Ženy chcú feminizmus, muži obdivujú Andrew Tatea. Skutočne sa zväčšuje priepasť medzi rodmi?

Niektoré prieskumy rozpútali debatu.

Máme dôvod obávať sa rozdielov medzi Gen Z ženami a mužmi?Máme dôvod obávať sa rozdielov medzi Gen Z ženami a mužmi? (Zdroj: Pexels/Polina Tankilevitch)

Generácia Z sú v skutočnosti dve generácie: mladí muži a mladé ženy totiž o svete premýšľajú inak. Rozdiely medzi rodmi vraj badať na každom kontinente, napísal dátový analytik Financial Times John Burn-Murdoch.

Vo svojej analýze tvrdí, že mladé ženy sú čím ďalej liberálnejšie a mladí muži zaostávajú alebo dokonca viac inklinujú ku konzervativizmu.

Hoci samotnú analýzu už rozporujú ďalší poprední odborníci, vyvolala veľkú diskusiu a takmer každé relevantné médium sa jej venovalo.

Vidieť rozdiely medzi mužmi a ženami aj na Slovensku? Čo vedie k tomu, že popredný analytik sa obáva rastúcich rozdielov, ktoré by mohli ovplyvniť naše vzťahy a sú výrazne odlišné od rozdielov medzi staršími mužmi a ženami?

SkryťVypnúť reklamu

Closer sa pýtal výskumníčok Oľgy Gyárfášovej a Zuzany Očenášovej, čo všetko môže spôsobiť, že aj ty máš možno problém porozumieť rovesníkom či rovesníčkam.

Zisťovali sme tiež, či je analýza Financial Times (FT) dôvodom na paniku a či aj u nás premýšľajú chlapci konzervatívnejšie ako dievčatá.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V čom sa líšia názory žien a mužov

Tvrdenia analytika nie sú až také alarmujúce, povedal pre Denník N akademik Ján Žilinský z Technickej univerzity v Mníchove. Podľa jeho slov je hypotéza o priepasti medzi mladými mužmi a ženami chybná, pretože autor zmiešal volebné preferencie z jednej krajiny s prieskumom, kde sa respondenti sami mali zaradiť na škále liberalizmus-konzervativizmus.

Podľa Žilinského nejaké rozdiely medzi mladými mužmi a ženami určite sú, no týkajú sa najmä spoločenských otázok. V pohľadoch na verejnú politiku sa až tak rody nelíšia.

SkryťVypnúť reklamu

Problém vidí aj v tom, že ľudia vnímajú význam slov konzervatívny a liberálny inak a tie pomenovania sú vágne.

Súhlasí však s tým, že muži v západných krajinách sú konzervatívnejší ako ženy, a to bez ohľadu na vek. Rozdiely sú podľa neho mierne.

Na ideologické rozdiely v rámci Gen Z však poukazuje viacero štúdií. Prieskum vykonaný minulý rok spoločnosťou Change Research zistil, že mladé ženy v USA sa viac prikláňajú k politickej ľavici ako mladí muži, pričom 41 % žien sa identifikuje ako progresívne v porovnaní s 24 % mužov, informuje The Guardian.

Za Slovensko máme k dispozícii len údaje za sebazaradenie na škále liberalizmus-konzervativizmus (agentúra FOCUS, november 2023), ale ani tam žiadne radikálne rozdiely medzi mladými mužmi a ženami nevidíme, vysvetľuje pre Closer sociologička a výskumníčka Oľga Gyárfášová.

SkryťVypnúť reklamu

V spomínanom prieskume sa vo vekovej skupine 18-24 rokov k liberálnej orientácii hlásilo 40,8 % mužov a 33,7 % žien. Teda viac mužov bolo liberálnejších než žien – opak toho, čo naznačuje analýza FT.

"Malý rozdiel v prospech mužov súvisí skôr s tým, že ženy v tomto veku ešte nadpriemerne často odpovedajú ‘neviem‘," vysvetľuje ďalej Gyárfášová.

Vo vekovej skupine 25-34 rokov sa naopak k liberalizmu hlási 33 % mužov a "až" 39 % žien, ale rozdiel stále nie je dostatočne silný na to, aby sme podľa sociologičky zalamovali rukami nad veľkou ideologickou priepasťou.

Podľa jej slov je spoľahlivejším ukazovateľom voličské správanie, ktorého výskumu sa tiež venuje.

"Exit poll z volieb 2023 (FOCUS pre TV Markíza, na vzorke takmer 20 000 voličov, počet prvovoličov bol až 938) jasne ukazuje, že medzi ženami prvovoličkami (18-21 rokov) volilo PS až 36 %, medzi mužmi v tom veku 28 %. Na druhej strane Republiku volili 3 % prvovoličiek a takmer 10 % (9,8%) prvovoličov."

SkryťVypnúť reklamu

Vyššiu podporu malo medzi mladými mužmi aj SNS (3,7 % oproti 1,9 % u žien), pri ostatných stranách nevidieť výrazný rozdiel medzi rodmi.

Toto už viac pripomína situáciu, ktorú aj denník Financial Times opisuje napríklad v Nemecku či Poľsku, kde majú pravicové strany skôr podporu mužov než žien.

Sociálne siete a bubliny, v ktorých sa nestretneme

Financial Times sa v článku až tak dôvodmi ideologickej priepasti nezaoberajú. Medzi možné dôvody však nepochybne patria sociálne siete, ktoré skrz algoritmy dokážu rozdeliť aj jednu generáciu.

Kým muži na sociálnych sieťach môžu ľahko spadnúť do sexistického obsahu, mladé ženy tam vidia skôr politický obsah a pokrokové otázky, ktoré súvisia s feminizmom. Mladé ženy a muži sa jednoducho v digitálnom priestore – kde trávia veľa času – nestretávajú.

SkryťVypnúť reklamu

„Mladí ľudia majú k dispozícii bohatú rozmanitosť médií, s ktorými môžu interagovať a učiť sa z nich, takže ak sa už mladé ženy zaujímajú o rovnosť, môžu si vybrať, aby sa o tom dozvedeli viac,“ hovorí k tejto téme pre Guardian výskumníčka z King’s College London a autorka knihy o rodových rozdieloch Alice Evans.

Podľa nej polarizované médiá tento problém iba prehlbujú, pretože mladí muži si takto môžu osvojiť skreslené názory na feminizmus z extrémnejších pravicových zdrojov, čo podnecuje nevraživosť a odpor.

Ani ženy však nie sú odolné extrémnym názorom, keďže im algoritmy sociálnych médií ukazujú obsah podobný tomu, s ktorým sa už zaoberali, aby ich udržali online.

Negatívne príbehy o sexizme sú preto zriedkavo vyvážené správami o pokroku, ktorý sa v posledných dekádach dosiahol. To všetko podľa jej slov vytvára ešte väčšiu ideologickú polarizáciu medzi mladými mužmi a ženami.

SkryťVypnúť reklamu

So sociálnymi sieťami úzko súvisí aj hnutie #Metoo, ktoré globálne odtabuizovalo tému sexuálneho obťažovania žien a dievčat. Podľa Gyárfášovej sa na tom vo veľkej miere podpísalo tiež.

"Navyše do väčšej miery odkrylo aj pozadie takéhoto správania – mužskú nadradenosť, zneužívanie patriarchálneho poriadku a stále pretrvávajúceho usporiadania sveta vo vzťahu k rozdeleniu rodových rolí."

Hoci sme sa o rovnoprávne postavenie žien ako spoločnosť usilovali desaťročia, toto hnutie podľa nej pôsobilo ako akcelerátor a na mladé ženy malo aj formujúci efekt.

Ženy sa tiež viac zaujímajú o otázky klimatickej zmeny, rasovej rovnosti či práv menšín.

V neposlednom rade podľa odborníčky na rodovú rovnosť Zuzany Očenášovej môže ideológiu formovať aj dostupnosť pornografie.

SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Facky, dusenie, nadávky. To, čo sa deje ženám v porne, je extrém Čítajte 

"Ak sa muži o sexe učia predovšetkým z porna, tak budú mať očakávania, ktoré nie sú v súlade s realitou. To potom môže v partnerskom vzťahu predstavovať problém," vysvetľuje odborníčka.

O porne sa v našich končinách otvorene začínať rozprávať v posledných rokoch. Podľa expertky tu chýba systematické vzdelávanie, v ktorom sa okrem iného mladí ľudia dozvedia, že pornografia nie je realita a aké aspekty obsahu pre dospelých môžu byť problematické a vytvárajú nesprávne očakávania.

Kým ženy chcú feminizmus, muži sa boja straty privilégií

Ako vysvetľuje Gyárfášová, posun mladých mužov ku konzervativizmu je spôsobený aj obavou zo straty privilegovaného postavenia ‘bieleho muža západnej civilizácie‘. Ku konzervativizmu ich to tak môže momentálne ťahať aj pre pocit, že strácajú svoju moc.

SkryťVypnúť reklamu

Mužov tiež momentálne trápia aj iné problémy ako ženy: častejšie trpia samotou (ktorá ohrozuje aj ich zdravie a život), majú až štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa pokúsia o samovraždu a častejšie tento pokus aj dokonajú.

Majú menej priateľov, nižšiu pravdepodobnosť, že doštudujú, a myslia si, že feminizmus robí viac škôd než úžitku.

Konkrétne s posledným tvrdením v prieskume American Survey Center súhlasilo 46 % mužov. Pri generácii Z sa 61 % žien označilo za feministky v porovnaní "len" so 43 % mužov, a skoro polovica Gen Z mužov si myslí, že feminizmus Ameriku nezlepšil.

Podobné závery ukazuje aj prieskum z Veľkej Británie, kde si 16 % opýtaných mužov myslí, že feminizmus mal negatívne dopady na spoločnosť (v porovnaní s 9 % žien).

SkryťVypnúť reklamu

Pozitívne následky feminizmu na svet vníma 36 % mužov vo veku 16 až 29 rokov (a 46 % žien).

Z rovnakého prieskumu vyplýva, že 1 zo 4 mladých mužov si myslí, že v dnešnom svete je ťažšie byť mužom než ženou a pätina tých, ktorí poznajú vystupovanie Andrewa Tatea na sociálnych sieťach ho hodnotí pozitívne.

Bývalý kickboxer vo svojom obsahu šíri, že ženy sú majetkom mužov, za sexuálne napadnutia si môžu aj samy a mali by byť doma a vychovávať deti. Tieto veci dokonca "vyučuje" aj na svojej "univerzite", za ktorú ľudia platia. Momentálne je obvinený zo znásilnenia a obchodovania s ľuďmi.

Súvisiaci článok Mladí chlapci sú ľahký terč, kontroverzný Andrew Tate pre nich nie je jedinou hrozbou Čítajte 

Mizogýnia v našich končinách dlhodobo klesala, dodáva odborníčka na rodovú rovnosť Zuzana Očenášová. "Maskulínne vzory silných, aktívnych mužov sme tu mali vždy. Ale až v posledných rokoch sa objavuje nárast mizogýnie, ktorá súvisí práve so sociálnymi sieťami."

SkryťVypnúť reklamu

Medzi konkrétnymi dôvodmi uvádza tzv. incel movement či spomínaný obsah Andrewa Tatea.

Incel movement je výraznou súčasťou tzv. manosféry, teda digitálneho priestoru, v ktorom dominujú muži. Ide o komunitu, ktorá podľa svojho názoru žije kvôli nezáujmu žien v nedobrovoľnom celibáte (incel je skratkou pre involuntarily celibate).

Hoci ide o zahraničné trendy, Gen Z ich aktívne vnímajú, pretože sa narodili do globalizovaného sveta. Okrem toho máme podľa Očenášovej aj lokálne verzie trendov či osobností, ktoré pretláčajú práve tento mizogýnny naratív.

Súvisiaci článok Nenávidia ženy a chcú ich genocídu. O čom je hnutie incelov? Čítajte 

Bude liberálka randiť s konzervatívcom?

Zahraničné prieskumy ukazujú, že Gen Z sexuje menej. Podľa štúdie Center for Scholars and Storytellers z UCLA, v ktorej odpovedalo 1500 ľudí vo veku 10 až 24 rokov túži väčšina z nich (51,5 %) skôr po vzťahoch založených na priateľstve než na romantike.

SkryťVypnúť reklamu

Tieto zistenia odráža niekoľko ďalších štúdií o poklese pohlavného styku medzi generáciou Z, dodáva britský Guardian. Štúdia Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb z roku 2021 napríklad uviedla, že "len" 30 % tínedžerov už malo sex aspoň raz, v porovnaní s 38 % v roku 2019 a s viac ako 50 % za posledné desaťročia.

Bol to najväčší pokles, aký kedy bol zaznamenaný v prieskume, v ktorom sa zúčastnilo viac ako 17 000 dospievajúcich študentov a ktorý sa od roku 1990 vykonáva každé dva roky.

Generácia Z navyše zrejme najhlučnejšie spomedzi všetkých generácií otvorene hlása, že nechce mať deti. Podľa prieskumu, ktorý realizoval YouGov v spolupráci s Business Insider len 27 % 18- až 26-ročných uviedlo, že založenie rodiny považujú za dôležitý cieľ, ktorý treba dosiahnuť v nasledujúcich piatich rokoch.

SkryťVypnúť reklamu

Pre porovnanie, 72 % chce dosiahnuť finančnú istotu a 59 % uviedlo, že ich cieľom je zlepšiť svoje zdravie.

Medzi dôvodmi na neskoršie rodičovstvo alebo na rozhodnutie nemať deti vôbec je klimatická kríza či spoločenské nepokoje. Gen Z chce byť na deti aj lepšie finančne či emočne pripravená.

Úhrnná plodnosť aj na Slovensku už dekády klesá, no podľa odborníčky Gyárfášovej to nespôsobujú len rozdielne ideológie. Je to práve zmenou sociálnej situácie a tým, že si Gen Z môže vyberať rôzne životné cesty, aj také, ktoré v minulosti mladí muži a najmä mladé ženy na výber nemali.

Prípadný hlboký ideologický rozdiel by sa teda mohol podpísať na vzťahoch.

"Ideologické rozdiely medzi mužmi a ženami môžu spôsobiť to, že liberálne orientovaná žena si ťažšie nájde partnera, ktorý bude rešpektovať jej predstavy o rodových rolách," uznáva Gyárfášová a dodáva, že to platí aj naopak.

SkryťVypnúť reklamu

Kľúčom k porozumeniu je otvorená komunikácia, akokoľvek klišé to vyznieva. A tá by mala začínať už na škole, kde sa deti budú učiť aj o rizikách sociálnych sietí, pornografie či polarizujúcich médií, ktoré ovplyvňujú svetonázor generácie Z – a aj tých ďalších.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu