Kto si kúpi sveter za 9 000 eur?

Ahoj, moje meno je Radka a ty čítaš druhé vydanie newslettru Happy hour. Každý týždeň ti porozprávam o dianí v popkultúre, o ktorom (ne)potrebuješ, ale tak trochu chceš vedieť.

Dnes aj o tom, aké temné tajomstvo spája Shein, Primark a Patagoniu. Happy newsletter bude paradoxne aj o smutnej generácii, a aj o tom, prečo všetci dlhujeme Kate Middletonovej ospravedlnenie.

Tiktokerka Emma Silverman si na oslavu svojich narodenín objednala set oblečenia od značky Jaded London. Ako pyšne uznáva vo svojom videu, v ružovom komplete "vyzerala bombasticky" a dostala množstvo komplimentov. Doma potom zistila, že okrem visačky Jaded London sa na oblečení nachádza aj visačka ultra fast fashion značky Shein.

Loading
@emmasilverman4

Kým Emma zaplatila za set 180 dolárov, na Shein sa predával za necelých desať dolárov. Značka Jaded London sa pod postom vyjadrila, že "skontrolovali tovar a nenašli žiadny produkt s visačkou inej značky" a tiež, že ručia za to, že ich produkty sú tvorené ich vlastným návrhárskym tímom a "všetky produkty na Shein/Fashion Nova sú napodobeniny ich dizajnov".

To je samozrejme možné, Shein totiž vďaka svojmu algoritmu dokáže vysledovať trend či konkrétny hype neskutočne rýchlo. S podobnou rýchlosťou ho potom aj vyrobí a dostane k zákazníkom a zákazníčkam.

Ako je však možné, že produkt cenovo tak rozdielnych značiek môže mať visačky od oboch?

Ako by ich jedna mater mala

Jaded London na svojej webovej stránke uvádza, že oblečenie šije v továrňach v Turecku, Maroku a Číne, upozornil na to portál Complex. Shein šije všetko svoje oblečenie v Číne. Jaded London neuvádza presnú lokalitu, no aj keby išlo o tú istú továreň, nebolo by na tom nič nezvyčajné.

Obočie často dvíhame, až keď je na jednom páse značka, ktorá sľubuje udržateľnosť, a na druhom sa vezú legínsy za dve eurá. Navyše, ak je to v továrni, kde majú zamestnanci nárok na jeden deň voľna za mesiac a šestnásťhodinové šichty.

To je napríklad prípad Patagonie.

Americkú značku outdorového oblečenia netreba predstavovať. Dlhodobo pracuje s recyklovanými a recyklovateľnými materiálmi a ponúka opravu svojich produktov. Oceňovaná je aj ich kampaň "Nekupuj si túto bundu", ktorou chceli zákazníkov vyzvať, aby nakupovali s rozumom.

Jej zakladateľ Yvon Chouinard navyše prepísal vlastníctvo Patagonie na dve firmy Patagonia Purpose Trust a neziskovú organizáciu Holdfast Collective. Celý profit z firmy sa tak využíva na inovácie a boj proti klimatickej kríze. Patagonia sa tiež zaviazala, že bude spolupracovať len s továrňami, s ktorými vyznávajú podobné hodnoty. A tu je problém.

Mnohých prekvapilo, keď v roku 2023 na základe reportáže portálu Follow the money vyšlo najavo, že až 12 zo 61 tovární, ktoré produkujú oblečenie Patagonie, sa nachádza vo Vietname a na Srí Lanke.

A až dve tretiny z celkového počtu tovární spolupracujú so značkami, ktoré majú slabé alebo žiadne programy udržateľnosti. V jednej továrni tak šije GAP, Levi Strauss, Patagonia či Calvin Klein, ale aj fast fashion značky Boohoo, H&M, Primark či Zara.

Pri výbere továrne sa Patagonia, podľa svojich stanov, zameriava na to, aby boli dodržané základné ľudské práva a práca nejavila známky vykorisťovania. V investigatívnej reportáži zazneli svedectvá zamestnancov továrne na Srí Lanke, ktorí rozprávali o obťažovaní, drsnom zaobchádzaní či o nízkej mzde. Niektorí dokonca berú drogy, aby pracovali rýchlejšie.

Patagonia v reportáži tvrdí, že bez priamych dôkazov má zviazané ruky, no alibisticky dodáva, že nedokáže ovplyvniť, koľko zarábajú a v akých podmienkach pracujú ľudia v továrňach, nie je totiž ich zamestnávateľom.

Zara, Shein, H&M, is that you?

Vykorisťovanie však nie je len problémom fast fashion značiek, svoje o tom vedia aj luxusné módne domy. Za všetky spomeniem príbeh svetra, ktorý rezonoval minulé týždne.

Bloomberg prišiel s reportážou o ultraluxusnej značke Loro Piana , ktorá vyrába svetre z vlny alpaky vicuña. Je to špeciálne plemeno s vlnou hebkejšou ako kašmír či mohér, ktorá žije vysoko v peruánskych Andách.

V reportáži vystupuje 75-ročná Andrea Barrientos, ktorá vlnu spracúva zadarmo. Farmári v dedinke Lucanas, ktorí sa starajú o alpaky, totiž nemajú dosť peňazí na to, aby brigádnikov vyplatili.

Spracovanú vlnu predávajú exkluzívne značke Loro Piana a ich svetre z nej stoja 9000 eur (!). Značka patrí Bernardovi Arnaultovi, riaditeľovi koncernu LVMH (vlastní aj Louis Vuitton, Fendi či Givenchy) a podľa posledných štatistík, najbohatšiemu mužovi na svete.

V príbehu je toho viac. Je tam vláda, ktorá reguluje kultiváciu a predaj tejto špeciálnej vlny, sú tam lídri komunity v dedine Lucanas, ktorí rozhodujú o tom, komu zaplatia. No je to najmä o značke Loro Piana, ktorá si cez to všetko našla cestičky, ako sa k surovine dostať bez toho, aby dohliadla, že o ľudí, ktorí jej ju sprostredkúvajú, je dobre postarané.

Barrientos samozrejme sveter z vicuñe nikdy nevidela.

Riešenie všetci poznáme

Ak by mala každá značka svoju vlastnú továreň, dokázala by si odsledovať podmienky, v akých pracujú jej vlastní zamestnanci a celý dodávateľský reťazec by bol omnoho transparentnejší.

Ako hovorí pre For The Money, Thulsi Narayanasamy, riaditeľka Konzorcia práv robotníkov v USA: "Značky nechcú byť zodpovedné za ľudí, ktorí vyrábajú ich produkty. Všetky z toho profitujú, vrátane Patagonie."

Tá sa zatiaľ svoj problém snaží vyriešiť pomocou tzv. premium. Sú to milióny dolárov investované v programe Fair Trade, ktoré sa dostávajú priamo k robotníkom v továrňach vo forme cashu či sporenia, alebo školného.

Cesta k riešeniu pritom môže viesť cez zníženie dopytu. Kým nekupovať 9000-eurové svetre je jednoduché (srsly, kto si kúpi taký drahý sveter?), mnohí nedokážeme oželieť návštevu Zary či H&M.

Francúzsko je na ceste k schváleniu prvého zákona, ktorý by obmedzil dostupnosť fast fashion. Značky by napríklad museli výrazne obmedziť reklamu na sociálnych sieťach. Do haulov (ukazovanie nákupov) či iných propagačných videí influencerov na sociálnych sieťach investujú značky ako Shein či Temu miliardy eur.

Potom už len dúfajte, že ak si objednáte udržateľnú značku, nebude v nej skrytá visačka Shein.

TLDR:

Nemôžu si kúpiť Birkinku, tak sa súdia. Predstavte si, že máte peniaze na legendárnu kabelku Birkin, ale Hermés vám ju nechce predať, pretože ste si u nich ešte nikdy nič iné nekúpili. Podľa nákupnej politiky značky si legendárnu kabelku môžu kúpiť len zákazníci, ktorí už v obchode minuli istú sumu peňazí. Birkinky sú symbolom luxusu, a aby značka zachovala ich exkluzivitu, dostať sa k nim nie je ľahké. To očividne naštvalo zákazníkov v Los Angeles a Hermés dali na súd. Aby súd vyhrali, budú musieť dokázať, že Hermés je monopol.

Ako mileniáli kazia Tiktok. Sociálna sieť zažíva kreatívny úpadok a môžeme za to my, mileniáli. Hovorí sa tomu aj hnitie alebo "enshittification" a podľa Wired je to bežná časť životného cyklu sociálnych sietí. Mileniáli tam priniesli 60-sekundové videá a Gen Z sa vracia k analógu.

Vizuál k novému albumu od Beyoncé, Cowboy Carter. (zdroj: Instagram/ @beyonce)

EŠTE 3 VECI, KTORÉ STOJA ZA POVŠIMNUTIE:

Beyoncé ukázala vizuál albumu Cowboy Carter. V popise prezradila, že nahrať country album sa rozhodla práve preto, že ju v minulosti predstavitelia tohto žánru nerešpektovali. Na novom albume si hovorí Beyincé, čo bolo pôvodné meno jej mamy. Album vyjde 29. marca. Text o tom, prečo Beyoncé naozaj je country, si prečítaj na SME.

Mladí Slováci nie sú veľmi šťastní. Minulý týždeň vyšiel každoročný Svetový report šťastia. Slovensko sa celkovo umiestnilo na 45. mieste. Prví skončili tradične Fíni, až im to človek neverí. Mňa zaujalo, že v kategórii ľudí do 30 rokov, sme ako krajina obsadili 38. miesto. Duševné zdravie mladých zhoršila aj pandémia. Pozitívnou správou reportu však je, že po pandémii sú všetky generácie ochotnejšie robiť dobré skutky a vzájomne si pomáhať.

Prepáč, Kate. Blake Lively sa verejne ospravedlnila Kate Middletonovej, po tom, čo sa spolu s celým svetom smiala na editovanej fotografii princeznej s deťmi. V piatok Kate Middleton oznámila, že podstupuje liečbu rakoviny a spoločnosti nastavila veľké zrkadlo. V tom zrkadle sme sa videli zohyzdení memečkovou kultúrou a ako vždy prekvapení, keď zrazu šliapneme na hranicu humoru.