Expert na kryptomeny: Boli roky, keď som mal sto bitcoinov. Netušili sme, akú hodnotu raz budú mať

"Tvorca bitcoinu Satoshi Nakamoto nám na začiatku povedal, že môže mať zmysel, aby sme si zopár bitcoinov odložili, ak by sa to uchytilo," spomína expert na kryptomeny Juraj Bednár na svoje začiatky.

Zatiaľ čo väčšina ľudí špekuluje hlavne o tom, akú hodnotu raz bitcoin dosiahne, pre Bednára bol nárast ceny vždy len vítaným doplnkom. "Pre mňa bol bitcoin vždy o slobode," hovorí s tým, že bitcoin je vec, ktorú človek môže naozaj vlastniť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Martin je lovec lacných leteniek: Nezarobil som ani cent, kým Tour De Svet nemal 100-tisíc sledovateľov Čítajte 

V začiatkoch nechcel veriť, že bitcoin raz môže mať obrovskú hodnotu. "Neverili sme, že by raz bitcoin mohol mať hodnotu desiatok tisíc dolárov ako dnes. Vtedy mala jedna minca hodnotu pár halierov," zamýšľa sa s tým, že ho nadchlo, ako funguje po technologickej stránke a nad investíciami ani neuvažoval.

Schválenie bitcoinového ETF je podľa neho výbornou správou, no ľuďom neposkytne priamu skúsenosť s bitcoinom. "Všetci dúfame, že si vďaka ETF viac ľudí kúpi bitcoin, aj keď v trochu inej forme, ako by sme preferovali v ideálnom scenári," konštatuje Bednár.

Začína opäť vo svete kryptomenový ošiaľ?

Myslím si, že áno. Vidím to skôr zatiaľ ako bitcoinový ošiaľ, pretože schválenie ETF v Amerike je veľká vec. Schválenie ETF znamená, že ľudia ho môžu jednoducho držať napríklad v dôchodkovom sporení, ktoré je daňovo zvýhodnené.

Bitcoin navyše v apríli čaká halving, čo znamená zníženie odmeny z novovytvorených mincí pre ťažiarov. Deje sa to raz za štyri roky a je to skôr numerológia ako udalosť, ktorá má naozajstný dopad na fungovanie siete.

Počet mincí, ktoré ťažiari vytvoria za rok, sa na trhoch bežne zobchoduje za pol dňa. Halving teda nemá až taký vplyv na reálnu ponuku na trhu, ale má obrovský psychologický vplyv na to, ako sa ľudia správajú a ako obchodujú.

Máš aj po rokoch stále radosť z nárastu ceny bitcoinu či hodnotu až tak neriešiš? Pre väčšinu vlastníkov kryptomien je pravdepodobne nepredstaviteľné, aby sa neustále nezaujímali o to, o koľko sa práve pohla cena kryptomeny, ktorú držia.

Ja som nudný bitcoiner. Väčšina ľudí chce zarobiť a špekuluje s cenami, no pre mňa má bitcoin oveľa dôležitejší význam. Minule som si v jednej prevádzke všimol nálepku, že berie bitcoiny, na čo som zareagoval, že ma to veľmi teší.

Chalan za pultom mi povedal, že tam iba pracuje, ale aj on vlastní bitcoiny. Ukázal mi mobil s nálepkou loga bitcoinu a povedal, že bitcoin je niečo, čo môže naozaj vlastniť. Takýto človek to pochopil a vie, čo si kupuje.

Napríklad v Južnej Amerike sa na bitcoin pozerajú úplne inak ako u nás. V Argentíne je miestna mena natoľko nepoužiteľná a dolár taký nedostupný, že oni nemajú inú možnosť ako krypto.

Neprekáža im, že aj hodnota kryptomien sa vie za deň prepadnúť o desiatky percent?

Neriešia, či bude zajtra bitcoin stáť stotisíc dolárov. Oni len chcú, aby svoje zarobené peniaze mohli o tri dni minúť v rovnakom kurze namiesto toho, aby sa im hodnota úspor znovu prepadla. Tento rozmer sa hádam dostane viac do popredia.

Juraj Bednár počas pandémie napísal knihu Veľký reštart. (zdroj: archív Juraja Bednára)

Do akej miery sú dnes pre teba kryptomeny výlučne o slobode a decentralizácii v čase, keď bitcoin stojí viac ako 40-tisíc dolárov? Investičný potenciál sa zrejme nedá kompletne ignorovať napriek rizikám, že človek môže stratiť peniaze.

Pre mňa bol bitcoin vždy o slobode. Ja som sa myšlienkovej vetve cypherpunk zameranej na šifrovanie a kryptografiu venoval už na strednej škole. Napríklad som si šifroval e-maily. Peniaze boli ten posledný krôčik technologickej skladačky.

Bitcoin vznikol ako z núdze cnosť, keďže prvotnou ambíciou bolo vytvoriť elektronickú hotovosť kopírujúcu dolár alebo zlato, nie nový nástroj na sporenie. Viazať niečo na dolár či zlato je však ťažké, a tak bol poslednou možnosťou bitcoin.

Nevedeli sme, či sa bitcoin uchytí. Tvorca bitcoinu Satoshi Nakamoto nám na začiatku povedal, že môže mať zmysel, aby sme si zopár bitcoinov odložili, ak by sa to uchytilo. Nikto z nás však nečakal, že to bude taká veľká vec.

Dal si na jeho radu a odložil si si vtedy bitcoiny pre prípad, keby výrazne nabrali na hodnote?

Žiaľ, žiadny bitcoin z toho obdobia som si neodložil, takže sto bitcoinov dnes nemám. Pamätám si, keď sme mali napríklad sto bitcoinov a posielali sme si medzi sebou 50 mincí, aby sme otestovali, či sieť funguje. Fungovala.

Neverili sme, že by raz bitcoin mohol mať hodnotu desiatok tisíc dolárov ako dnes. Vtedy mala jedna minca hodnotu pár halierov.

Nás viac zaujímal fakt, že bitcoin vo svojej peňaženke môžeme naozaj vlastniť. Jasné, môžeme vlastniť aj hotovosť, ale hotovosť stráca na hodnote.

Veľa ľudí stále bitcoin vníma iba ako virtuálne peniaze, za ktoré sa podporujú drogy a terorozimus na čiernom trhu. Odhliadnuc od investovania, nie je to dnes naozaj najčastejšie použitie kryptomien?

Na kritiku o čiernom trhu mám klasickú odpoveď. Ak si chceš kúpiť drogy, tak zistíš, že s eurami to pôjde oveľa jednoduchšie. Podľa odhadov je podiel používania bitcoinu na čiernom trhu nízky, oproti doláru a euru naozaj zanedbateľný.

Predstav si, že chceš ako díler obslúžiť sto bitcoinerov alebo 10-tisíc ľudí s eurami. Matematika je jasná. Bitcoin sa ako platobný prostriedok na čiernom trhu veľmi neuchytil.

Nemyslím si, že bitcoin je pre každého. Ak má človek zlý pocit, lebo sa mu nepáči, že sa bitcoin používa na čiernom trhu a jeho ťažba vytvára emisie, tak ho nemusí používať.

Každému ale odporúčam vyskúšať si kúpiť bitcoin napríklad za desať eur a zaplatiť ním kamarátovi za obed. Nemusíte doň hneď investovať svoje peniaze.

Snažíš sa bitcoinom platiť za služby a využívať ho, aj keď pre mnohých ľudí je narábanie s bitcoinom príliš komplikované oproti plateniu eurami?

Treba si uvedomiť, že pri bitcoine máš plnú slobodu, ale aj plnú zodpovednosť. Keď podpíšeš transakciu a pošleš ju do siete, už je nevratná. Nedá sa zavolať nikomu, kto by ti vedel peniaze vrátiť, ak sa dáš nachytať na podvod.

Už mi písalo veľa ľudí, ktorí uverili, že za nich niekto bude obchodovať, poslali im peniaze a z obchodovania bola čistá krádež.

Na bežné používanie potrebujem softvérovú peňaženku, teda mobilnú aplikáciu. Do tejto peňaženky by som si nikdy nedával viac peňazí ako sumu, ktorú by som si vzal večer do mesta v peňaženke. To je dobré pravidlo, ktorým sa môžeš riadiť.

Zostatok je dobré uložiť si do hardvérovej peňaženky. Vôbec prvá inak vznikla v Česku a volá sa Trezor, spoluzakladali ju dokonca dvaja Slováci.

Hardvérová peňaženka je zariadenie, kam sa ukladajú privátne kľúče od tvojich kryptomenových peňaženiek a všetky transakcie potvrdzuješ priamo cez ňu.

Na mobil a počítač môže zaútočiť vírus, no hardvérová peňaženka je odolnejšia, pretože nie je taká komplexná.

Aký vplyv na každodenného používateľa bude mať podľa teba schválenie bitcoinového ETF, ktoré do kryptomeny umožní investovať obrovským korporáciám aj ľuďom napríklad cez sporenia na dôchodok?

V skutočnosti to ETF ľudí odrádza od skutočnej kúpy bitcoinu. Skúsenosť s kúpou bitcoinového ETF vyzerá tak, že sa prihlásiš u svojho brokera, povieš mu, aby ti kúpil ETF a prevádzkovateľ následne kúpi bitcoin, ktorý bude kryť tvoj nákup ETF.

Nedostaneš sa do kontaktu s bitcoinovou sieťou, peňaženkou ani transakciami. Získaš skúsenosť len z cenových výkyvov a pohybov. Veľa bitcoinerov však povedalo, že si chcú v bitcoinovom ETF sporiť na dôchodok vďaka daňovým výhodám.

V Amerike existuje nástroj s názvom 401k. Je to možnosť, ako si súkromne sporiť na dôchodok s daňovými výhodami. U nás si musíš otvoriť druhý pilier a vybrať z troch možností, ktoré sú kvôli Ficovi aj tak v konečnom dôsledku takmer rovnaké.

Bitcoin je pre Bednára hlavne o slobode, cena je príjemným doplnkom. (zdroj: archív Juraja Bednára)

Takže ETF ľuďom nepriblíži podstatu bitcoinu, iba jeho investičný potenciál?

Nemyslím si, že bitcoinové ETF je podstatné pre to, čo robím. Bitcoin mi neprináša len slobodu a možnosť si sporiť, ale aj komunitu. Veľa cestujem a v rôznych krajinách vždy rád navštevujem stretnutia bitcoinových nadšencov.

Na tieto stretnutia prídu miestni ľudia, ktorí mi vedia povedať, kde je najlepšia nemocnica, kde je dobré ihrisko pre deti alebo kam chodia plávať. Ak mám v krajine akýkoľvek problém, tak mi vždy niekto z domácich poradí.

Cena bitcoinu na schválenie ETF nijak výrazne nezareagovala. Naozaj sa do bitcoinu vďaka schváleniu ETF v najbližšom období nahrnú miliardy dolárov a nebol to len ošiaľ, ktorý mal vylákať peniaze od ľudí?

Môžeme to predpokladať, ale vždy, keď si v poslednom čase niečo myslím o ekonomickej téme, tak to dopadne presne naopak. Mňa prekvapilo, že sa po schválení ETF nestalo prakticky nič.

Bitcoin nachvíľu stúpol, ale nebol to žiadny nezvyčajný nárast, a potom sa vrátil naspäť. Každý čakal veľký pohyb, buď na stotisíc dolárov po schválení, alebo možno veľký pokles k desaťtisíc dolárom, ak to neschvália, zostal sklamaný.

Všetci dúfame, že si vďaka ETF viac ľudí kúpi bitcoin, aj keď v trochu inej forme, ako by sme preferovali v ideálnom scenári.

Nejde bitcoinové ETF proti tomu, čo hlásaš o slobode a decentralizácii, keď zrazu s touto kryptomenou budú môcť obchodovať obrovské korporácie?

Veľa ľudí si napríklad neuvedomuje, ako to vyzerá, keď ETF vlastní podstatnú časť akcií nejakej firmy. Našťastie, bitcoin funguje na úplne inom princípe.

Ak si kúpim akciový index cez ETF od veľkej správcovskej spoločnosti ako Blackrock, nepriamo získavam vlastnícky titul k akciám firmy. Ak som si kúpil ETF, kde mám 0,02 akcie firmy Apple, nepôjdem zrazu na stretnutie akcionárov.

Kto tam pôjde? Zástupca tej veľkej spoločnosti, ktorá fondy spravuje. Tá nemá 0,02 akcie ako ja, ale dohromady možno 20 percent akcií, niekde možno viac ako 50 percent. Vďaka tomu získava celkom silný mandát ovplyvňovať dianie vo firme.

Žartuje sa, že Blackrock takto vlastní pol Ameriky, ale v skutočnosti ju vlastnia ľudia, ktorí si nakúpili ETF. Časť svojich práv, napríklad hlasovacie, ale odovzdali zástupcovi, ktorý tam príde za Blackrock.

Na stretnutí akcionárov by na papieri mal zastupovať záujmy investorov z ETF, no otázkou je, ako dobre do dokáže robiť a či neháji aj záujmy niekoho iného.

Bitcoin ale nemá žiadne stretnutia akcionárov, ako to poznáme z amerických filmov o obchodovaní na Wall Street. Vznikol vďaka dodnes neznámemu človeku či skupine ľudí s menom Satoshi Nakamoto, čo pre mnohých ľudí môže byť podozrivé. Kto ho riadi?

Bitcoin je v tomto unikátny. Ak by aj niekto vlastnil 55 percent bitcoinov, čo sa raz prostredníctvom veľkých investícií v ETF môže stať, nemá vďaka tomu žiadny mandát rozhodovať o celej sieti.

V prípade bitcoinu o pravidlách fungovania rozhoduje sto percent uzlov v sieti. Ak nesúhlasím so zmenou pravidla alebo uvoľnením pravidla, tak to neprejde.

Keby sa rozhodlo, že bitcoinov nebude 21 miliónov, ale 25 miliónov, ja síce môžem svojmu uzlu povedať, aby vyrobil štyri milióny kusov bitcoinov navyše, ale ostatní to odmietnu.

Máločo vo svete vyžaduje stopercentný konsenzus, ale bitcoin áno. A ja svoje bitcoiny nepredávam.

Trvalý pobyt má dnes Juraj v exotickom Paraguaji. (zdroj: archív Juraja Bednára)

Ako sa dá žiť z bitcoinu, ak ho po zvýšení cien nepredávaš so ziskom?

Je fajn ponechať si dobré aktíva a míňať tie zlé. Eurá považujem za zlé peniaze, ktoré nás ochudobňujú, preto pre mňa osobne dáva zmysel požičať si eurá a platiť nimi.

Bitcoin používam ako zábezpeku na pôžičku. Založím svoj bitcoin, požičiam si eurá, ktoré som dlžný, a postupne splácam. Tým, že ceny na trhu, a teda inflácia, rastú rýchlejšie ako úroky na požičaných eurách, tak na tom zarobím.

Inak povedané, ak euro stráca na hodnote rýchlejšie, ako sa zvyšuje hodnota môjho úveru, tak splatím menšiu hodnotu, ako som si požičal. Teda musím menej pracovať, aby som zarobil na splatenie úveru.

Ja verím, že sa bitcoin medzičasom zhodnotí. Na druhej strane som si požičal eurá, ktoré strácajú na hodnote. Je to podobný princíp ako hypotéka, kde bitcoiny sú založená nehnuteľnosť a eurá sú peniaze, ktoré mi banka požičia.

Dalo by sa povedať, že eurá sú zlý produkt na sporenie, ale dobrý produkt na platenie, lebo štátne peniaze prijíma každý. Ak nechceš platiť dane z predaja bitcoinu, tak ho stačí nepredávať. Vtedy nevzniká žiadna daňová povinnosť.

Znamená to, že si raz za čas požičiaš vyššiu sum, alebo si požičiavaš každých pár dní podľa toho, koľko peňazí potrebuješ? Vo svete, kde neexistuje žiadna regulácia ani inštitúcia, na ktorú sa v prípade potreby môžeš obrátiť, to zrejme nefunguje ako pri bežnej hypotéke.

Ako to človeku vyhovuje. Prirovnal by som to ešte ku kreditnej karte, ak má človek kartu, ktorú nemusí splatiť každý mesiac celú, ale má na nej povinnú minimálnu splátku.

Dá sa požičať aj väčšia čiastka naraz aj menšie čiastky podľa toho, čo práve potrebuješ. Moje bitcoiny mi sprístupňujú úverovú linku, pretože im do zábezpeky dávam niečo hodnotnejšie ako eurá, ktoré si požičiam.

Navyše, bitcoin sú programovateľné peniaze. Nikam ich nemusím odniesť, ale dá sa naprogramovať, za akých podmienok sa automaticky vrátia mne a za akých podmienok si ich môže ponechať poskytovateľ pôžičky, ak úver nebudem splácať.

Má pre teba sloboda vo svete kryptomien rozmer, ktorý presahuje do bežného života? S tvojím kamarátom Pavlom Luptákom ste známi tým, že nemáte radi, ak vám štát niečo prikazuje, a preto hľadáte cesty, ako sa od štátu odpútať.

Pre mňa a moju rodinu je dôležité, aby sme mali miesto, kde môžeme žiť v prípade, ak by naozaj nastal problém, ktorý by nebol v súlade s našou očakávanou kvalitou života. Aj preto mám trvalý pobyt v Paraguaji.

Mojou prioritou bolo nájsť miesto mimo Európskej únie, kam by som sa potenciálne vedel presťahovať. Paraguaj je otvorený imigrácii, lebo si uvedomuje, že potrebuje šikovných ľudí.

Tá krajina je štyrikrát väčšia ako Česko a Slovensko, ale má málo obyvateľov. Sťahujú sa tam tisíce Nemcov, ktorí si postupne budujú malé nemecké mestečká.

A prečo by sa tam teda mal presťahovať človek zo Slovenska?

Mojím cieľom je rozšíriť si možnosti. Volá sa to opcionalita, čo môžem robiť, ale nemusím. Môžem mať trvalý pobyt v Paraguaji, môžem tam bývať a pracovať koľko chcem a nikto ma neobmedzuje. Mám o možnosť viac.

To ťa priviedlo práve do Paraguaja? Nie je to hlavne preto, že vlastníkom kryptomien krajina ponúka lákavé daňové výhody, ale aj to iba v prípade, ak na Slovensku nežiješ viac ako šesť mesiacov do roka a nemáš doma stredisko záujmov?

Už dlho si uvedomujem, že ak sa deje niečo lokálne, tak sa z toho nezrúti svet. Sú to problémy, ktoré sa končia buď v Kittsee, alebo za hranicami Európskej únie. Aj preto mám trvalý pobyt v Paraguaji.

V čase, keď podľa mňa Európa začína upadať, existujú miesta, ktoré zažívajú boom. Napríklad El Salvádor brutálne rastie, pretože z nuly sa rastie rýchlo. Do Paraguaja sa sťahuje veľa Európanov, Dubaj zase dáva ľuďom príležitosti.

Ale El Salvádor mal ešte donedávna problém s gangmi a kriminalitou.

Áno, ale na takýchto miestach môžeš mať veľký dopad na spoločnosť a vyrásť spolu s ňou osobne aj podnikateľsky. Dubaj napríklad nerastie z nuly, ale rastie vďaka otvorenosti, ekonomickej slobode, nízkym daniam a zameraniu na rast.

Nepozerám sa na seba, ako na človeka, ktorý musí prežiť život na Slovensku. Veľa ľudí si myslí, že nám v Paraguaji ide o daňové výhody, ktoré síce sú fajn, ale nie sú základnou myšlienkou toho, prečo hľadáme to najlepšie, čo svet ponúka.

Takže predstavu budúcnosti, ktorú ti dnes ponúka Slovensko, pre teba nie je uspokojivá?

Nejde o to, že nie je uspokojivá, momentálne sa na Slovensku asi dá žiť kvalitný život.

Ide o dve iné veci - dynamika, teda akým smerom sa situácia vyvíja, na Slovensku podľa mňa v dlhodobom horizonte pôjde o pokles životnej úrovne a opcionalita - aké mám možnosti, ak situácia nebude kompatibilná s mojím životom.

Ľudia sa často pozerajú najmä na možnosť ostať, ale je veľmi málo pravdepodobné, že práve miesto, kde sme sa narodili, je pre nás najvhodnejšie. Svet je veľký a dynamický.

Cez pandémiu som sa na Slovensku s úžasom pozeral na to, aké rozhodnutia ľudia robia. Snažíme sa zistiť, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou udeje, a na základe toho konáme. Podľa mňa je to chyba, ja to robím naopak.

Vidím, že za našou východnou hranicou agresívny psychopat strieľa do ľudí a bombarduje im domy. Neviem, či nepôjde ďalej. Na 95 percent možno nepôjde, ale treba byť pripravený na všetko a ja na to chcem byť pripravený.