Martina Machalová sa prvýkrát vybrala pracovať do Nórska v roku 2014. O tejto škandinávskej krajine nič nevedela, doma pracovala v hoteli a odrazu sedela vo vlaku na druhý koniec Európy.
Z jednej letnej sezóny na horskej chate sa stala nasledujúca zimná sezóna, zimná sezóna sa zmenila na celé roky.
Slovenka sa odsťahovala do Turecka: Za luxusný byt som platila 150 eur mesačne, inflácia to zmenila Čítajte Nórsko jej nakoniec tak učarovalo, že dnes v rámci svojho projektu Poď do Nórska pomáha ľuďom nájsť si v krajine prácu. Vybaví všetky potrebné papierovačky a ľudia môžu spokojne vycestovať za svojím snom.
Martina však upozorňuje, že práca na horskej chate nie je dobrou voľbou pre každého. Izolácia, osamelosť a nehostinné prostredie dokážu s psychikou človeka narobiť divy. A to aj napriek tomu, že má postarané o ubytovanie, stravu a dokáže našetriť parádne peniaze.
Ako si sa dostala do Nórska?
Pochádzam z Modry, malého mestečka pri Bratislave, kde som po vysokej škole pracovala v hoteli. Začínala som tam, robila som nočné a dodnes si pamätám, ako som sedela na schodoch a hovorila si, že to nie je možné, aby som s vysokou školou zarobila tristo eur mesačne.
Po nočnej som prišla domov a sestra ma o desiatej ráno budila so slovami, nech vstávam, lebo idem do Nórska. Nórsko pritom nikdy nebola destinácia, po ktorej som pozerala. Som skôr južanský typ, no o štyri dni neskôr som už sedela vo vlaku s najlepšou kamarátkou mojej sestry. Išli sme pracovať na horskú chatu.
Netušila som, čo nás tam čaká, ale povedala som si, poďme to skúsiť. Nakoniec som tam zostala deväť sezón, dodnes tam chodím pracovať každé leto.
Bolo náročné vybaviť si tam prácu?
Pomohol mi jeden Slovák, ktorý tam pracoval. Môjmu bývalému šéfovi Mariusovi vtedy vypadol nemecký pár, ktorý mal prísť na leto, takže sa mu uvoľnili dve miesta.
Ten Slovák si mohol vybrať, koho chce za kolegyne, tak chcel logicky Slovenky, oslovil neviem koho, ten oslovil niekoho ďalšieho a zrazu som tam bola ja a pracovala som ako chyžná. Tá ponuka si našla mňa, prakticky nič som pre to neurobila.
Predtým som pracovala na Floride v Spojených štátoch amerických, takže Nórsko bola moja druhá skúsenosť s prácou v zahraničí.
Aký bol tvoj prvý dojem z krajiny?
Horská chata, kde sme pracovali, bola naozaj uprostred ničoho. Človek tam prežije prvotný šok z toho, že v okolí nie sú žiadne kaviarne, nemá žiadny sociálny život. Bála som sa toho, čo v tomto prostredí budem robiť tri mesiace.
Našťastie som tam mala kamošku Natálku, s ktorou sme si veľmi dobre rozumeli, vďaka čomu bolo všetko jednoduchšie.
Samotná práca bola celkom fyzicky náročná. Predtým som nikdy takto tvrdo fyzicky nepracovala, človek si možno ani neuvedomí, že upratovanie izieb dá zabrať, treba na to mať dobrú kondíciu.
Ako ťa prijali Nóri?
V horských hoteloch a chatách sú na zahraničných pracovníkov zvyknutí. Ja som sa s problémami nestretla, občas ťa len niekto potrebuje podpichnúť, prečo sa s ním nerozprávaš po nórsky, keď tu pracuješ, ale vždy to viem prehodiť na žart.
S angličtinou v Nórsku aj tak nemá problém malý chlapec ani stará babička.
Prvé sezóny Martina pracovala na horskej chate. (zdroj: archív respondentky Martiny)Čo si mala v hlave po prvej sezóne, keď sa práca skončila a ty si odchádzala domov? Tušila si, že sa budeš chcieť vrátiť?
Mne sa veľmi páčili tie tri mesačné výplaty, keď to porovnávam s tým, čo som zarobila doma v hoteli. To bola moja prvotná, možno trochu povrchná myšlienka, ktorá ma viedla k tomu, že sa chcem vrátiť naspäť.
Úprimne, prvá sezóna mi zbehla rýchlo a celý čas som len pracovala, voľno som mala raz do týždňa, a to som väčšinou spala. Máločo sa mi podarilo precestovať aspoň v najbližšom okolí. Ale uvedomila som si, že v Nórsku si viem zarobiť pekné peniaze, za ktoré si viem na Slovensku kúpiť napríklad byt.
Koľko peňazí si človek dokáže mesačne odložiť, keď pracuje na chate v Nórsku?
Začínala som v roku 2014, keď bola minimálna hodinová mzda 114 nórskych korún. Teraz naposledy to bolo 195 nórskych korún, čo je dnes v prepočte 16,8 eura. Samozrejme, keď človek v krajine pracuje dlhšie, tak postupne zarába ešte viac.
Myslím, že životné náklady v Nórsku idú v posledných rokoch priamo úmerne hore tak, ako všade inde.
Mesačne si vieš po odpočítaní všetkých nákladov a daní odložiť okolo 2000 eur, takže za celú sezónu si môžeš doniesť domov šesť-, osem- či desaťtisíc eur, podľa počtu odpracovaných hodín a času, ktorý tam stráviš.
Dnes však vedieš svoj podnikateľský projekt Poď do Nórska, prostredníctvom ktorého pomáhaš Slovákom a Čechom nájsť si tam prácu a vycestovať. Kedy prišiel zlom?
Keď som sa vybrala do Nórska na prvú sezónu, vôbec som nevedela, kam idem a či ma tam naozaj bude čakať práca. Vôbec som si nepozrela stránku tej chaty, komunikovala som len s recepčnou.
Po sezóne som sa dohodla s Mariusom, že by som sa chcela vrátiť. Hneď mi ponúkol prácu na zimnú sezónu, keď na chate netreba toľko zamestnancov, lebo hostí je pomenej, ale mne to neprekážalo. Odvtedy som začala niekoľko rokov za sebou chodiť do Nórska na letnú aj zimnú sezónu.
Pokračovalo to dovtedy, kým neprišiel môj bývalý partner a nepovedal mi, že takto nemôžem fungovať donekonečna. Vtedy vznikla myšlienka založiť Poď do Nórska, lebo som si uvedomila, že so svojimi skúsenosťami viem ľuďom pomôcť dostať tam prácu.
Postupom času som už do Nórska nemusela chodiť pracovať, ale stále ma to drží. Každé leto dodnes chodím robiť do Nórska, aby som nevyšla z cviku a nebola namyslená, že mám projekt, ktorý ma dokáže uživiť.
V lete vždy stihnem navštíviť viaceré moje "decká", ktoré som do Nórska v tom roku poslala. Síce tam nežijem, no stále som s Nórskom úzko spätá.
Martina dnes ľuďom pomáha dostať sa do Nórska. (zdroj: archív respondentky Martiny)Ako si sa rozbiehala? Bol po tvojich službách veľký dopyt od začiatku?
Nebol. Vedela som len to, ako veľmi mi Nórsko zmenilo život a mala som pocit, že by som mohla pomôcť ostatným ľuďom. Čím dlhšie som tam pracovala, tým viac ma oslovovali kamaráti a známi, či sa tam pre nich nenájde nejaká práca.
Túto myšlienku nakoniec sformuloval môj bývalý partner, ktorý povedal - poďme pomôcť viacerým, nielen kamarátom. Počas rokov v Nórsku som spoznala mnohých manažérov horských chát a hotelov, takže som vedela, že manažéri majú záujem o spoľahlivých pracovníkov zo Slovenska.
Založila som si webovú stránku, naplnila ju obsahom o Nórsku, spustila stránku na Facebooku a postupne nazbierala až 12-tisíc ľudí. Dnes je dosť neaktívna a mala by som sa jej venovať oveľa viac, lebo vidím, aké dôležité sú sociálne siete pre biznis.
Čo všetko od teba možno očakávať?
Zvyčajne ma cez webovú stránku oslovia ľudia, ktorí si povedia, že nechcú sedieť doma, ale nevedia nájsť správny spôsob, ako sa do Nórska dostať. Ako hľadať prácu? Ako postupovať, keď si človek nájde prácu? Čo všetko treba vybaviť s úradmi?
Ľudia to nevedia, takže sa boja. Myslia si napríklad, že do Nórska treba víza alebo rôzne povolenia. S týmto všetkým im pomáham, prevediem ich celým procesom, aby mohli vycestovať bez stresu. Viem ľudí prepojiť so zamestnávateľmi, ale viem im pomôcť aj v prípade, ak už prácu majú a riešia vybavovačky okolo toho.
Koľko stoja tvoje služby?
Za poradenský proces si účtujem 599 eur, ako mám napísané na svojej stránke. Keď sa človeku podarí zabezpečiť si prácu v Nórsku a podpíše zmluvu so zamestnávateľom, všetko si spolu prejdeme a pozrieme, či podmienky sedia.
Zákony sú v Nórsku nastavené tak, aby chránili zamestnancov. Zamestnávatelia si preto väčšinou nedovolia klamať systém.
Potom spolu plánujeme cestu, poradím, ako sa na miesto práce dostať čo najefektívnejšie, najjednoduchšie a najlacnejšie. Odpovedám klientom na všetky otázky, ktoré by mohli mať.
Majú tvoji klienti veľké oči predtým, ako vycestujú do Nórska? Myslia si, že zarobia a ušetria obrovské peniaze alebo očakávajú utopickú krajinu?
Majú veľké oči, ale skôr z toho pohľadu, že chcú niečo zažiť, majú ciele a snažia sa zmeniť svoj život. To je mi veľmi sympatické.
S klientmi všetko riešime veľmi otvorene, povieme si o podmienkach, zárobkoch aj prostredí. Väčšina mojich klientov miluje prírodu, takže do Nórska by možno išli pracovať aj za polovicu, len aby to zažili.
Martina sa dnes do Nórska vracia na letnú sezónu. (zdroj: archív respondentky Martiny)Vieš popri práci na horskej chate spoznávať okolie a chodiť na výlety?
Ak ideš pracovať na chatu úplne mimo civilizácie, kde nechodí ani vlak a autobus chodí dvakrát za deň, tak je plánovanie výletov náročné. Veľkou výhodou je mať vlastné auto, ale to, samozrejme, nemôže mať každý.
Ale väčšina miest, kam chodia moji klienti, sa nachádza v relatívnej dostupnosti vlakovej dopravy alebo sa tam niekde nachádza autobusová zastávka. Na výlety sa dá chodiť, len to nie je najjednoduchšie naplánovať.
Neodrádza niektorých záujemcov osamelosť, ktorá by na človeka mohla na horskej chate po pár týždňoch doľahnúť?
Ťažko sa mi to hodnotí, lebo ja nemám problém tráviť čas osamote, takže som tam vždy bola celkom spokojná a šťastná. Ale rozprávam sa o tom s klientmi, vysvetľujem im, čo znamená práca na horskej chate, ktorá je dosť izolovaná.
V meste máš možnosť ísť na kávu, zájsť do kina alebo nákupného centra, lenže na horskej chate sa to nedá. Nebude to úplne práca pre niekoho, kto rád chodí večer do mesta, lebo tam nebude spokojný. Štyri mesiace sú dosť dlho.
Ak na to niekto nie je pripravený, rovno mu poviem, nech si to premyslí a možno skúsi zvážiť iné možnosti alebo rovno iné krajiny, lebo to môže byť ťažké. Na druhej strane, ten, kto tuší, čo má očakávať, sa väčšinou vráti domov spokojný a potom chce ísť do Nórska znova.
