Is anybody walking? znie z úst moderátorky a z davu sa vynorí muž s ozdobou hlavy, ktorá púta všetku pozornosť. Z koruny mu trčia dlhé pierka, hlavu mu zdobí tenký závoj a perím má posiate aj nohavice.
Nedá sa uhnúť pohľadom, lebo všetko, čo robí: ako sa tvári, ako hýbe rukami a najmä ako kráča je nádherné.
Vetou "Is anybody walking" moderátorka vyzýva ďalších ľudí, ktorí si chcú vyskúšať "walkovať", teda prejsť po móle a pokúsiť sa vyhrať hlavnú cenu v danej kategórii počas bratislavskej akcie Tepláreň Kiki Ball.
Kiki ball je síce v skratke tanečná súťaž v štýle vogue, no v skutočnosti to viac pripomína spojenie módnej prehliadky, tanečných duelov, kastingov u Simona Cowella (áno, miestami bola porota drsná) a najmä pocitu slobody.
Na týchto báloch je jedno, kto si, prijmú ťa. A vyhráva naozaj ten najlepší: ten, kto dokáže porotu zaujať tak ako nikto iný. Mladík s oslnivým kostýmom si berie hlavnú cenu. Medzi tými, ktorých porazil, spoznávam Katarínu Sásikovú, tvorkyňu populárnych topánok Mulier či organizátorku Dúhového Pride Janu Mičekovú.

V skutočnosti však vyhráva celá táto malá komunita. Nielen miestni, ale aj hostia z okolitých európskych krajín totiž majú niečo, čo mnohým chýba. Radosť z pohybu a z vlastného tela a podporu všetkých, ktorí sa na nich pozerajú bez posudzovania.
Prečítaj si, ako prebieha slovenský kiki bál.

Súťaž vyhrá človek, ktorý najviac zaujme
Najskôr kráča ako modelka na móle, potom sa zrazu hodí o zem a z nejakého dôvodu všetci okolo mňa vedia, že keď dopadne, treba na ňu ukázať prstom. Kiki bál sa začal zhurta a spoluorganizátorka Monika "Mother Velvet" Prikkelová sa predstavila ako inak tancom.
Kým ona ukazuje tanec vogue, pri ktorom intenzívne využíva ruky, skáče alebo sa doslova hádže po zemi, publikum šalie. Viacerí skandujú názov kiki housu, ktorý založila: Kiki House of Velvet.
Znie to trochu roztlieskavačsky: V-E-L-V-E-T VELVET! ale zafunguje to, každé povzbudenie je pre tanečníkov totiž dôvodom dať do toho svoje maximum.
Pre koho je kiki ball
Kiki bály vznikli ako reakcia na veľké bály, ktoré sa často konali v noci a tým boli neprístupné mládeži.
Na rozdiel od veľkých bálov (na Slovensku je najväčší Ball of Shame) tam často chodia aj začiatočníci, môžu si vyskúšať aj kategórie, v ktorých sa ešte musia vycibriť.
Vstup na Tepláreň Kiki Ball je povolený od 18 rokov.
Kiki Ball je v podstate súťaž v tanečnom štýle vogue a v ďalších kategóriách zameraných na módu. Súťaží sa pod menom tvojho kiki housu. Ak k žiadnemu nepatríš, dostaneš meno 007. Na česko-slovenskej scéne fungujú tri houses: Kiki House of Velvet, Kiki House of Freija a Kiki House of Ambitchous.
Tento slovenský kiki ball organizoval okrem Prikkelovej aj zakladateľ Teplárne a Queer Slovakia Roman Samotný.
Práve Prikkelová pritom priniesla vogue ako tanečný štýl na Slovensko, organizuje kurzy a už desať rokov buduje ballroom komunitu.
10, 10, 10s across the board! často zaznieva z úst moderátorky. Rýchlo pochopím, že plný počet bodov na kiki bále znamená, že postupuješ ďalej. Druhá možnosť je tzv. chop: vtedy rovno z kola vypadávaš.
Ak v jednej kategórie walkujete desiati, v prvom kole vypadnú tí, ktorí dostali chop, v ďalších kolách už porota nahodená snáď lepšie ako na odovzdávaní Oscarov vyberá z dvojice víťaza. Cez klasického pavúka sa dostaneme k finálnemu duelu, počas ktorého už publikum vrieska nadšením.
Víťaz však môže byť len jeden a pri vogue nejde len o techniku. Výrazy tváre, kostýmy či to, ako dokážeš opantať porotu môže byť zlom, ktorý potrebuješ k výhre.

Drž stojku, až kým nevyhráš
Podujatie sa nieslo v duchu rozmanitosti. Dvoch rovnakých ľudí by sme tu márne hľadali, jedine, že by walkovali v párovej kategórii a naschvál sa zladili. Na kiki bále sa však každý snaží ukázať seba. Nekladú sa medze fantázii, vystupujúci môžu byť zdravo drzí, odhalení, zahalení, rôznych etnicít či rodových identít.
O ballroom kultúre v našich končinách až toľko nepočuť, hoci je prepojená s módnym aj hudobným priemyslom. Napríklad album Renaissance od Beyoncé je ódou práve na túto kultúru.
Hoci na slovenskom kiki bále žiadna Beyoncé nevystupovala (jej piesne však zazneli), nadšenie pri každom ďalšom vystúpení bolo zreteľné.
"Neskutočne sa mi tu páči, je tu neskutočná energia! Všetci ľudia kričia, podporujú sa, určite sa vrátime," povedali mi Slávka a Emma, ktoré neboli na podobnom podujatí prvýkrát.

Karolína, ktorá chodí na bály už päť rokov a má skúsenosť aj s vystupovaním, si pochvaľuje najmä pocit slobody a prijatia, ktorý na podujatiach zažíva. Tieto slová opakovali viaceré vystupujúce. Boli medzi nimi aj mladé baby, úspešné podnikateľky či single matky, ktoré si vyskúšali voguing po prvýkrát.
"Som na bále prvýkrát a walkovala som fashion kategóriu. Keďže chodím k Monike tancovať a páči sa mi drag scéna, chcela som to vyskúšať. A neskutočne som si to užila," vraví s nadšením pre Closer Katarína Sásiková známa ako Catherine Mulier.
Pri walkovaní je publikum celkom aktívne. Okrem tlieskania a lúskania prstami je vhodné kričať, pískať, spievať, skandovať či jasne dávať porote najavo, kto z dvojice je podľa teba lepší.
Nechýbajú otvorené sánky pri výrazne ohybných ženách, ktoré sa dokážu hodiť na zem tak ladne, že padne sánka aj mne, alebo prekvapené výrazy, keď si niekto ako záverečnú pózu zvolí trebárs stojku a drží ju, napriek vyčerpaniu, až kým nevyhrá.
V akých kategóriách sa walkovalo?
Tohtoročný program sa skladal z dvoch častí a množstva kategórií. Niektoré boli najmä módne: napríklad Best Church Headpiece, ktorá sa niesla v duchu témy tohtoročného bálu: Queer Sunday Church. Téma narážala podľa slov organizátorky Moniky Prikkelovej na oslavnú chvíľu, teda účastníci sa mali obliecť slávnostne podľa toho, čomu veria a čo majú najradšej.
Slovo kostol v názve je len obrazné, žiadne z vystúpení priamo nenarážalo na náboženstvá ani ich nehanilo.
Ďalšie kategórie – keďže ide o kiki bál určený aj začiatočníkom – obsahovali kvízové otázky o ballroom kultúre.
Nechýbali hand performance na orgánovú hudbu, lipsync (teda "spievanie") piesne popovej ikony či floor performance zameranú výslovne na tanec na zemi.
Päť elementov tanca Vogue
Ballroom kultúra má svoje korene už v 19. storočí a postupne sa menila, vysvetľuje pre Closer Monika Prikkelová. Voguing však svoj veľký boom zažil na newyorskej tanečnej scéne 80. rokov.
Na základe póz z magazínu Vogue bol Willi Ninja – známy ako krstný otec Vogue – jedným z priekopníkov tohto tanca. Postupom času sa tanečný štýl zmenil a zrodila sa kategória Vogue Femme. Zatiaľ čo pôvodný "old way vogue" sa viac sústredí na používanie póz ako východiskového bodu, Vogue Femme je intenzívnejší a doplnený charakteristickou ballroom hudbou.
Ak súťažíš v tejto kategórii, musíš predviesť päť elementov vogue: spins and dips, catwalk, duckwalk, hand performance a floor performance.
Pre znázornenie pripájame záznam predstavenia Moniky Prikkelovej počas uplynulého kiki bálu. Dodržala všetkých päť elementov:
V New Yorku v 80-tych rokoch boli takéto bály jediné bezpečné miesta pre LGBT+ mládež, ale tiež pre mladých ľudí černošského a latinského pôvodu. Nešlo len o vystúpenia drag, ale celkovo o módne a tanečné vystúpenia kohokoľvek, kto hľadal bezpečný priestor na sebavyjadrenie.
Bály sú dodnes spôsob, ako nájsť komunitu, no v tom čase tzv. vogue houses vnímali členovia ako rodinu, ktorú si vyberajú. Súťažili spoločne a tiež sa navzájom chránili pred násilím a diskrimináciou.
"Bola som už snáď na 30 alebo 40 báloch," hovorí mi účastníčka s vystupujúcim menom Zolita 007. Hovorí, že rada vyjadruje svoju ženskú energiu na miestach, kde sa cíti bezpečne. Tým podľa jej slov tento bál je.
Ballroom kultúra nezabúda na svoju minulosť
Za zrejme najsilnejšiu kategóriu považujem Realness. Spočíva v tom, že sa vystupujúci musia obliecť, správať a predstaviť tak, aby zapadli. V minulom storočí (a v dnešnej dobe stále na mnohých miestach na svete) totiž to, že na tebe spoznajú, že si queer, mohlo znamenať rozsudok smrti.
Po hodinách nasávania predstavení bez pretvárky sa mi zdalo až neuveriteľné, ako presne dokážu vysielať signály, ktoré v bežnej spoločnosti spájame s heterosexuálnymi a cisrodovými ľuďmi.
Že tí gejovia, ktorí ešte pred chvíľkou pôsobili úplne inak, teraz naozaj vyzerajú presne tak ako nám stereotypy o heterosexuálnych mužoch diktujú. A že tie transrodové ženy sú na nerozoznanie od cisrodových.
Vzápätí si uvedomujem, ako hlúpo vôbec toto prekvapenie pôsobí, pretože množstvo cisrodových ľudí predsa takisto nespĺňa typické predstavy o žene a mužovi. No im za to nehrozí šikana, násilie či smrť.
A ohúrenie sa vracia, vo väčšej vlne, lebo sledujem, ako sa hádžu o zem s noblesou, ktorú sotva viem napodobniť pri mojich tanečných pokusoch.

Jeden z organizátorov Roman Samotný sa niekoľko dní po bále vyjadril k statusu poslanca Milana Krajniaka. Ten totiž bál kritizoval, zrejme najmä preto, že si mylne myslel, že sa odohráva v priestoroch kostola. No vzhľadom na spoločenskú atmosféru je dôvodné myslieť si, že akákoľvek aktivita LGBT+ Slovákov a Sloveniek by mu mohla prekážať.
"Nepoznám veľa miest, kde by som cítil pokope toľko rešpektu a zároveň kreativity, vzájomnej ohľaduplnosti, zdravého vedomia vlastného tela a rovnako úcty k priestoru ostatných," reagoval spoluorganizátor bálu na facebooku.
"Pre mnohých je to často až transformatívny zážitok, keď si uvedomia, že ich jedinečnosť a telesnosť nie sú bremenom, ale požehnaním a božím darom."
To slovo zrejme dobre opisuje aj môj zážitok. Bol to transformatívny zážitok. A jednoznačne posunul moje predstavy toho, ako vyzerá rešpekt k inakosti, na inú úroveň.
Okrem toho teraz očakávam, že zakaždým, keď prejdem uličkou v redakcii, mi ľudia budú tlieskať. Zatiaľ sa tak nedeje...
Keďže najbližšie podujatie – Ball of Shame – bude až v septembri, ballroom kultúru si dovtedy môžeš priblížiť cez dokumentárne filmy. Medzi odporúčaniami organizátorov sú Paris Is Burning či Nowness práve o česko-slovenskej scéne a o Kiki House of Velvet.