(Článok je napísaný na základe osobných skúseností autorky, celý proces odberu a zamrazenia a dáta však boli spätne overené klinikou, na ktorej zákrok absolvovala.)
Zo školy som odchádzala s minimom vzdelania v oblasti sexuálneho zdravia. Naučili ma najmä to, že mať sex je nebezpečné, lebo sa niečím nakazím, a ak sa náhodou aj nenakazím, tak určite otehotniem.
Nikto mi nepovedal, že niektoré páry tak ľahko nesplodia dieťa. A že je to vlastne celkom rozšírené a týka sa to každého šiesteho človeka na svete.
A už vôbec som nebola pripravená na to, že dostanem od svojej gynekologičky podobnú správu ako 28-ročná. Keď mi sestrička v telefóne namiesto štandardného „všetko je v poriadku, Timejka, tak znova o rok," povedala, že mám prísť prekonzultovať výsledky, vedela som, že je niečo zle.
„Tie hodnoty sú veľmi nízke,“ povedala mi na návšteve a rovno mi do ruky strčila letáčik centra asistovanej reprodukcie. „Mali by ste sa objednať na konzultáciu sem.“

Hovorila o hodnotách Anti-Müllerovho hormónu, z ktorých je možné prečítať, koľko vajíčok žene ešte ostáva.
Ja ich mám na môj vek až kriticky málo.
Loading
...
Keď som prišla do centra, lekár mi s najvyššou urgenciou zahlásil, že ich treba „vytiahnuť a zamraziť“ čím skôr. Kým absolvujem celé kolo vyšetrení, stimuláciu a odber vajíčok, budem mať čas rozhodnúť sa, či chcem rovno otehotnieť alebo ešte nie, vysvetlil mi.
Vzhľadom na moje výsledky z krvi je celkom pravdepodobné, že pomoc s oplodnením by som potrebovala, aj keby som bola pripravená otehotnieť hneď na druhý deň. To však nebol môj prípad.
S tehotenstvom chcem ešte počkať, a tak som si vybrala mrazenie. Svoj príbeh som sa rozhodla publikovať, pretože povedomie o tejto téme je nízke, pričom je jasné, že problémy s neplodnosťou má čoraz viac ľudí.