Mnohí z generácie dvadsiatnikov a tridsiatnikov, ktorí sa dnes búria proti zámerom SNS mocensky ovládnuť verejnoprávnu televíziu, majú k jej vysielaniu citový vzťah. Na programoch RTVS sme v analógovej ére, chtiac či nechtiac vyrastali.
Viaceré z nich neprinášali len zábavu a poučenie, no nezriedka aj viac či menej dlhotrvajúcu ujmu na psychickej pohode.
Skrátka, dostali sa nám pod kožu.
Zlatá éra detskej tvorby vo verejnoprávnej televízii vyvrcholila pred zhruba 20 rokmi, v čase, keď po pozornosti detských očiek začala poškuľovať komerčná sféra s Maxihrou alebo Kakaom.
Podľa bývalej dramaturgičky RTVS Moniky Kozelovej klinec do tejto tradície pôvodnej detskej tvorby zasadilo prvé vedenie RTVS na čele s Miloslavou Zemkovou. "Rozpustili detskú redakciu a zaradili ju pod dramatickú tvorbu. Onedlho zrušili takmer všetky relácie, ktoré sme vyrábali," prezradila pre Pravdu.
Opakovanie je matka nostalgie. Prenesme sa spolu v čase, oblečme pyžamo, zapnime televízor Orava s drevenými lištami a stlačme gombík s číslom jeden. Ktovie, možno sa vo svetle mocenských chúťok súčasnej vlády dočkáme oživenia niektorých zo spomenutých legiend.
Elá Hop!
Predzvesťou tragického konca autorskej detskej tvorby bolo vyradenie programu bábkohereckého páru Elá Hop! Autorská ranná šou Kataríny Aulitisovej a Ľuboša Piktora sa vo víkendovej vysielacej štruktúre vyskytovala celých deväť rokov.
Epizódy Elá Hop! boli charakterizované excentrickým herectvom a ucelenými originálnymi príbehmi. Deťom imponovalo aj remeselne poctivými pestrofarebnými kostýmami, kulisami aj rekvizitami vrátane bábok slimáka Maximiliána a myšiaka Cyrila.
RTVS celkom ojedinelú autorskú slovenskú detskú šou stopla v roku 2009 pre údajné finančné problémy. Podľa Týždňa nechala televízia reláciu finančne a personálne vykrvácať. Verejnoprávne médium mal vo vláde Smeru, HZDS a SNS pod taktovkou Marek Maďarič.
"Za taký dlhý čas sa zvyčajne opotrebujú nielen veci, ale aj ľudia.(...) Možno už chýbala aj chuť a profesionálne zázemie v samotnej STV. Cítili sme, že sme ostali v boji o kvalitu relácie sami, a už to bolo nad naše sily,“ ohodnotili s odstupom času Katarína Aulitisová a Ľuboš Piktor.
Dvojica tvorcov si po odchode z obrazoviek svoj koncept preniesla do fyzického sveta a v rolách veselých klaunov obiehala slovenské mestá a mestečká. Dnes pôsobia v Bratislavskom bábkovom divadle.
Od Kuka do Kuka
Nedeľné rána sa v mnohých obývačkách a detských izbách niesli v sprievode kučeravej bábky Kuko a jeho ľudskej kamarátky Patrície Jariabkovej. Azda každý pamätník pookreje pri spomienke na tradičné zaklínadlo: „Tajomstvo aj prekvapenie, občas malé poučenie, smiech a dobrú náladu, všetkým dobrú zábavu.“
Patrícia Jariabková pri ikonickej bábke ovládanej troma bábkarmi naraz vydržala dlhých 16 rokov. Dramaturgické možnosti tvorcov sa za ten čas rozšírili pridaním Kukovho brata Puka.
Nadčasový punc si relácia získala aj vďaka účinkovaniu hudobníka Vaša Patejdla.
Okrem scénok program fungoval aj ako priestor na uvádzanie rozprávkových seriálov, stretli sme sa tak s animovanou Alicou v krajine zázrakov, Včielkou Majou, Bambuľkou aj so Slimákom Maťom a Škriatkom Klinčekom.
Kuko, dabovaný Ankou Okapcovou-Tyralovou zmizol z televízneho vysielania v polovici 90.rokov, keď sa vplyvom vysielania súkromných televízií výrazne zmenila konkurencia.
Koniec Kukovej éry symbolicky cítiť aj z reklamy na PlayStation 2, v ktorej skončil zahodený v kontajneri.
Ponorka na Dunaji
Slovenská televízia na týždennej báze začiatkom 21. storočia prinášala do detských myslí aj klaustrofobické pocity. Vďaka temným industriálnym kulisám aj s pomocou 3D animácie sa to na začiatku podarilo napínavému súťažnému formátu Ponorka na Dunaji.
Princíp aj konkrétne úlohy šou boli pomerne okato inšpirované súdobo populárnym francúzskym konceptom Pevnosť Boyard. Nechýbali ani živé odpudivé zvieratá či muž neštandardne nízkeho vzrastu.
Na rozdiel od Pevnosti Boyard sa v neoprénoch oblečené deti po úspešnom absolvovaní fyzicky i mentálne relatívne náročných disciplín museli vo finále natáčanom v bazéne uspokojiť s vecnými elektronickými cenami.
V role kapitána ponorky a spojenca detských súťažiacich sa predstavil Ján Kroner. Postavy jeho "nemesis" nedôsledného kapitána Magora sa zhostil Leopold Haverl. Ambivalentnú rolu dôstojníka Dagabu si strihol Ibrahim Maiga, zubára Kolibríka stvárnil Stano Dančiak.
Objavy Majstra N
Je pozoruhodné, že časti divákov dnes prekáža excentrický vzhľad Exploiteda, moderujúceho detský vedecký program Superveda. Pri spomienke na vystupovanie a maniere jeho ideového a žánrového predchodcu Majstra N predsa nemôže nikto namietať.
V relácii Objavy Majstra N, odprémierovanej v roku 2000, uplatňuje Jozef Nodžák špecifickú charizmu zabávača detského publika. Spontánnymi komentármi dokáže príkladne udržať v strehu všetkých školákov.
Jeho šou sa končila obdobou Rave diskotéky. Napríklad za sprievodu skladby Breathe od The Prodigy.
Nodžákov priamočiary humor uťahujúci si z telesných i mentálnych predností či defektov by sa dnes v detskej šou asi neujal. Jeho humor nedopatrením zrejme zocelil nejedného tridsiatnika.
Dobromyseľného i keď teatrálne "pošahaného" deduška sme rešpektovali. A tak trocha sme sa ho aj báli. Najmä keď nás oslovoval "Deti moje osprostené".
Crn Crn
Neodolateľný Jozef Nodžák sa prezlečený za Einsteinovho vnuka najprv objavil v relácii Crn Crn, kde uvádzal samostatný segment. Jeho charizma tento inak celkom podarený program nakoniec prerástla.
Crn Crn vysielala verejnoprávna televízia popoludní počas pracovných dní. Na obraze sa relácia udržala deväť rokov. Jej zámer bol široký, pokrýval a reflektoval súdobý lifestyle so zameraním na mladých. Okrem súťaží a hier, Crn Crn obsahovo dopĺňali rozhovory s celebritami a hudobné vystúpenia.
Jednou z nosných liniek programu boli telefonické rozhovory s divákmi, prezývanými aj "crngáči". Cez telefón si mohli aj adoptovať zvieratká z útulkov.
Najpopulárnejšou osobou relácie bol suverénne Jozef Nodžák, ktorý za zajakavého smiechu zúčastnených realizoval banálne, no pútavé fyzikálne experimenty. Svoju jedinú moderátorskú rolu v kariére tu stvárnil Juraj Lím. Medzi známejšie tváre, ktoré v relácii začínali, patria Roman Pomajbo, Kvetka Horváthová a Ján Dubnička.
Superchyty
Športovo-zábavná súťaž pre deti staršieho školského veku vznikla ako reakcia na nový zákon o Slovenskej televízii zo začiatku milénia. V rovnakom období na jej obrazovky prišli aj Detské správy či o Päť minút po dvanástej.
Superchyty mali dynamický a miestami stresujúci priebeh. Sledovali sme päť športových disciplín, ktoré vyústili do finálového zdolávania lezeckej steny.
Atmosféru dotvárala dramatická dynamická hudba a zborové skandovanie krstných mien.
Disciplíny neboli v žiadnom prípade jednoduché. Deti preverila trampolína, lezenie na povraze a rebríkoch, beh na bungee lane či chodenie na chodúľoch.
Reláciu uvádzali dvojice v zložení Michaela Medvecová s Martinom Kaprálikom a Petra Jurinová s Jurajom Turisom. Mali často veľmi náročnú úlohu spovedať na športový výkon sústredených školákov, ktorý veľkú časť z vymeraného času venovali zoznamovaniu sa s náčiním.
