Do prázdnych pondelkových ulíc Rimavskej Soboty sa krátko popoludní začínajú vylievať prúdy študentov stredných škôl. Veľké množstvo má namierené primrznutými chodníkmi popri ošarpaných domoch na dopravný hub s autobusovou a vlakovou stanicou.
Budovu relatívne veľkolepej stanice jednokoľajovej trate, ústiacej v Brezne, zdobí dvojjazyčný názov mesta a reklama na "bezpečné liehoviny".
Z centra Bratislavy sa do centra Malohontu dostaneme za optimálnych dopravných podmienok takmer za tri hodiny. Necestujeme len fyzicky, ale aj symbolicky medzi okresmi na opačných póloch rebríčka nezamestnanosti.
Železničná stanica v Rimavskej Sobote (zdroj: Eduard Starkbauer)Okres Rimavská Sobota sa v tejto štatistike dlhodobo umiestňuje na najvyšších pozíciách. Podľa inštitútu zamestnanosti bola na konci roka 2023 na úrovni 14,54 percenta.
Miera nezamestnanosti v tomto okrese má pritom klesajúcu tendenciu. Ešte na prelome rokov 2021 a 2022 atakovala hranicu 20 percent.
Prirodzene nás zaujíma, ako si svoju budúcnosť predstavujú miestni študenti a absolventi stredných škôl a aké argumenty zvažujú pri rozhodovaní o tom, či tu ostať žiť.
Pri oslovovaní mladých narážame na nesmelé pohľady, často spôsobené rečovou bariérou maďarsky či rómsky rozprávajúcich tínedžerov. Jedna z odvážnejších miestnych, Silvia, si nevedomky protirečí.
"Ako by si zhodnotila život v Rimavskej Sobote?"
"Zle."
"A si tu spokojná?"
"Áno."
Silvia sa ako mnohí mladí rozhoduje, ako naložiť s budúcnosťou. (zdroj: Eduard Starkbauer)Váhame, či viniť jazykový rozdiel, alebo sa stretávame s lokálnou verziou vnútorného konfliktu. Podobná dvojznačnosť je totiž v odpovediach mladých Rimavskosoboťanov príznačná.
Všetci sú už v Nemecku...
Dopravné centrum mesta je okrem rutinných ciest za prácou a vzdelávaním aj dejiskom osudových preťatí rodinných väzieb. Deti opúšťajúce svoje rodisko dospievajú v metropolách Slovenska a Európy. Ústa tých, čo tu zatiaľ ostali, najčastejšie skloňujú Nemecko, Švajčiarsko a Rakúsko.
Leonard a Bianka si už počas štúdia vyskúšali prácu v nemeckom hoteli. Leonardovi sa tam zapáčilo do tej miery, že sa tam chce po ukončení štúdia na "hotelovke" vrátiť.
Predpokladá, že do zahraničia poputujú kroky až 70 percent jeho spolužiakov. "Je to celkom bežné. Mnohí navyše nevieme ani veľmi dobre po slovensky. Osobne hovorím skôr po maďarsky, ale dohovorím sa aj po nemecky, keďže som tam už tri roky býval ako dieťa," prezrádza.
Bianka a Leonard už v Nemecku praxovali zo strednej školy. (zdroj: Eduard Starkbauer)Túžbu po vyššej životnej úrovni v zahraničí podľa študentov ich rodičia takmer bez výnimky minimálne chápu.
Učitelia ich v pracovnej emigrácii dokonca otvorene podporujú. Štefan, ktorý si rovnako ako spolužiak Adrián vybral dráhu kuchára, si budúcnosť predstavuje v Anglicku alebo Nemecku.
"Počas letných prázdnin chodíme brigádovať do zahraničia. Bol som v Nemecku aj na Cypre. Miestne školy chcú, aby študenti začali pracovať v zahraničí. Naši rodičia vravia, že by sme to mali skúsiť najskôr doma a odísť, až keď to nevyjde. Nájsť si tu prácu je však ťažké, platy sú nízke a všetko sa zdražuje," hovorí Štefan.
Štefan a Adrián praxujú v zahraničí už počas školy. (zdroj: Eduard Starkbauer)"Nádej ešte máme, ale tá časom umiera," uzatvára mladík, ktorého už čaká len rok a pol v školských laviciach.
Slavo z obce Hodejovce čochvíľa dokončí štúdium podnikania v službách. Svoju budúcnosť v sektore však nevidí.
"Školu chcem dokončiť, aby som mal neskôr lepší plat aj lepší pocit. Pôjdem pracovať ako murár do Nemecka. Ešte som tam nebol, ale mám tam známeho," tvrdí odhodlane.
Slavo má namierené do Nemecka. Láka ho práca murára. (zdroj: Eduard Starkbauer)Rozhodnutie ako to jeho, je aj podľa jeho slov, bežné. Slavo pritom ku šťastiu nepotrebuje tak veľa. "Na Slovensku by mi stačila výplata vyše 1200 eur. Aj za ňou by som však musel ísť do veľkého mesta. To už pôjdem radšej za hranice," vysvetľuje.
Na ilustráciu, podľa aktuálneho stavuje v čase písania článku na stránke Profesia.sk je v okrese 28 ponúk trvalého pracovného pomeru s ohodnotením aspoň 1 200 eur.
O svoje budúcnosti je už rozhodnutý aj 18-ročný Daniel, z neďalekej obce Kráľ. Ihneď po maturite chce odísť do Košíc, podľa vzoru dvojice bratov. Návrat domov si nepredstavuje, ani keď sa mu raz podarí získať vysnený titul zo stomatológie.
Rodičia mu to vraj nemajú za zlé.
Daniel sa chystá študovať do Košíc. Návrat domov po škole neplánuje. (zdroj: Eduard Starkbauer)"Nechcem sa vrátiť naspäť. Blízka budúcnosť tu nevyzerá dobre. Sme najchudobnejší región a ani autobusy tu nechodia tak často, ako by mali. Problémom je aj dorozumieť sa. Kopec mladých nevie vôbec po slovensky. V mojej obci mi rozumie už len staršia generácia," vymenúva trojicu argumentov.
V okrese Rimavská Sobota žije 39,53 percenta obyvateľov maďarskej národnosti. Viac ich nájdeme len v okresoch Komárno a Dunajská Streda.
Prísľub pracovných príležitostí
Pracovnú situáciu v regióne by mohlo na začiatku roku 2025 zlepšiť otvorenie 80-hektárového priemyselného parku za deväť miliónov eur. Ako najväčší prísľub sa zatiaľ javí investícia nemeckej firmy Winkelmann, vyrábajúcej tepelné čerpadlá a ohrievače.
Očakávaná výška jej investície je minimálne 110 miliónov eur. Zamestnať má spočiatku 450 ľudí, a ak všetko pôjde podľa plánov, ich počet sa môže do roku 2030 zdvojnásobiť.
„Verím tomu, že to nebude jediná firma, pretože tá firma sa tu umiestni približne na jednej desatine plochy priemyselného parku. Verím, že sa nám podarí dotiahnuť aj ďalších investorov a tým vyriešime obrovskú mieru nezamestnanosti v našom regióne,“ povedal minulý rok pre RTVS primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko.
Najväčšou kotvou je rodina
S predstavou, že tráva je zelenšia na západ od slovenských hraníc sa stotožňuje aj 17-ročná študentka kozmetiky Jennifer. "Akurát mama ma nechce pustiť. Bojí sa ako každá matka. Navyše dnes jej pomáham okolo domu," vraví študentka zmierlivo.
Ešte dôležitejším faktorom ako platové podmienky je za Jenniferiným rozhodnutím odísť celkový pocit bezmocnosti. Aby sa život v jej rodisku zmenil k lepšiemu, nemusela by sa vraj zmenšiť len nezamestnanosť, ale aj zmeniť spôsob, akým štát pristupuje k sociálne slabším deťom.
"Mala som veľa spolužiakov z chudobných rodín, ktorých museli zobrať do sirotincov. Je to čoraz horšie. Je mi ľúto tých, čo nemajú rovnaké šťastie ako ja, nevyrastali s rodinou a je pre nich ťažké presadiť sa v živote," naráža na systémové problémy regiónu.
Sedemnásťročná Jennifer má silne vyvinuté sociálne cítenie. (zdroj: Eduard Starkbauer)Jennifer by pritom rada videla, že riešenia prichádzajú zhora. "Treba zmeniť ľudí v parlamente za takých, ktorí nám chcú dobre, nebudú nikoho utláčať a robiť hanbu doma aj v Európe. To chcem asi najviac. Ak by sa to splnilo, viem si tu predstaviť život," dodáva.
V ostatných parlamentných voľbách zvíťazil v Rimavskej Sobote Smer so ziskom 18,79 percenta. Druhou najsilnejšou stranou bola strana Szövetség s 16,23 percenta hlasov. Nasledovalo PS so ziskom 14,99 percenta a Hlas so 14,82 percenta hlasov.
Najsilnejším argumentom pre zotrvanie v okrese sú pre mnohých silné rodinné väzby. Tomáš pôvodom z Tornale sa vrátil domov za rodinou po troch rokoch práce na pozícii skladového operátora v Holandsku. Rodina ho potrebuje zo zdravotných dôvodov.
"Vyštudoval som elektrotechniku a odišiel rok po škole, keď ma oslovil člen rodiny. Dostával som vyššiu výplatu a navyše každý týždeň," hovorí o svojej nedávnej minulosti.
"Aby ľudia neodchádzali ako ja, musia tu vzniknúť pracovné miesta. Ľudia tu skrátka nemajú kde pracovať. Aj keď sa niečo občas otvorí, miesta sa veľmi rýchlo zaplnia," upozorňuje mladý muž.
Tomáš sa po troch rokoch v Holandsku vrátil kvôli rodine. (zdroj: Eduard Starkbauer)Tridsaťštyri ročná čerstvá mamička Patrícia prežila v meste celý život. "Väčšina spolužiakov z obchodnej akadémie odišla do zahraničia a zvyšok do miest ako Bratislava, Zvolen či Banská Bystrica, kde je viac práce a lepšie platy" objasňuje.
Patrícia pred materskou dovolenkou pracovala pre jedného z najväčších zamestnávateľov v meste Slovenskú poštu. "Veľký výber tu nie je. Nových ľudí prijímajú najmä zahraničné obchody ako Lidl alebo Sinsay," hovorí.
Ešte v druhej polovici 20. storočia pritom Rimavská Sobota zažívala hospodársky boom. Počet jej obyvateľov vzrástol z 9160 v roku 1948 na 25 507 v roku 1998.
Po druhej svetovej vojne tu vznikol rad nových výrobných podnikov vrátane tabakovej továrne, cukrovaru, pivovaru Gemer, pekárne a mlynu či mäsokombinátu a mliekarne. Ostatné dva pod názvami Tauris a Gemermilk fungujú dodnes.
Potom čo do Hnúšte odišla firma Versaco, vyrábajúca puklice, je pritom najväčším zamestnávateľom v regióne kórejský výrobca drôtov, káblov a káblových zväzkov Yura.
Práve v kórejskom závode Yura pracuje 29-ročný Talgat z Kirgizska. Už na prvý pohľad je naladený lepšie ako väčšina miestnych. "Zarobím tu asi dvakrát toľko ako doma," vraví.
Fakt, že má región problémy s nezamestnanosťou ho neťaží. "Mám to naopak ako miestni. Oni odchádzajú a ja som za prácou prišiel. Ak vieš robiť, zamestnáš sa všade," srší optimizmom.
Rodák z ďalekého Kirgizska Talgat našiel v Rimavskej Sobote prácu. (zdroj: Eduard Starkbauer)Život v meste s 21 500 obyvateľmi sa mu páči aj pre pokoj. "Veľké mesto sú veľké problems," vysvetlí zrozumiteľnou no lámanou slovenčinou. Oceňuje aj polohu v centre strednej Európy. Veď za bratom do Prahy to má "len" osem hodín.
