostí vo svojom prieskume nereflektuje, aký obsah deti na internete vyhľadávajú. Sociálne siete sú totiž Pandorina skrinka, kde okrem obrázkov mačičiek, vzdelávacích videí či návodov na výrobu ikebany narazia deti aj na masové vraždy, znásilnenia či týranie spomínaných mačičiek.
