Keď Katarína Balážiová známa ako Becca v stredu uverejnila na Instagram príspevok o tom, že si dala zmraziť vajíčka, očakávala, že to vyvolá veľa reakcií.
Predsa len je to téma, o ktorej sa hovorí málo, ale je dôležitá a týka sa mnohých ľudí – každý šiesty človek na svete má problém s plodnosťou.
Pod príspevkom na Instagrame sa už teraz kopia stovky komentárov a podľa jej slov sa jej zaplavil aj inbox. Niektoré firmy, s ktorými spolupracuje, jej poslali kvety a viaceré ženy ďakujú, že o tejto skúsenosti prehovorila.
"Desať dní som si pichala injekcie do tela, aby sa pripravilo na dnešný deň D. Dala som si zamraziť vajíčka a ponechala som si tak možnosť založiť si rodinu, keď na to príde čas a aj vhodná osoba," napísala 33-ročná moderátorka a influencerka.

V tomto rozhovore si prečítaš:
- čo Beccu viedlo k rozhodnutiu zamraziť si vajíčka,
- ako prebiehal celý proces od konzultácie až po mrazenie,
- koľko ju to stálo,
- či sa jej uľavilo a má teraz menší stres z toho, či sa jej podarí v budúcnosti otehotnieť.
Na Instagrame si napísala, že si mrazenie absolvovala pre teba, tvojho budúceho manžela a vaše budúce deti. Máš teraz taký pokoj na srdci, že si urobila pre to maximum?
Ja som to spravila kvôli tomu, že som nechcela cítiť toľko tlaku. Ako žena, ktorá je po tridsiatke, ten tlak necítim len od spoločnosti, ale aj sama od seba. Kedysi som si chcela mať deti práve v tom veku, v ktorom teraz som, to bol ten pôvodný plán.
A keď som si uvedomila, že deti tak skoro ešte mať nebudem, tak som si chcela vytvoriť rezervu a trošku ten tlak zmierniť. Teraz viem, že keď raz budem mať partnera, s ktorým budem chcieť mať deti, tak mám vyššiu šancu, než by som mala bez mrazenia vajíčok.
Na kliniku si šla už rozhodnutá?
Áno, vedela som, že to chcem. Jedna moja kamoška absolvovala IVF (in-vitro fertilization alebo proces tzv. asistovaného oplodnenia, pozn. red.) a keď som ju počúvala, tak som si uvedomila, že predsa časť toho procesu môžem teraz absolvovať tiež.
Aj pri IVF totiž máš najskôr tú stimuláciu, odber, mrazenie vajíčok a potom sa pokračuje oplodnením. Takže ja som mohla jednoducho sa zastaviť pri tom mrazení.

Odkiaľ si mala informácie, len od tejto kamošky?
Od kamošky a niekde v hlave som mala aj informáciu zrejme z nejakého článku. Tých informácií nie je veľa, ale vedela som, že vajíčka sa mraziť dajú.
Rovno som zavolala svojmu gynekológovi a šla k nemu na konzultáciu a vyšetrenia, chcela som vedieť, čo si o tejto možnosti myslí.
Povedal mi, že to je mimoriadne dobrý nápad. Jeden môj známy, tiež gynekológ, mi odporučil kliniku, na ktorú som dostala nezávisle od neho aj ďalšie odporúčanie. Tak som sa tam objednala na konzultáciu.
Zhodou okolností aj u môjho lekára a aj na klinike niekto akurát vypadol, takže sa mi zo dňa na deň uvoľnili termíny a všetko to zbehlo veľmi rýchlo.
Ako si vnímala prvotnú konzultáciu na klinike?
Ja som tam už prišla pripravená s výsledkami od môjho gynekológa. Mala som urobený kompletný hormonálny profil a zmerané aj AMH, a bola som pevne rozhodnutá.
AMH = Anti-Müllerov hormón
- Z jeho úrovne sa dá vyčítať tzv. ovariálna rezerva, teda koľko vajíčok žene ostáva. AMH po celý život klesá a nie je možné to spomaliť.
Vypočula som si tam nejaké detailné informácie o tom, ale nemuseli ma presviedčať.
Toto je intímna otázka, ale ako si na tom bola s AMH?
Ja som mimoriadne plodná žena. (smiech) AMH mi merali pred siedmimi rokmi, keď som mala takú vysokú hodnotu, že bol môj doktor až prekvapený. Keď mi ju merali teraz, tak klesla za sedem rokov na polovicu, ale stále je dobrá.
S lekárom sme sa zhodli, že je najvyšší čas vajíčka zmraziť.
Pýtam sa, lebo sama mám AMH drasticky znížené a aj keby som chcela otehotnieť hneď, dávalo mi zmysel ísť do mrazenia. No je dobré pomenovať, že sú ženy, ktoré majú hodnoty AMH celkom v poriadku, no aj tak z rôznych príčin im mrazenie vyhovuje.
Jasné, môže to byť žena, ktorá napríklad práve opatruje rodičov alebo má nejaký zdravotný problém. Mám kamarátku, ktorá chce mať deti, ale momentálne sa musí vysporiadať s veľmi ťažkou zdravotnou situáciou, s ktorou nemôže otehotnieť.
A sú tam aj iné dôvody. Dieťa nie je ako auto, musíš byť istá, že tvoj partner je človek, ktorého názory alebo osobnosť ti vyhovuje a ty chceš, aby ten človek bol otcom svojich detí. Takže ja by som absolútne nikomu nevyčítala ani to, prečo čaká s deťmi, kým si nájde dobrého partnera.
Mala si niekedy v tom procese pochybnosti, zvažovala si, že to napokon neurobíš?
Vôbec nie. Aj ma niektoré kamošky, ktoré si tým prešli tiež, varovali, že to nebude ľahké, ale bola som pripravená zvládnuť to.

Mala si občas pocit, že síce sa o teba starajú profesionáli, aj tak je to také neisté? Zvyšuješ si síce šancu na dieťa, ale stopercentné to nikdy nebude.
Verím vo vedu, a že lekári vedia lepšie, čo robia, ako by som im to povedala ja. Takže nemám tendenciu spochybňovať lekárov, aj keď všetci sme ľudia a každý môže robiť chyby. Sama nemám vzdelanie na to, aby som vedela povedať, či má lekár robiť niečo odborne inak alebo robí niečo zle.
Sprevádzal ťa niekto týmto procesom?
Konzultovala som to s najbližším okolím, s najlepšími kamarátkami a ešte s blízkou kamoškou, ktorá si tým raz prešla. Ale bola to taká konzultácia, že: "počúvaj ma, tak teraz sa mi deje toto a toto, je to normálne?"
Kamošky mi písali každý deň, volali mi, pýtali sa ma, či som v poriadku.

Predtým, ako žene vajíčka odoberú a zmrazia, musí prejsť tzv. hormonálnou stimuláciou. Zažívala si nejaké vedľajšie účinky počas tých dní, keď si si pichala hormóny?
Bola som pripravená na to, že budem môcť byť omnoho emotívnejšia, vedela som, že tie hormóny nie sú sranda. Pripravovala som sa na také veľmi ťažké PMS, no každá žena to prežíva inak a nikto ťa nepripraví na to, aké to naozaj bude.
Prvých sedem dní som bola iba taká trošku unavenejšia a trošku mi viac vadili ľudia ako obyčajne. (smiech) Ale nezasahovalo to do práce ani do života.
Potom na šiesty alebo siedmy deň ma to "draplo".
Čo to znamená?
Ja som už išla spať s tým, že som sa necítila dobre. Neviem to popísať, ale ani psychicky, ani fyzicky mi fakt mi nebolo dobre. Mala som celkovo počas celej stimulácie tri také dni, keď som mala neskutočné nočné mory, hrôzostrašné, budila som sa spotená.
Ale vtedy, keď ma to draplo, som už vedela, že je niečo inak. A ráno som sa zobudila s takým rozbehnutým panickým atakom. Vlastne celý deň som prežila s pocitmi, že to je tak na 75 percent panický atak.
Prešlo ma to až pri vysielaní, že som sa musela naplno sústrediť na prácu.
Môžeš mi opísať, ako sa ten panický záchvat prejavoval?
Cítila som extrémny tlak a úzkosť, akoby som bola v takej desivej hmle. Úplne som mala zúžené vnímanie reality. Mala som taký pocit, že mi bolo úplne zvláštne a akokeby mi zastal čas. Ale toto sa deje veľa razy pri úzkostných a takých alebo proste pri ťažkých úzkostiach.
Ako si ten stav zvládla?
Snažila som sa upokojiť, upokojiť dýchanie, dýchať nosom a hovoriť si, že "vieš prečo sa to deje, vieš, prečo to robíš, vieš, že je to len tými hormónmi".