Do tmavej revúckej ulice svieti žltý mesiac Lidl. Jeho okolie tvorí epicentrum mesta. Parkovisko nemeckého diskontu susedí s autobusovým nástupišťom. Z nástupiska číslo tri sa odvezieš do Gemerského Sadu, Tornale a Muránskej Zdychavy. Z jednotky ti to pôjde do Bratislavy, Prahy a Londýna.
V cestopise centier moderných hladových dolín pokračujeme v pôsobisku Martina Kukučína a rodisku Andreja Danka. Revúca bola kedysi významná aj vďaka tradíciám železiarstva a baníctva. Dnes tu nemá každý v rodine hutníka či baníka, ale skôr ekonomického emigranta.
Okres sa s nezamestnanosťou okolo 10 percent spoločne s Kežmarkom a Rimavskom Sobotou dlhodobo umiestňuje na „stupni porazených“. Počet obyvateľov Revúcej klesá nepretržite od roku 1991.
Mesto, ktoré sa minulý rok hrdilo označením "Mesto Kultúry", pôsobí relatívne šarmantne. Okrem pôvodnej budovy gymnázia patria k jeho dominantám aj divadlo, knižnica či mestský dom a hostinec Kohút.
Ikonická a honosná budova vo vlastníctve magnezitky v Lubeníku je dnes na predaj za 700-tisíc eur.
Bože, tie vaše cesty
Manželia Miša a Tomáš si vážia čas strávený spolu. Nemajú ho na rozdávanie. Tomáš už vyše päť rokov dochádza za prácou do zahraničia. Ustálili sa na režime dva týždne doma, jeden týždeň na „fuške“.
Tomáš a Miša (zdroj: Eduard Starkbauer)Kým bol ich syn malý, skúšal pracovať aj doma, nech to nemá ďaleko. Svoju kariéru začal v okrese prácou v bani. Finančne mu to však nedávalo zmysel. „Mám to v krvi a napĺňalo ma to, ale málo som zarobil. Tak sme to uzavreli a dnes behám kade tade,“ vraví statný muž.
