Filip Čarnogurský pôsobil v útulku Mission:Wolf ako dobrovoľník počas vysokoškolského štúdia environmentalistiky v americkom Colorade. Staral sa tam o vlkov a "vlčie hybridy", teda krížencov vlka a psa, ktoré nedokážu samy prežiť v divokej prírode.
"V útulku žijú vlky aj krížence vlkov a psov, ktoré boli vydané na pospas smrti. V USA žije dnes vo voľnej prírode veľmi málo vlkov. V domácnostiach je ich pritom až 500 tisíc," hovorí 25-ročný Filip Čarnogurský.
"Dnes žijeme vo veľmi urbánnom svete a dotyk s prírodou je nám čoraz vzdialenejší. Ľudia chcú mať spojenie s niečím divokým, nepoznaným, nespútaným. Je to až fascinujúce vlastniť vlka. Lenže aj keď ho máme doma, stále je to nezávislé, divoké zviera."
Mladý rodák z obce Tesáre pri Topoľčanoch vďaka svojmu štúdiu precestoval celý svet, od Brazílie až po Tanzániu. V rozhovore pre Closer sa podelil o dobrodružné zážitky z ciest a priblížil nám aj to, ako sa mu žilo vo vlčom útulku.
Filip Čarnogurský pôsobil vo vlčom útulku ako dobrovoľník. (zdroj: Z archívu Filipa Čarnogurského)V článku sa dočítaš:
- Ako sa Filip dostal do útulku pre vlkov
- Prečo takéto útulky existujú
- Prečo a ako si ľudia kupujú vlkov
- Či sa môžeš s mláďatkom vlka maznať
- Či je možné získať si dôveru vlka
- Či je podľa Filipa dôvod strieľať vlky
Ako si sa dostal do útulku pre vlkov?
Bolo to na začiatku môjho štúdia v Colorade. V rámci utužovania ročníka nás brali na trojdňové výlety, počas ktorých sme vykonávali aj dobrovoľnícku činnosť. Do útulku nás vzal náš líder, ktorý bol veľmi spätý s týmto miestom. Keď tam raz prídeš, zaľúbiš sa a už nechceš odísť.
Filip vyštudoval environmentálne vedy v USA. (zdroj: Z archívu Filipa Čarnogurského)Z akého dôvodu vlastne existuje útulok pre vlkov?
Sú tam vlky a hybridy (kríženec vlka a psa, pozn. red.), ktoré boli vydané napospas smrti. V USA žije dnes vo voľnej prírode veľmi málo vlkov (s výnimkou Aljašky a Havaja). V domácnostiach je pritom až 500 tisíc vlkov a ich hybridov.
Ľudia si ich kupujú alebo krížia s inými psami, dokonca aj s pitbullmi. Takéto hybridy majú oranžové oči a ovisnuté, psie uši. Sú tak domýlené, že keď k nim prídeš, začnú štekať a chcú ťa odohnať, ale zároveň vrtia chvostom.
Raz tam prídeš, zaľúbiš sa a už nechceš odísť, opisuje Filip skúsenosť s vlčím útulkom. (zdroj: Z archívu Filipa Čarnogurského)Ako niekomu napadne kúpiť si vlka a skrížiť ho so psom?
Prečo máme dodnes vlčiakov a huskyov? Československý vlčiak má zo psov geneticky najväčšie percento vlka. Je to preto, že sme chceli psa, ktorý je čo najpodobnejší vlkovi, ale zároveň nás poslúcha, teda zlúčiť – z pohľadu človeka – najlepšie vlastnosti oboch zvierat.
Ľudia majú hrozne radi veľkých psov. Podľa mňa je to tým, že dnes žijeme vo veľmi urbánnom svete a dotyk s prírodou je nám čoraz vzdialenejší. Ľudia chcú mať spojenie s niečím divokým, nepoznaným, nespútaným. Je to až fascinujúce vlastniť vlka.
Lenže s vlkom je to oveľa nepredvídateľnejšie ako so psom. Aj keď ho máme doma, stále je to nezávislé, divoké zviera.
Ako si človek v USA takého vlka vlastne kúpi?
