Denisa Kučeru, známeho ako Denko Wheel, do kaviarne cez schod potlačí jeho snúbenica, influencerka Alex Godály. Veselý no hĺbavý tridsiatnik na invalidnom vozíku si kávu neobjedná.
Nad nápojovým lístkom spočiatku húta a z objednanej limonády si počas rozhovoru sotva odpije.
"Kofeín je hrozne močopudný a ja chodím na WC len doma. Musím totiž používať cievku, čo je mimo domova pre baktérie nebezpečné. Nechcem znova dostať zápal močových ciest," zverí sa.
Chcel som začať zľahka, formalitami a ty si hneď vhupol do intímnych tém. Je to pre teba prirodzené?
Sú to vecné medicínske témy. Keď máš nejaké ochorenie, je normálne o ňom hovoriť. Ľudia, ktorí sa v mojej prítomnosti môžu cítiť nesvoji, takto pochopia, že je normálne mať chorobu. Pomáha to v stotožnení sa.
Poznám svoje telo a viem, koľko vody môžem vypiť. Viem sa síce trocha vyčúrať takzvaným vyklepávaním, no nie je to zdravé, lebo ti vždy ostane nejaký zvyškový moč a v mechúre sa z neho môžu vytvárať piesok a kamene. Raz som pre ne musel ísť aj na operačný stôl.
Inklinoval si vždy k úplnej otvorenosti v osobných témach?
Vôbec nie. Začal som, keď som videl, že to ľudí zaujíma. Navyše tak môžem pomôcť ľuďom, ktorí sú v podobnej situácii ako ja.
Keď si prišiel na rozhovor autom, nebolo vôbec ľahké nájsť voľné miesto pre vozičkárov. Stáva sa ti často, že nemáš kde zaparkovať?
Stáva sa to dosť často. Tieto miesta obsadzujú ľudia, ktorí na ne nemajú nárok. Myslievajú si, že je to len o tom, aby sme parkovali bližšie. Ide pritom o to, aby som sa vôbec mal ako dostať z auta. Bežné miesta sú natoľko úzke, že nemám ako vystúpiť.
Dostávaš sa do konfliktu s ľuďmi, ktorí vozičkárom zaberajú miesto alebo sa im to aspoň snažíš vysvetliť?
Raz v Galante na úrade sociálnych vecí a rodiny parkoval na jedinom ZŤP mieste chlapík, čo rozvážal jedlo. Slušne som sa ho spýtal, či má preukaz, a začal sa rozčuľovať, že si na ňom vybíjam zlosť. Snažil sa sám seba presvedčiť, že je obeť.
Povedal mi, že tam bude aj naďalej parkovať každý deň. Nechcelo sa mi rozčuľovať sa ani na neho volať policajtov. Nie som škodoradostný, že by som mu prial pokutu. Niektorým ľuďom sa skrátka nedá nič vysvetliť.
Denis Kučera šíri osvetu aj špecifický humor (zdroj: Jozef Jakubčo)Rakovinu lymfatických uzlín ti diagnostikovali, keď si mal trinásť a ihneď si začal s chemoterapiou. Na vozíku si skončil v dôsledku komplikácie počas liečby. Až v osemnástich rokoch si sa dozvedel, že na ňom ostaneš definitívne. Ako si prežíval týchto päť rokov?
Mal som neurologické problémy, ale stále mi vraveli, že sa to určite zlepší. Neurologické problémy pri chemoterapii sú bežné a dajú sa zvrátiť. V sedemnástich rokoch sa môj stav zhoršil, keď sa mi skrátili šľachy.
Asi mesiac pred osemnástkou ich museli operovať a neurológ mi vtedy povedal, že budem prinajlepšom krívať na jednu nohu. Neskôr zavrhli aj to.
Ako si na túto informáciu pred vyše dvanástimi rokmi reagoval?
Dobre. Bral som to ako vykúpenie, že konečne poznám pravdu a môžem sa podľa nej zariadiť. Dovtedy som bol na vážkach. Pravda ťa môže vždy položiť alebo posunúť. Vybral som si druhú cestu.
Dostávaš od mladších ľudí, ktorí zažívajú zdravotné problémy, spätnú väzbu na sociálnych sieťach. Žiadajú ťa o radu či pomoc?
