Slovenka Lucia Pristašová žije v islandskom mestečku Grindavík, o ktorom do konca roku 2023 takmer nikto nepočul. Odkedy vedľa neho vypukla sopečná erupcia, ktorá lávou zaliala prvé domy v meste, Grindavík sa stal slávnym.
Aj keď celý svet obleteli fotografie lávových fontán siahajúcich do výšky desiatok metrov až 18. decembra, Lucia zažila hororovú noc plnú silných zemetrasení už začiatkom novembra. Vtedy pochopila, že to s jej domom a podnikaním nevyzerá dobre.
Martina zaplatila 320 eur za týždňovú dovolenku na Maldivách. Vysvetľuje, ako na to Čítajte "Strašne som sa bála. Na Islande žijem sedem rokov, ale dovtedy som také silné zemetrasenia nezažila. Miestami mi to pripadalo, ako keby začali padať bomby," spomína na otrasy.
My sme sa s Luciou rozprávali iba deň po tom, čo vo štvrtok 8. februára sopečná erupcia na polostrove Reykjanes začala opäť chrliť lávu. Desiatky tisíc ľudí odrezala od prívodu teplej vody a láva zasiahla dôležité cestné spojenie na ostrove.
Ako sa cíti obyvateľ Grindavíku, keď v tesnej blízkosti prebieha sopečná erupcia a láva už zničila viacero domov?
Na ten pocit som si zvykla, lebo sopečná erupcia tu začala ešte dávnejšie v roku 2021. Vtedy som sa bála, bolo to moje prvé stretnutie s lávou.
Stalo sa to mimo mesta, nijak nás to neovplyvňovalo a po pár dňoch mi to prišlo celkom normálne. Zemetrasenia po chvíli prestali a my sme sa s erupciou naučili žiť. Až do roku 2023, keď to vypuklo znovu.
Erupcii predchádzala veľká aktivita pod zemským povrchom. Čakali ste, že to príde, alebo ste tak trochu dúfali, že sa situácia nakoniec upokojí?
Všetci sme vedeli, že to príde, ale každý bol zvedavý, kde presne to príde. Nikto nevedel, kde bude erupcia chrliť lávu. Dúfali sme, že to bude v oblasti Fagradalsfjall ako v roku 2021, no tentoraz to k nám prišlo bližšie.
Najhorší deň bol 10. novembra 2023, keď začali veľmi silné zemetrasenia. Môj priateľ vtedy nebol doma, ale mala som tu na návšteve mamu zo Slovenska.
Strašne som sa bála. Na Islande žijem sedem rokov, ale dovtedy som také silné zemetrasenia nezažila. Miestami mi to pripadalo, ako keby začali padať bomby.
Myslela som si, že otrasy po hodine ustanú, ale odkedy to začalo o piatej večer, tak zemetrasenia neprestávali. Policajti ma ešte o ôsmej večer ubezpečovali, že všetko bude dobre a môžem zostať doma.
Dostali ste nakoniec po silných zemetraseniach príkaz na evakuáciu z mesta?
Odkedy o piatej sa začali zemetrasenia, všímala som si, že ľudia na našej ulici dostali strach. Veľa z nich z mesta odišlo už pred siedmou. V našom penzióne v Grindavíku, o ktorý sa starám, sme mali ubytovaných ľudí, ktorých som radšej poslala preč.
Keď odišli, o deviatej večer zrazu otrasy prestali. S mamou sme šli do penziónu a po štyroch hodinách zemetrasení sme si povedali, že povyzliekame periny a dáme prať. Normálne sme na dvadsať minút išli upratovať.
O pol desiatej to vypuklo znova. Otrasy boli také silné, že si ich cítil, keď si kráčal po ulici. Obyčajne to necítiš, no moja mama musela vystúpiť z auta, lebo sa bála, že sa prevráti.
Kedy ste sa definitívne rozhodli, že odchádzate?
Zvažovali sme, či odísť alebo zostať. Stále som bola v kontakte s mojím priateľom, ale on mi ako Islanďan opakoval, že on by ešte počkal, veď to prestane. O pol jedenástej prišla obrovská rana, v práčovni nám spadla veľká skriňa s potravinami a zablokovala dvere.
Zľakla som sa tak veľmi, že sme s mamou hneď sadli do auta a vyrazili preč. Mysleli sme si, že sa len niekam pôjdeme vyspať a ráno sa vrátime, ale pár minút po našom odchode mi cez SMS prišiel oznam o oficiálnej evakuácii. To sme už boli za mestom a cesty boli prázdne, lebo väčšina ľudí poodchádzala ešte skôr.
V tú noc sa stala aj jedna vtipná príhoda. Na druhý deň ráno v Grindavíku našli dvoch ľudí, ktorí sa neevakuovali, lebo celú noc prespali a zobudili sa až ráno po zemetraseniach. Nechápem, ako je možné, že celý čas nič necítili.
Ako si spomínaš na moment z polovice decembra, keď za Grindavíkom vytryskla láva?
My sme lávu za mestom naživo ani nevideli. Po zemetraseniach v novembri bol prístup do mesta obmedzený.
Určité dni bolo mesto úplne uzavreté, ale keď sa dlhší čas nič nedialo, dostali sme pocit, že sa vraciame do normálu.
My ako rezidenti sme mohli byť doma od rána do večera, ale nemohli sme tam prespať. Keď v decembri prišla erupcia, v meste nikto nebol a lávu sme prvýkrát videli až cez kamery umiestnené v oblasti.
Mesto Grindavík je po erupcii plné väčších aj menších trhlín. (zdroj: archív respondentky Lucie)Ako úrady obmedzili rezidentom vstup do Grindavíku?
Po prvej erupcii v decembri sa situácia upokojila. Málokto čakal, že erupcia potrvá len dva či tri dni. Keď prišli Vianoce, režim sa uvoľnil a obyvatelia sa do Grindavíku mohli vrátiť, dokonca sme tam až do 14. januára mohli bez problémov prespávať.
Cez Vianoce sme boli na Slovensku, vrátili sme sa 6. januára a doma v Grindavíku sme nakoniec strávili celý týždeň. Bol to skvelý pocit, byť opäť doma. Na víkend sme následne išli preč a tešili sme sa, že aktivita utíchla, no v sobotu 14. januára prišla erupcia.
Počas januárovej erupcie ste teda neboli v meste?
Nie, sledovali sme to v televízii a plakali sme, keď sme videli, ako láva tečie k ochrannému valu a dostáva sa do tesnej blízkosti domov. Sesternica môjho priateľa dokonca vlastnila jeden z domov, ktorý láva zničila.
Pre celú rodinu to bolo emotívne, celý deň nám tiekli slzy. Cítiš sa bezmocne, keď vidíš horiace domy a nevieš, či láva nezoberie celé mesto. Nakoniec zničila tri domy a zrazu bum, prestalo to. Nerozumiem tej sile prírody.
Mama priateľovej sesternice má dom hneď vedľa nej a láva tam zastala na drevenom plote. Keď som sa tam bola pozrieť, láva sa oprela o drevený plot a nepokračovala ďalej, ten plot ani nezhorel. Nechápala som, ako je to možné.
Je váš dom v Grindavíku poškodený?
Keď sme sa domov vrátili po novembrových zemetraseniach, na prvý pohľad sme si nevšimli radikálne poškodenia. Videli sme, že sa dom musel posunúť, pretože sme ho minulý rok maľovali a zrazu bola viditeľná nenamaľovaná časť fasády.
Na nosných stenách sme však nevideli veľké praskliny, aj vnútri sme mali len menšie praskliny. Zem pod Grindavíkom neustále pracuje, takže praskliny sa zväčšujú. Máme napríklad problém otvoriť vchodové dvere, musíme ich vykopnúť.
Iná situácia je vonku. Hneď pred domom máme trhlinu, ktorá ide popod dom a poza záhradu. Bývame snáď na najhoršom možnom mieste.
Úrady viacero častí mesta ohradili, pretože pohybovať sa v nich je pre ľudí príliš nebezpečné. (zdroj: archív respondentky Lucie)Kam ste z Grindavíku odišli bývať, kým sa situácia neupokojí?
My máme ubytovanie na našej chalupe, ale toto ubytovanie cez sezónu prenajímame turistom, takže sme tu len do apríla. Čo bude potom, to zatiaľ nevieme.
Vláda nám zatiaľ prispieva na nájom. Bolo to 70 percent z ceny nájmu, od 1. februára je to 90 percent. V Grindavíku je 1 200 domov a vláda od novembra nakúpila okolo 300 domov a apartmánov pre ľudí z mesta, čo však ani zďaleka nie je dosť.
Veľa ľudí nemá kam ísť, niektorí sú na svojich chalupách alebo si našli prenájom, ale mnoho ľudí býva u rodín alebo u známych.
Dá sa na Islande vôbec poistiť dom proti sopečnej erupcii alebo zasiahnutiu lávou?
Každý dom na Islande musí byť poistený, ale nevzťahuje sa to priamo na lávu. Ak ti dom zhorí, napríklad následkom prúdenia lávy, na to sa poistka vzťahuje.
Na Islande musí byť poistka vyššia ako hodnota domu, ale už sa riešilo, či ľuďom nevyplatia menej peňazí ako by mali. Okrem toho s vládou posledné tri mesiace neustále riešime, čo s nami bude.
Najnovšia informácia z piatkového stretnutia znie tak, že vláda domy v Grindavíku od majiteľov odkúpi za 95 percent ich hodnoty a o dva roky budú mať majitelia možnosť odkúpiť ich naspäť za rovnakú cenu, ak sa situácia upokojí.
Keď islandské úrady mapovali a zasypávali trhliny v meste, v jednej z nich tragicky zahynul pracovník. Trhliny sú aj v iných častiach mesta?
Celé mesto je teraz plné trhlín. Zlomový moment prišiel v novembri, kedy sa trhliny otvárali po zemetraseniach, no úrady nepočkali a trhliny začali zasypávať, aby sa mesto mohlo vrátiť do normálu. Smrť toho pracovníka všetkých nahnevala, lebo ľudia majú pocit, že sa jej dalo predísť.
Po erupcii zo 14. januára sa toho veľa zmenilo, láva prišla do mesta a neustále vznikajú nové trhliny. Pár dní dozadu sa priamo v športovej hale otvorila obrovská trhlina. Zemský povrch sa naďalej posúva hore a dole o desiatky centimetrov.
Za všetko hovorí, že keď sme predtým vchádzali do mesta, šli sme po rovine. Teraz je tam kopec.
Stretnutie obyvateľov Grindavíku s predstaviteľmi štátu. (zdroj: archív respondentky Lucie)Čo hovoria predpoklady odborníkov, dá sa to mesto vôbec zachrániť?
Vláda sa snažila mesto zachraňovať, lebo to pre ňu bolo jednoduchšie ako všetkých vyplatiť. Ale ľudia sa hnevajú, lebo mesto začali opravovať ešte vo chvíli, keď celá erupcia stále pokračuje a otrasy neskončili.
To je islandská mentalita. Často nerozmýšľajú dopredu, ale rozmýšľajú až vo chvíli, keď narazia na prekážku. S mojím priateľom Islanďanom to máme rovnaké.
Veľa ľudí si po decembrovej erupcii myslelo, že to najhoršie už máme za sebou. Po Vianociach bolo možno 150 domov obývaných, ale po erupciách v januári a teraz ľudia vidia, že nebude možné sa tam tak skoro vrátiť.
Erupcie zatiaľ boli maličké na to, koľko magmy je naakumulovanej pod povrchom. Energia nemá ako vyjsť von a bude robiť šarapatu dovtedy, kým sa celá neuvoľní. Ktovie, možno bude Grindavík zažívať erupcie každý mesiac.
Ak by mesto dookola zažívalo erupcie v nasledujúcich mesiacoch, budú sa tam ľudia chcieť napriek tomu vrátiť?
My máme v meste všetko. Domov, penzión aj investície, ale chceme sa už niekam pohnúť. Každý by chcel začať nanovo. Ak sa situácia po rokoch upokojí, pochybujem, že sa do mesta bude chcieť vrátiť veľa pôvodných obyvateľov.
Ja od začiatku hovorím, že pre mňa je to ako zlý sen, z ktorého sa chcem zobudiť.
Grindavík tam stojí od roku 934 a doteraz sa nič nedialo. Veľa ľudí zo Slovenska sa ma pýta, prečo Islanďania stavali mesto v tejto oblasti, no keďže tam desiatky rokov nezaznamenali žiadnu aktivitu, tak to dávalo zmysel.
Zistila som však, že už vtedy vedeli o existencii veľkej podzemnej trhliny pod mestom, ktorá je stará viac ako dvetisíc rokov, a napriek tomu veľkú časť z nej jednoducho zasypali a postavili tam mesto. To neviem pochopiť.
Pre množstvo turistov sú sopečné erupcie na Islande fascinujúcim úkazom, ktorý chcú vidieť na vlastné oči a sú preto ochotní riskovať aj zdravie, no na druhej strane tisíce ľudí ako vy stratili svoje domovy a prácu. Hnevá ťa to?
Z môjho pohľadu bola prvá erupcia sopky Fagradalsfjall z roku 2021 neopísateľným zážitkom. Bola som z toho unesená, na lávu som sa bola viackrát pozrieť. Ale teraz po posledných udalostiach to už nie je "wow".
My sme za jeden hrozný večer prišli o domovy aj o prácu. Je to tragédia, ktorú turisti nevidia. Všetci domáci sú z tejto situácie znechutení.
Veľa ľudí odsudzovalo, že známe termálne kúpele Modrá lagúna zostávali otvorené napriek hrozbe erupcie, zatiaľ čo ľudia v Grindavíku museli svoje prevádzky zavrieť.
My máme penzión, ale nemohli sme mať otvorené, Modrá lagúna hotel prevádzkovala. Reštaurácie v Grindavíku museli byť zatvorené, ale Modrá lagúna bola plná turistov. To mi nepríde fér.
Neviem si ani predstaviť, čo by sa stalo, keby to tam buchlo. Ako by evakuovali to množstvo ľudí z vody, neviem si predstaviť ten chaos a paniku. Keď hrozí sopečná erupcia, pre každého by malo platiť rovnaké pravidlo - zavri to a čakaj.
