Tomáš Miča na strednej škole študoval za mäsiara, ale dnes sa tento 23-ročný mladík živí ako murár vo Švajčiarsku. Prežíval ťažké detstvo a už v puberte si privyrábal na stavbách. Remeslo tak rýchlo dostal „do rúk“. Vo Švajčiarsku si to všimli.
Neovláda nemčinu ani angličtinu, na stavbe ho tak spočiatku nasadili na búracie práce. Šéfovi však padol do oka. Ako jediného spomedzi ôsmich Slovákov mu majiteľ firmy ponúkol plnohodnotnú pracovnú zmluvu priamo u seba.

Vo Švajčiarsku žije s rozdielnou mentalitou ako väčšina našincov, ktorí si do zahraničia prídu zarobiť a každý mesiac sa snažia ušetriť čo najviac. Na cenovky v obchodoch vraj nepozerá, chce žiť, nielen prežívať.
„Nebudem preto pozerať na každú korunu. Keď neušetrím, tak neušetrím. Keď ušetrím, budem rád,“ konštatuje Tomáš, ktorý momentálne usilovne pracuje na svojej nemčine. Svoju budúcnosť totiž nevidí nevyhnutne na Slovensku.
Čo viedlo k tvojmu rozhodnutiu odísť do Švajčiarska?
Motiváciou boli peniaze. Pracoval som s vidinou budúcnosti. Ak by som vo Švajčiarsku vydržal, bolo by mi tam lepšie. Ale nebolo jednoduché sa sem dostať a uplatniť sa v práci, keď človek nevie jazyk. Ja som jeden z príkladov.
Neviem po nemecky ani po anglicky, takže najlepšia možnosť pre mňa bola nájsť si prácu cez agentúru. Nie je to žiadna výhra, ale na začiatok je to postačujúce. Keď sa už človek dostane do Švajčiarska, je ľahšie si hľadať inú prácu priamo na mieste.
Agentúry sem vodia ľudí len na tri mesiace, pretože vtedy nemusia pracovníkom vybavovať dodatočné povolenia, čo im vyhovuje.
Vo Švajčiarsku sa živíš ako murár na stavbách, študoval si doma priemyslovú školu?
Na Slovensku som študoval za mäsiara, ale nie preto, že by som chcel pracovať v mäsokombináte. To je ako fabrika. Študoval som to, lebo som chcel žiť sebestačne.