„Sexbiznis a prostitúcia nie je to isté,“ vysvetľuje na úvod rozhovoru Dominika Jašeková, riaditeľka občianskeho združenia Odyseus, ktoré pracuje aj s ľuďmi v sexbiznise.
Rozprávali sme sa o realite sexbiznisu v našej krajine a tiež o tom, ako nové digitálne možnosti typu Onlyfans či sextech pomôcky ako erotické bábiky môžu zmeniť princíp „najstaršieho remesla“.
Podľa jej slov sexbiznis zahŕňa výmenu sexuálnych služieb za nejakú dohodnutú odmenu. Prebieha so súhlasom oboch strán medzi dospelými ľuďmi.
„Naopak, prostitúcia je nedobrovoľná, hovoríme už o obchodovaní s ľuďmi. To je na Slovensku regulované. Dokonca ani neplnoletí ľudia, ktorí by si chceli sexom zarobiť a súhlasia s tým, to robiť nemôžu, pretože podľa našich zákonov je to detská prostitúcia.“
V tomto rozhovore si prečítaš:
- Kto vlastne na Slovensku sexuálnu prácu vykonáva?
- Aké okolnosti vedú ľudí k tomu, aby sa začali živiť vlastným telom?
- Či je Onlyfans lukratívnejšia alternatíva k sexwork na ulici.
- Prečo je podľa Jašekovej nevyhnutné zabezpečiť im pracovné práva?
- Ako by reagovala, keby sa jej deti chceli venovať sexbiznisu, a čo by im poradila?
Podľa prieskumu, ktorý zastrešovalo OZ Odyseus v rokoch 2007 – 2009 pracuje v sexbiznise odhadom 7500 osôb. Koľko ich je dnes?
S určitosťou to nevieme, pretože tieto dáta nie sú dostupné.
Odvtedy sa podobný prieskum nerealizoval, ale predpokladá sa, že ich je násobne viac.
Keď sa napríklad pozrieme na odhady Európskej únie, len tam ide o stovky tisíc ľudí pracujúcich v sexbiznise. A tiež to nie sú presné údaje pre rôzne digitálne technológie.
Nástup platforiem ako Onlyfans ukazuje sexbiznis v inom svetle, ako niečo lukratívnejšie než sexbiznis na ulici. Nemusia poskytovať fyzický kontakt a v médiách často počuť o závratných zárobkoch.
Či to je lukratívnejšie, je subjektívne. Vieme, že v priemere ľudia zarábajú približne 150 dolárov mesačne na Onlyfans – to neznie veľmi lukratívne. To možno na ulici zarobiť aj za deň, podľa okolností.
Ale vnímam, že sa o tom hovorí ako o bezpečnejšej alternatíve. Môže byť, keďže riziko zo strany zákazníkov či napríklad polície je nižšie. Ale je dôležitá aj digitálna bezpečnosť, ako dobre si ľudia zabezpečia ochranu svojich osobných údajov.
Prečo potrebuje Onlyfans váš občiansky preukaz? A viete, ako sa využívajú vaše údaje v kamerových systémoch polície, ktorá sa síce snaží bojovať s vykorisťovaním, ale ich systémy zacielia často na pracovníčky v sexbiznise?

Na toto často nemyslíme, že na digitálnych platformách musia ľudia súhlasiť s celým balíkom podmienok používania.
Preto treba posilňovať digitálnu gramotnosť. Koľkokrát niekde odsúhlasíme celé podmienky bez toho, aby sme ich vôbec prečítali? To je pre ľudí v sexbiznise veľké riziko.
Onlyfans si necháva 20 percent vašich príjmov, majú limity na to, koľko si môžete minimálne alebo maximálne vypýtať za obsah, takže by mali do nejakej miery zabezpečiť pre vás aj ochranu.
To, že to nerobia, nie je len zlyhanie platforiem, ale aj štátnych a medzinárodných politík, keďže nemáme zákony, ktoré by upravovali sexbiznis.
On oficiálne neexistuje.
Niektoré Slovenky sú tam pomerne známe, ale označujú sa skôr ako modelky. Vnímate to vy ako sexuálnu prácu?
Áno, je to poskytovanie sexuálnych služieb. Nemusí tam byť len fyzický dotyk, ale aj erotická stimulácia. Na Onlyfans ľudia predávajú erotický obsah, podobne ako porno.
Čo všetko sa ráta ako sexuálna práca?
Ide nielen o sex, ale aj o nepriamu sexuálnu stimuláciu. Môže ísť o fyzický kontakt, predaj erotického obsahu na internete alebo cez telefón.
Vplyvom digitálnych technológií sa tento segment otvoril a je pravda, že je veľa žien, ktoré fungujú len cez Onlyfans a nikdy by nechceli robiť fyzicky sexuálnu prácu.
Je to úplne v poriadku, ale ten dvojitý meter sa mi nepáči – ja nie som tá, nie som taká. Nie je v poriadku takto dvojako posudzovať tú prácu, chýba mi tu určitá solidarita, keďže aj človek na Onlyfans, aj niekto, kto šliape pri Slovnafte, má rovnaké práva.
Posledné roky sa niesli v znamení umelej inteligencie, sexuálnych bábik a iných moderných „náhrad“ za ľudský dotyk či sexuálnu prácu. Boja sa aj ľudia v sexbiznise, že prídu o prácu podobne ako ľudia v iných sektoroch?
Keď hovoríme o umelej inteligencii, toto je posledné, čo by nás malo trápiť.
Dôležitejšia je tá spomínaná digitálna bezpečnosť, dáta, s ktorými umelá inteligencia pracuje.

V Odyseu pracujete s ľuďmi v sexbiznise, mali ste niekoho z Onlyfans, kto potreboval pomôcť?
Konkrétne z Onlyfans nie, to je asi populárnejšie v zahraničí. Ale mali sme ženy, ktoré poskytovali služby cez internet.
Celý čas hovorím o ľuďoch, pretože sexbiznisom sa živia nielen ženy, ale aj muži a nebinárni ľudia. Aký je tam pomer?
Keď sa pozrieme na svetové štatistiky, tak v sexbiznise pracuje viac žien ako mužov. Ale pracujú tam aj transrodové osoby, nebinárne osoby a muži.
Aj medzi našou klientelou máme práve aj mužov alebo transrodových ľudí, no je ich rádovo menej ako žien.
Akí sú títo ľudia? Vieme, koľko majú rokov, odkiaľ sú, či pracujú na ulici, v salónoch alebo online?