Temnú januárovú ulicu osvetľujú v sobotu večer reflektory taxíkov. V hlúčikoch priateľov na chodníku vládne dobrá nálada. Dohárajú posledné cigarety, vyprázdňujú sa plechovky piva a hľadisko bratislavského NTC sa zapĺňa.
Koncert Daniela Landu sa o chvíľu začne a my sme sa prišli pozrieť na to, aký názor majú na 55-ročného speváka s diskutabilnou minulosťou mladí Slováci.
Fanúšikov skinheadskej skupiny Orlík, v ktorej Landa začínal, sme našli mnoho, ale prečo si jeho staré rasistické texty spievajú aj ľudia, ktorí rasizmus a xenofóbiu odsudzujú?
Niektorí na Landovi vyrastali
Na vypredanom bratislavskom koncerte sa stretlo viacgeneračné publikum a množstvo rodín. Svalnatý spevák v džínsoch a čiernom tričku so symbolom runy privítal bratislavské publikum so želaním, aby sa naplnili "prastarou silou", ktorá im má celé mesiace pomôcť pôsobiť proti "digitálnemu bordelu".
Na najnovšom albume Mínové pole kritizuje vplyv sociálnych sietí, ale aj spôsob informovania mainstreamových médií. Sám v minulosti poskytol niekoľko rozhovorov alternatívnym médiám.
Kika, ktorá prišla na koncert s mamou a so strýkom tvrdí, že na piesňach Daniela Landu vyrastala. "Ako decko som nepočúvala nič iné. Neviem, či je to pozitívne, alebo negatívne," usmeje sa.
Jej strýko Viki má rád Landove muzikály Krysař alebo Tajemství. Vypočuje si aj prvé albumy Landovej kariéry, ešte so skupinou Orlík. "Spieval tam doslova, že fašistov nechce. Na východe, kde som vyrastal, som sa vtedy sám zvykol s fašistami biť. Bolo mi to sympatické," zaspomína si.
Vikiho hnevá, keď je Landa označovaný za nacistu. (zdroj: Eduard Starkbauer)Chce vyvrátiť častú výčitku, podľa ktorej je Daniel Landa nacistický spevák.
"Hnevá ma, keď ho tak označujú médiá. Nikdy nebol nácek. Dnes ho tak vykresľujú, lebo si dovolí mať iný názor, napríklad na očkovanie proti covidu," zamýšľa sa dobre naladený štyridsiatnik.
Landove aktivity v čase pandémie koronavírusu verejne odsúdili zdravotnícke odbory aj vtedajší český minister zdravotníctva. Spevák zľahčoval zdravotné riziká ochorenia, verejne zveličoval aj negatívne dôsledky protipandemických opatrení a spoluzaložil iniciatívu volajúcu po sabotáži práce českých hygienikov Zlatý Špendlík.
Jána so synmi Matúšom a Tomášom priviedla na koncert láska k Landovej 35-ročnej diskografii. "Počúvam ho od štrnástich rokov a je mi sympatická celá jeho tvorba už od Orlíka. Páči sa mi aj ako človek. Synovia na ňom dnes vyrastajú tiež," povie 44-ročná hlava rodiny.
"Je to tak, počúvame ho stále," hovorí tínedžer Tomáš a dodáva, že si na českom spevákovi váži rebelantstvo. Hoci v ňom najviac rezonuje tvorba Orlíka, jedným dychom dodáva: "Je ako Karel Gott, všetky jeho pesničky sú dobré."
Ján so synmi Tomášom a Matúšom (zdroj: Eduard Starkbauer)Na repertoári, ktorý Landa vyberá na svoje koncerty, mu však predsa čosi prekáža. "Nehráva staré pesničky. Asi nemôže," konštatuje.
Tvorba prvej československej skinheadskej skupiny bola založená na silnom patriotizme, rasizme, xenofóbii a antikomunizme. Otvorene rasistické a xenofóbne piesne ako Bílej jezdec či Bílá liga už Landa na koncertoch dlho nespieva.
Od svojej minulosti sa dištancoval aj slovne. Na koncerte v roku 2005 povedal: "Odmietam extrémne odnože, ako sú neonacisti, komunisti a im podobné smery a dištancujem sa od nich!“
Historik Matej Medvecký z Vojenského historického ústavu si Daniela Landu z hľadiska ideológie netrúfa definovať. "Hoci sám na scénu hudobníkov vzývajúcich národný socializmus či bielu silu nepatrí, medzi stúpencami neonacizmu má veľa poslucháčov," všíma si špecialista na extrémizmus.
Landove vyjadrenia sa Medveckému zdajú skôr silno nacionalistické, ale nie súvisiace s neonacizmom. Nesúhlasí ani s označením Landu za fašistu.
"Spevák aj jeho pôvodná kapela Orlík fašizmus odsudzovala. Landa dokonca po jednom vystúpení dostal bitku, keď kritizoval hajlujúcich fanúšikov," spomína historik.
Aj politológ Tomáš Nociar súhlasí, že Landa sa k žiadnej ideológii neprihlásil. Ranú tvorbu v Orlíkovi síce považuje za zliatinu nacionalizmu, xenofóbie a rasizmu, avšak absentujú v ňom odkazy na medzivojnové fašistické hnutia.
"Aj preto sú v tomto prípade nálepky ako neonacista či neofašista problematické a skôr tak možno v tomto smere hovoriť o krajnej pravici," vraví politológ, ktorý si všíma, že hoci z neskoršej tvorby Landu aj tieto prvky vymizli, spevák stále rád využíva istú formu antisystémovej estetiky.
Nie je skín ako skinhead
"Mohol by s ním vystúpiť aj Ondrej Ďurica. Spojil by sa tak český a slovenský nacionalizmus," konštatuje Silvia, ktorá prišla na koncert s manželom.
Člen hnutia Republika a bývalý spevák nacistického Bieleho odporu do NTC skutočne prišiel. Ako divák a spoločne so spolustraníkmi Milanom Uhríkom, Jánom Kecskésym a Leou Laukovou.
Daniel Landa zzaspieval plnému NTC piesne z nového albumu. (zdroj: Facebook/Daniel Landa)Z rušného pódia plného hudobníkov a tanečníkov, ku ktorým sa pridával aj poskakujúci Landa, však zneli výhradne apolitické piesne aj vyjadrenia.
"Kedysi som vraj na koncertoch veľa rozprával. Jedného dňa mi však napadlo, že si zbytočne driem ústa. Všetko som povedal svojimi piesňami, to čo bolo, je, aj bude," hovorí spevák tajomne medzi dvoma piesňami.
Politika ostala pred bránami športovej haly, kde prišli o podpisy Landových fanúšikov zabojovať stúpenci Mariana Kotlebu. Aby sa odsúdený extrémista zaregistroval ako kandidát do prezidentských volieb, ich potrebuje 15 000.
Členka partie asi desiatich zberačov podpisov sa nám pochváli, že ich už sama získala dvesto.
Márne by sme medzi nimi hľadali ten Martinov. "Určite to nepodpíšem. Nikomu síce neberiem jeho názor, ale každý vidí, kam spejeme. Nechcem byť tlačený tam, kam nechcem."
Dnes už statný štyridsiatnik začal počúvať Orlík ako pravicovo orientovaný skín na strednej škole. Hoci svoj životný a politický postoj odvtedy zmenil, láska k Landovej hudbe mu ostala.
"Keď som ako 20-ročný odišiel slúžiť do francúzskej cudzineckej légie, otvorili sa mi oči. Zistil som, že skinheadi na Slovensku v tom majú zmätok a fašizmus a nacizmus nie sú cesta."
Počas pôsobenia v medzinárodnej komunite sa Martin musel spoliehať na ľudí rôznych národností. "Začal som počúvať Ska a inklinovať k tradičnej podobe hnutia, ktoré má korene v Anglicku a má blízko k pankáčom aj černochom."
Martin (vpravo) odsudzuje pravicových aj ľavicových extrémistov. (zdroj: Eduard Starkbauer)Zo všetkých Landových textov sa dnes už stotožňuje predovšetkým s tými, ktoré hovoria o živote na ulici alebo sú namierené proti drogám a násiliu. "Z nového albumu sa mi ako bývalému členovi špeciálnych jednotiek najviac páči pesnička Anička Malinová o atentáte na Reinharda Heydricha. "
Martin dúfa, že Landov koncert môže otvoriť oči aj stúpencom politických extrémov. "Dan niekoľkokrát povedal, že síce bol, ale už nie je skinhead a stavia sa proti extrémom z oboch strán, pravice aj ľavice."
Martin vníma, že medzi fanúšikmi speváka nájdeme množstvo priaznivcov krajnej pravice. Má na to jednoduché vysvetlenie. "Človek, ktorý odtiaľto v živote nevytiahol nohy, nevie, ako sa žije v zahraničí."
"Mínové pole" medzi mainstreamom a undergroundom
Daniel Landa má na česko-slovenskej scéne netradičné postavenie. Zo speváka s rasistickými textami sa stal v priebehu pár rokov rešpektovaný muzikálový tvorca a etablovaný člen českej umeleckej obce. Nociar to považuje za mimoriadne zaujímavé.
"Už v 90. rokoch sa dokázal na kultúrnom poli stať súčasťou mainstreamu, a to v tom zmysle, že na jednej strane "mainstreamizoval" rôzne etnické predsudky medzi svojimi fanúšikmi, a na strane druhej sa zároveň sám stal mainstreamovou spoločnosťou do veľkej miery akceptovaným," hovorí politológ.
Daniel Landa má skutočne širšie poslucháčstvo, ako sa môže zdať. Množstvo ľudí prišlo na jeho bratislavský koncert výhradne z hudobných pohnútok. Politický náboj či archívne texty z prelomu 90.rokov ich nezaujímajú.
"Nestotožňujeme sa s názormi veľkej časti publika," povie Miro a pozrie sa na okolostojacich v mikinách nemeckej značky Thor Steinar, ktorá je mimoriadne populárna medzi neonacistami.
Miro a Kristína nemajú k tvorbe Orlíka vzťah. Landu obdivujú ako hudobníka. (zdroj: Eduard Starkbauer)"Vnímam to čisto hudobne. Orlík bol prejavom rebelantstva 90. rokov. Nevidím však dôvod počúvať ho dnes. Landa robí aj dnes blbosti, s ktorými sa nestotožňujem. Jeho hudba je však stále od srdca a provokatívna. Je pre mňa len hudobník a umelec."
Faušikovia si z jeho bohatého hudobného katalógu vyberajú to, čo im vyhovuje. Univerzálnosti jeho posolstva nahrávajú aj texty plné mystických metaforických obrazov.
S viacvýznamovosťou interpretácií sa pritom spevák hrá často. Keď v roku 2012 oznámil koniec kariéry a začal sa označovať ako kúzelník Žito 44, číslo dostalo vizuálnu podobu symbolu, pripomínajúceho nacistické logo SS. Landa pri odpovedi na zjavnú podobnosť, označil niektorých novinárov za idiotov.
Historik Medvecký vníma Landove používanie symbolov runy v kontexte súčasného rozšírenia novopohanstva a iných fenoménov. "Číslo '44' používali aj neonacistické skupiny napr. Sturmbrigade 44. Súčasne sa však môžu objaviť aj v úplne iných kontextoch, nie je to vždy jednoduché povedať," dodáva na záver.
