Hlavná kostymérka oboch častí veľkofilmu Duna, Jacqueline West, vstupovala do projektu bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností so sci-fi produkciou. Pracovala na kostýmoch filmov ako Podivný prípad Benjamina Buttona či The Revenant.
Ponuku režiséra Denisa Villeneuva preto podľa vlastných slov takmer neprijala.
Presvedčilo ju, až keď povedal, že paradoxne nechce, aby Duna vyzerala ako klasické sci-fi.
"Denis chcel vytvoriť svet, ktorý bude odlišný od existujúcich sci-fi filmov, takže tam neboli žiadni mimozemšťania, žiadne strieborné gadgety. Namiesto toho ponúkol jeden filozofický zážitok,” povedala West pre Vogue.
Pozornému oku neujde, že kostýmy v sci-fi filmoch sa len zriedkakedy uberajú inými ako tradičnými dvomi smermi. Ten prvý ráta s tým, že spoločnosť v budúcnosti prosperuje, využíva všetky dostupné zdroje a ruka v ruke kráča s technologickým pokrokom. Technológia je pritom často zakomponovaná priamo do oblečenia.
Druhý zobrazuje dystópiu a úpadok v postapokalyptickej spoločnosti. Odevy sú v zemitých farbách a prírodných tkaninách. Ak sú prepojené s technológiou, tak len preto, aby sa ich nositeľ dokázal prispôsobiť podmienkam a prežiť.
Túto zaužívanú šablónu môžeš pozorovať v tých najznámejších snímkach ako Star Trek, Star Wars či Mad Max ale aj v kultovom filme Vesmírna odysea.
Výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo môže byť Blade Runner (obe verzie), ktorého kostýmy sú výrazne inšpirované siluetou 70-tych a 80-tych rokov a punkovou subkultúrou. Rovnako aj Piaty element. Oba filmy zobrazujú budúcnosť stále dystopicky, no o trochu “farebnejšie”.
Príbeh kostýmov v Dune, či už prvej alebo druhej časti, je v mnohom podobný, no zároveň výnimočný. Jacqueline West v oboch filmoch aktívne prepája históriu so spiritualitou.
Šaty nie sú len poznávacím znamením, ale aj symbolom, ktorý pomáha pochopiť postavy. Nečudo, že práca, ktorú takmer odmietla, jej tímu v roku 2022 priniesla nomináciu na Oscara.
Balenciaga, Romanovovci aj chrobáky
Nie je nezvyčajné, že kostyméri filmov o budúcnosti siahnu práve po minulosti. Ak máme vo filme armádu, či krutého vodcu, odev je často inšpirovaný fašistickými uniformami a hitlerovskými úlisnými črtami. Vhodný príklad je imperiálna flotila a neskôr aj armáda Prvého rádu vo filmoch Star Wars.
Dej sci-fi románu Franka Herberta a jeho filmového spracovania Denisom Villeneuvom (film z 80-tych rokov spomínať nebudeme) sa odohráva v roku 10 191.
"Frank Herbert vždy hovoril, že ak chcete porozumieť budúcnosti, musíte rozumieť minulosti. A ja si myslím, že Duna je svet, ktorý začína na troskách apokalypsy," pokračuje Jacqueline West pre Vogue.
Vizuál postáv tak skladala z mozaiky zloženej z módnych archívov, umenia, komunít, náboženstva aj postáv ľudskej histórie.

Svoju prácu začala na postave Lady Jessici, konkubíny vojvodu Leta Atreidesa, matky Paula a členky tajomného mocného sesterstva Bene Gesserit. Jej ceremoniálne odevy, vrátane zlatých šiat, ktoré mala na sebe pri prvom príchode na planétu Arrakis, boli silne inšpirované tvorbou haute couture- vysokého krajčírstva.
West v rozhovore pre ImagineFX vysvetľuje, že na spomínaných zlatých šatách pracovali kostyméri niekoľko mesiacov. Ako predlohy slúžili archívne kolekcie francúzskeho návrhára Cristóbala Balenciagu, ktorý prepájal módu s umením a aktívne sa inšpiroval napríklad Goyom či Carravagiom.
Haute couture je typické ultrakvalitnými materiálmi a prepracovaným ručným šitím. Svet vyobrazený v Dune prekonal počítače, roboty a AI, stroje síce stále existujú, ale nie sú dominantné, preto sa Jacqueline West zamerala práve na ručné remeslo.

Oproti prepracovaným róbam sú formálne kostýmy Atreidesovských mužov strohé. West sa pri uniformách v prvej časti inšpirovala ruským cárskym rodom Romanovovcami či filmovým spracovaním románu Doktor Živago.
"Kým Paul žije v paláci, každý jeho odev má oblekový charakter. Nohavice a sako sú inšpirované Živagom, majú čisté línie a priam neviditeľné strihy. V mojej predstave o budúcnosti totiž nefigurujú zipsy ani gombíky," hovorí West pre Vogue.
Ako sa Paul Atreides približuje k púšti, z Doktora Živaga sa stáva Lawrence z Arábie. Odetý do filterhabu a zahalený tou najkvalitnejšou bavlnou, ktorú West a jej tím zháňali po celom Blízkom východe.
Výraznú symboliku má aj odev obávaného baróna Harkonnena. West aj Villeneuve chceli, aby každý jeden pohľad na baróna spôsoboval zhnusenie.
V knihe ho Herbert opisuje ako nadpriemerne inteligentného, brutálneho a mocného. West jeho vzhľad postavila do kontrastu s jeho osobnosťou. V časti, kde sa v minimalistických dlhých šatách vznáša vo vzduchu pôsobí krehko a zároveň veľkolepo. Jeho nemotorná veľká postava kamufluje rýchlu a krutú myseľ.
Druhá Duna ti ukáže svety
Kto čítal knižnú predlohu od Franka Herberta, určite vie, že spisovateľ nestráca čas podrobným opisom oblečenia či priestoru. Nepovie čitateľovi, či je niečo čierne alebo biele. Herbert opisuje pomocou pocitov, čitateľ sa vďaka nim dostane do hláv postáv a tak nejak vytuší ako veci vyzerajú.
Aj vďaka jeho majstrovstvu mala Jacqueline West viac menej voľnú ruku a v druhej časti spolu s Villenuevom ponúka prepracovanejší pohľad na rôzne svety Duny. To znamená aj väčšie množstvo kostýmov.
Dostávame sa napríklad na domovskú planétu Harkonnenovcov, Giedi Prime. Pri tvorbe ich kostýmov sa West inšpirovala hmyzom, vychádzala pri tom z faktu, že barónovu matku volali "čierna vdova".
"Čerpala som z kníh stredovekých kresieb hmyzu, pavúkov, mravcov, modliviek a jašteríc. Mnísi tvorili úplne nádherné kresby každého druhu hmyzu a zvierat," prezrádza v rozhovore pre The Hollywood Reporter.

Harkonenovskí bojovníci si obliekali čierne brnenie s lesklými tvrdými chráničmi, ktoré pripomínajú chrobačí pancier.
V druhej časti k nim pribudne postava barónovho synovca Fedy Rauthu (Austin Butler). West chcela, aby vyzeral ako démon s prvkami upíra.
Pomohlo jej umenie švajčiarskeho ilustrátora a maliara Hansa Ruedi Gigera, zakladateľa biomechanického umenia. Giger tvoril strašidelné, priam démonické siluety, v ktorých prepájal organické- ľudské s mechanickým. Pre režiséra Ridleyho Scotta v roku 1979 vytvoril vizuál legendárneho Votrelca.
"Stavala som na naozaj temných stredovekých obrazoch, temné noci, temné brnenie, veľmi obtiahnutá koža s prvkami bondáže," prezrádza.

Zmenou prešla aj Lady Jessica. Keďže sa bude väčšinu druhej časti zdržiavať vo fremenskom síči, luxusné róby vystriedali prírodné materiály, voľné siluety a zemité odtiene. Bavlnené šály a turbany pripomínajú púštnych nomádov Tuaregov. Šperky a zdobenia West našla v marockej kultúre.
Benegesseritky, ktorých odev bol v prvej časti inšpirovaný marseillským a zlatým tarotom ostávajú aj naďalej tajomné a drsné s výraznými prvkami náboženstva. Kostymérka sa inšpirovala mníšskym odevom.
Náboženstvo je prítomné v celom Herbertovom diele, no West sama nepremýšľala, či v budúcnosti prežije kresťanstvo alebo napríklad islam. "Myslím si, že o 11 000 rokov na Dune bude fungovať nejaká zmiešanina vecí, ktoré v ľudskom svete prežijú, vrátane viery" zamýšľa sa.

Náboženskú symboliku nesie aj kostým princeznej Irulán (Florence Pugh). West ju vníma ako "princeznú bojovníčku", uvedomuje si jej postavenie aj netradičnú úlohu v rámci sesterstva Bene Gesserit. Chcela zachovať poznávací znak sesterstva- závoj- no zároveň ju odlíšiť, preto zvolila bohato zdobené až rytierske doplnky na hlavu.
Budú filterhaby aj naša budúcnosť?
Jednou z prvých vecí, ktoré chcel Denis Villeneuve s Jacqueline West vytvoriť bol filterhab. Fremenský odev dokáže premieňať ľudské tekutiny ako slzy, pot, moč na vodu.
Kostymérka na ňom spolupracovala s Jose Fernandezom. Americký kostymér je odborníkom na obtiahnuté sci-fi siluety, jeho tvorbu sme mohli obdivovať napríklad pri Wonder woman.
"Vytvorili sme overál zložený zo šiestich vrstiev, volali sme to mikrosendvič. Je vcelku podobný nepriepustnej látke značky Under Armour, ktorú futbalisti nosia pod dresom," vysvetľuje kostymérka.
Na filterhabe tiež vytvorili malé prieduchy so zabudovanými ventilátorčekmi, ktoré pri jemnom vánku v púšti vytvárali chladiaci efekt.

Kým historické asociácie odkazujú na cyklickú minulosť, filterhab je produktom súčasnosti. Je to odev, ktorý neodkazuje na spoločenskú vrstvu, má len jeden jediný cieľ a to pomôcť jeho nositeľovi prežiť.
West sa nebráni myšlienke, že so stúpajúcou teplotou zemského povrchu, horúčavami a častými požiarmi môžu byť filterhaby raz aj našou súčasnosťou.
"Možno by sme nejaké využili v Los Angeles. Duna je pre mňa vízia budúcnosti a niečo ako filterhab sa nám raz môže zísť," uzatvára.