Najpočúvanejší Čech na Spotify Redzed: Najviac poslucháčov som mal z Ruska, po vojne sa to zmenilo

Na Spotify má vyše 1,2 milióna poslucháčov mesačne.

(Zdroj: Archív respondenta)

Dvadsaťpäťročný Zdeněk Veselý pochádza z moravskej dediny Starovice. Ako 14-ročný začal tento fanúšik kapiel Black Sabbath či Korn hrávať na gitare. O tri roky neskôr začína svojpomocne publikovať hudbu pod menom Redzed.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jeho skladby kombinujúce metal, trap, rap a drum and bass sa stretávajú s celosvetovou odozvou, ktorá nemá pre lokálneho umelca obdobu. Rozhovor so spevákom, ktorý vo februári navštívi v rámci svojej Black Mass Hysteria Tour 2024 Košice a Bratislavu, preto nemôžeme začať inak ako takto.

SkryťVypnúť reklamu

S viac ako 1,2 milióna poslucháčov mesačne si na Spotify najpočúvanejší český interpret platformy. Ako sa staviaš k tomuto titulu?

Zvykol som si, že ma miestne médiá oslovujú ako najpočúvanejšieho českého interpreta. Treba však pridať dôvetok „vo svete“. Českí poslucháči totiž tvoria len 15 až 20 percent z celku.

Spomínaš na to, ako ti pribúdali poslucháči. Narastalo to kontinuálne alebo tam bol nejaký boom?

Rástlo to postupne. Dodnes najznámejšie tracky som vydal na začiatku kariéry. Rave in the grave a Straight outta flames majú dnes najlepšie čísla, hoci za prvý týždeň mali ich klipy na Youtube len okolo 3000 views.

Rozbiehalo sa to pomaly a počet poslucháčov sa zvyšoval vďaka zahraničným spoluprácam.

Fakt, že ťa počúva tak veľa poslucháčov, berieš ako záruku tvorivej slobody alebo ako tvorivé väzenie? Prispôsobuješ svoju tvorbu očakávaniam poslucháčov?

SkryťVypnúť reklamu

Nad konečným prijatím nikdy nerozmýšľam. Hudbu tvorím podľa pocitov. Ľudia mi píšu, nech spravím druhú časť starých piesní, tak to však nerobím.

Keď už raz jeden nápad zafungoval, je to jeho najlepšia podoba a nechcem ho opäť reprodukovať. Keď vydávam niečo, čím vybočujem z dovtedajšej tvorby, ľudia si na to eventuálne zvyknú.

V Rusku máš stále množstvo poslucháčov. Spotify sa z miestneho trhu stiahol po invázii Ruska na Ukrajinu. Prejavilo sa to na tvojich číslach?

Ruskí poslucháči tvorili na Spotify najväčší podiel. Počet vypočutí za mesiac mi po odchode platformy okamžite spadol približne o 20 percent.

Krátko potom však prišli poslucháči z Ameriky a strata sa viac ako len vyrovnala. Amerika je dnes na prvom mieste, nasleduje Nemecko a Fínsko.

SkryťVypnúť reklamu

Ťažko povedať, ako by to dnes na Spotify vyzeralo, keby ostali aj ruskí poslucháči. Tí ma však počúvajú naďalej na menej používaných platformách Apple Music či Deezer.

Ako vnímaš rozhodnutie Spotify stiahnuť sa z ruského trhu?

Nepríde mi správne, že bežní ľudia prichádzajú o prístup k hudbe sveta. Obyčajní Rusi za to predsa nemôžu. Aj keď do rozhodnutia bojkotovať Rusko nevidím, myslím, že to museli spraviť.

Vieš, koľko z tvojich poslucháčov máš zo Slovenska?

Je v top 10 krajín.

Máš medzinárodné publikum a trackov, ktoré odkazujú na lokalitu, z ktorej pochádzaš, je minimum, napríklad Slavic Trapper. Chceš, aby ťa svet vnímal ako Čecha?

Pôvodne som chcel skĺbiť kombináciu amerického zvuku s tým, aby bolo jasné, odkiaľ som. Tvoril som globalizovaný štýl, do ktorého som svojho času pridával aj „slavic shit“. Bolo to na albume Junkie sex appeal, teraz sa už venujem iným témam.

SkryťVypnúť reklamu

Túžil si niekedy po živote v zahraničí?

Určite si to chcem niekedy skúsiť. Z umeleckej stránky to však nie je nutné. Zahraničnú hudbu môžem robiť aj z Česka.

Kde si vieš predstaviť život?

Prečo nie vo Fínsku. Hralo sa mi tam najlepšie. Fanúšikovia tam poznali všetky texty ešte lepšie ako v Česku. Asi je to tým, že je im angličtina bližšia.

Neláka ťa Amerika? Bol si týždeň v Los Angeles, kde si hral ako predskokan miestnemu Terror Reidovi a navštívil si aj New York.

Na Ameriku by som si si asi ťažko zvykal. To, ako funguje spoločnosť a ekonomika v Európe, mi dáva väčší zmysel.

Na Slovensku sa hovorí, že úspech sa neodpúšťa. Zažívaš ako úspešný Čech od miestnych závisť?

Určite sa stretávam so závisťou, ale skôr na internete. Osobne majú pripomienky maximálne ľudia z miesta, kde som vyrastal. Vyjadrujú nesúhlas s tým, čo robím.

SkryťVypnúť reklamu

Internetové hejty dokážem rozdeliť na konštruktívne a hlúpe. Čítam si všetky komentáre, čo ľudia napíšu.

Berieš ich aj do úvahy alebo si len zvedavý?

Ak je kritika opodstatnená, zamyslím sa nad ňou. Je to však zriedkavé. Väčšinou ľudia len napíšu, že je niečo p****ina.

Načítavam video...

Rodičia z teba chceli mať pôvodne právnika. Ako vnímali tvoje rozhodnutie venovať sa hudbe a to, že si zanechal štúdium hudobnej vedy? Nehovorili ti, že je predsa len lepšie mať plán B?

Určite. Bolo ťažké im vysvetliť, že sa budem sústrediť len na hudbu. Väčšine ľudí to predsa nevyjde. Môj otec bol právnik, no hudbu mal rád.

Zomrel predtým, ako mi začala zarábať. Kým žil, chodil som na výšku, tak sme túto dilemu nikdy neriešili.

Mame som to dokázal vysvetliť a pomohlo, že som začal zarábať rýchlo po odchode zo školy. Nemusel som chodiť ani do práce.

SkryťVypnúť reklamu

Ako ťa vnímajú kamaráti z dediny, kde si vyrastal?

Držím si ich pri sebe doteraz. Chodia na koncerty a podporujú ma. Keď spravím nový track, pustím im ho prioritne. Vždy mi povedia úprimne, čo si myslia.

Berieš ich ako akúsi formu ochrany pred ľuďmi, ktorí by sa chceli na tvojom úspechu priživiť. Držia ťa pri zemi?

Určite. Nerád do života prijímam nových ľudí.

Aká iná kariéra okrem hudobnej by ťa ešte bavila?

Milujem filmy a predovšetkým horory. Viem si predstaviť, že by som sa motal okolo réžie. Nikdy som sa však nad tým hlbšie nezamýšľal. Neviem, či mám na to talent, ale iste by ma to bavilo.

Vlastné klipy si pritom nerežíruješ.

Prvé klipy som si vymýšľal aj strihal sám, tie najnovšie už nie. Vždy prídem s nejakou myšlienkou, ktorú preberiem s režisérom. Konečný výsledok nechávam na profíkoch.

SkryťVypnúť reklamu

Pred jedným z tvojich novších videí ma Youtube upozornil, že „nasledujúci obsah môže zahŕňať témy týkajúce sa samovraždy alebo sebapoškodzovania“.

Je to tým, že bol v názve „suicide“. Ide o remix staršej piesne a dúfal som, že to nevyskočí. Asi to musel niekto nahlásiť. Je to na hovno, keďže sa video neukáže ľuďom, čo nemajú na Youtube účet.

Spievaš o násilí, smrti či drogách. Stretol si sa s tým, že by rodičia tvoju hudbu zakazovali svojim deťom?

Ani nie. Texty sú v angličtine a českí rodičia im preto často nerozumejú. Občas sa mi zdá bizarné, keď sa mi hrdý rodič pochváli, ako jeho päťročný syn počúva dáky tvrdý nasraný track.

Metalisti majú často práve „tvrdé a nasrané“ texty o smrti a násilí. Keď sa s nimi rozprávaš sú pritom mierumilovnejší ako popoví speváci, ktorí majú ústa plné lásky a krásnych vecí. Čím to je?

SkryťVypnúť reklamu

Tiež si to všímam. Milí ľudia bývajú citlivejší, a preto sa potrebujú vyjadrovať expresívnejšie. Je to určite forma psychohygieny. Ten, čo robí tú najmäkšiu hudbu, býva nakoniec ten najväčší z**d. Nie je to pravidlo, ale stáva sa to.

Máš aj texty o závislostiach na nikotíne, alkohole a drogách. Do akej miery je to autoštylizácia a do akej skutočným odrazom tvojho životného štýlu?

V poslednom čase som sa upokojil a takmer nepijem. Na pivko zájdem asi raz za dva týždne.

V rámci drog som už vyskúšal, všetko čo som chcel. Čo mi to malo dať, mi to dalo a nič lepšieho už nečakám. Už preto ani veľmi neexperimentujem.

Návykové látky sú určite s mojou tvorbou späté a verím, že ma mohli v množstve tvorivých momentov inšpirovať.

Aké látky máš konkrétne na mysli?

SkryťVypnúť reklamu

Myslím skôr halucinogénne látky. Zmenili môj život k lepšiemu a pozitívne ovplyvnili to, ako rozmýšľam nad vecami.

Som však nerád, keď sa preto médiá snažia hľadať senzácie. V rozhovore pre Reflex som povedal o drogách jednu vetu a do titulku dali „Redzed: Drogy beriem ako inšpiráciu“.

Načítavam video...

Ako ťa prijíma česká rapová scéna? Vnímajú ťa ako votrelca, ktorý nie je čistokrvný raper?

Nie. Berú ma skôr ako obohatenie. Sám sa necítim, že patrím čisto medzi raperov ani metalistov. Som na pomedzí a nevadí mi to. Naopak, je to výhoda. Keďže som v oboch sférach, môžem hrať na viacerých festivaloch a poznať rôznych ľudí.

Kto je podľa teba OG na Česku a na Slovensku?

Úplný OG je James Cole. Track spolu ešte nemáme, no v Prahe mi už krstil album. Určite by som s ním niečo rád urobil.

SkryťVypnúť reklamu

A na Slovensku?

Najradšej mám Gleba.

Vieš si predstaviť aj spoločný track? Ak áno, bol by to metalového beatu?

Gleb tuším do čisto metalu ešte nerapoval, aj keď má pár trackov kde mu metalovo screamuje Hattori Hanza. Myslím, že by to fungovala oboma spôsobmi. Aj ja už mám pár trackov, kde rapujem do elektronických produkcií, takže prečo nie.

Anketa Slávik už na Slovensku pekných pár rokov neexistuje. V Česku sa po kratšej odmlke znova vrátila. V novej kategórii Hip Hop & Rap si sa dva roky po sebe umiestnil na 77. mieste. Všimol si si to a je to pre teba smerodajné?

Táto anketa nie je pre mňa vôbec smerodajná. Keď sa pozrieš na vrchol rebríčka, sú tam aj ľudia, čo nerapujú. Hlasujúci sú väčšinou starší ľudia, ktorí vyberajú interpretov, ktorých poznajú.

SkryťVypnúť reklamu

Na prvom mieste tvojej kategórie bol Calin. Myslíš, že ťa raz podobne ako jeho docení aj mainstreamové publikum?

To by sa najskôr musel stať mainstreamom môj žáner, podobne ako tomu bolo v 90. rokoch, keď svetovým rebríčkom vládla Nirvana či Korn.

Asi si sa mal sa narodiť skôr. Ale tak to by si zas nemal Spotify.

Jasné. Súčasnosť má výhodu v tom, že si track vydávaš sám a nikoho nepotrebuješ.

V Česku je na čele popularity v rámci metalu kapela Kabát. Vieš si predstaviť, že aj ty budeš na scéne tak dlho ako oni?

Dúfam, že áno. Cítim však potrebu dostať sa viac do zahraničia a hrať tam koncerty. Pracujem na tom. Minulý rok som mal európsku tour a ďalšiu plánujem na koniec tohoto.

Nemyslím totiž, že dokážem hrať donekonečna v Česku anglické tracky. Ľudia si chcú na koncertoch zaspievať české veci.

SkryťVypnúť reklamu

Na Instagrame sa dnes z mnohých raperov stávajú influenceri. Prijímajú spolupráce na zubné kefky či potravu pre psov. Rytmus alebo Separ sa hrdia tým, že ich meno je značka, ktorá predáva. Ako sa k tomu staviaš?

Je to úplne v poriadku. Tiež som otvorený spoluprácam s firmami, ku ktorým mám blízko. Mal som sponzoring značky Vans a spolupracujem aj s Red Bullom. Mnoho značiek sa však k môjmu imidžu nehodí. Keby som robil reklamu na čokoľvek, nebolo by to autentické.

Spolu s miliónmi streamov a pozretí prichádzajú aj veľmi zaujímavé peniaze. Si v rámci ich investovania zodpovedný? Nezdá sa mi, že by si míňal veľa na šperky či oblečenie.

Určite nie som rozhadzovačný. Neviem si predstaviť, že si kúpim chain za pol mega (českých korún). Doprajem si však v prípade áut. Mám Dodge Durango a Chevrolet Camaro. Milujem americké osemvalce.

SkryťVypnúť reklamu

Mojim snom je mať aj Dodge Viper. Chcel som ho už pred rokom, no rozmyslel som si to. Dnes je o milión korún drahšie. (smiech)

Na Slovensku budeš hrať v Košiciach a Bratislave. Aký máš pocit zo slovenského publika?

Keď som hral naposledy v roku 2022 v bratislavskom MMC, výborne som si to užil. Minulé leto som hral aj v Trenčíne na festivale Grape a fungovalo to. Tracky poznalo dosť veľa ľudí.

V Česku sa stalo národným športom vypredávať O2 arénu. Máš aj ty takúto ambíciu?

Určite plánujeme aj koncert v aréne, hoci asi nie rovno v 02. Moja hudba nie je úplne robená na veľké haly. Lepšie funguje v kluboch. Nehrám štýl pre mainstreamového poslucháča.

Stále platí, že si introvert, ktorý je z koncertov nervózny? Alebo už máš rutinu a nervozitu dokážeš odbúrať?

SkryťVypnúť reklamu

Radšej by som to nazval trémou. Je zdravé ju mať predtým, ako vyjdeš na stage a som rád, že ju mám. Mám pocit, že potom podám lepší výkon. Zvykol som si na ňu a neparalyzuje ma.

Ak raz nebudem mať trému, budem mať strach, že koncert nedopadne dobre.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu