Šimon Sadiv alias SIMILIVINLIFE patrí na Spotify k absolútnej slovenskej špičke v rámci počúvanosti. Každý z jeho najobľúbenejších trackov sa pýši niekoľkomiliónovými počtami prehraní.
Tracky 22-ročného Košičana, ktorý debutoval v roku 2020 troj-singlom "Život za money", znie mesačne v ušiach viac ľuďom ako hudba od stálic ako Majk Spirit, Ego, Sima či Kali.
SIMILIVINLIFE je skvelým príkladom toho, akým smerom sa uberá fungovanie hudobnej scény. Jeho zväčša krátke a priamočiare piesne vydáva bez zásadnej postprodukcie a vtedy, keď sa na to cíti.
Do povedomia slovenského a českého poslucháčstva sa jeho songy dostávajú aj vďaka TikToku. Tanečné piesne s nekonfliktnými textami prevažne o vzťahoch si získavajú predovšetkým ženské publikum.
V rozhovore sa dočítaš
- prečo nezvládal obdobie strednej školy.
- v čom je Bratislava lepšia ako Košice.
- koľko času trávi v štúdiu.
- ako reaguje na komentáre ľudí, že vyzerá "nafetovaný".
Rozhovor sme si dohodli na poobedie. Priznal si sa, že sa zobúdzaš o 14:00. Robíš to pravidelne?
Niekedy sa zobudím aj neskôr. Dnes som mal budík na 13.30. Polhoďku mám vždy "zobúdzaciu", potom si dám sprchu a začne môj deň.
Ako dlho funguješ v takomto režime?
Dlho. Minulé leto som proti tomu bojoval, keďže sme boli so Sameyom na tour. Vstával som vtedy aj chodil spávať skôr. Mával som aj štyri koncerty za tri dni.
Prvý víkend som si myslel, že som rockstar a môžem ísť spať o štvrtej. Ten druhý som už ochorel a začal som preto chodiť spať hneď po koncerte. Takýto režim som udržal celé leto.
Potom som prestal koncertovať, vydal som projekt DVOJBODKAHVIEZDIČKA a vrátil sa do starého režimu. Strašne ma baví byť v noci hore. Nikde nikto a všade je ticho.
SIMILIVINLIFE (zdroj: Marko Erd)Mal si to tak aj keď si chodil na strednú?
Áno a celý čas som s tým bojoval. V noci som bol hore, ledva som vstal a dospával v škole. Keď som prišiel domov, šiel som znova spať a zobudil sa o ôsmej večer. Hrozné. Žil som ako upír.
Čo robievaš v noci?
Hrávam hry. Je to môj jediný relax. Môj manažér (Samuel Bodi, pozn.red.) mi stále vraví, že som stále mentálne v práci. Stále premýšľam nad hudbou, furt s niekým volám a niečo riešim. Voľno mám, len keď hrám.
Je to zvláštne. Otec mi vravel, že nerozumie tomu, že sa ako 22-roční chalani hráme hry. Keby však boli hry za jeho mladosti, hrával by ich aj on a možno by sa nenarodil žiaden SIMILIVINLIFE.
Aké hry hrávaš?
Counter-Strike, League of Legends... V Minecrafte si staviam dizajnérsky vychytaný domček s vodopádom. Kedysi som hral aj Crysis či Forzu. Kúpil som si aj nového Crasha Bandicoota.
Si v noci tvorivejší aj v rámci muziky?
Určite. Keď som začínal nahrávať, chodili sme do štúdia cez deň a zhnusilo sa mi to. Mal som pocit, že je to moja práca.
Pritom si už vtedy jednu prácu mal...
Áno, predtým, ako mi začala hudba zarábať, som pracoval v Tescu. Potreboval som peniaze a zároveň som tam zistil, akú hodnotu vlastne majú. Bola to hrozná práca, ale pomohla mi okúsiť realitu. Spomínam, ako na mňa spadol kečup a kričali na mňa. Vkuse mi vyčítali aj to, že nosím nohavice prinízko.
Dnes mi prídu peniaze zo streamov automaticky, akoby za nič. Spočiatku som sa bál, že si ich preto nebudem vážiť a rozbijem ich.
Správaš sa k peniazom zodpovedne?
Bohužiaľ, ani nie. Práca v supermarkete mi však dala veľa aj po ľudskej stránke. Stretol som veľa ľudí. Mnohí boli super a iní zas zvláštni. Kopa z nich si prešla strastiplnú cestu. Naučil som sa, čo v živote určite nechcem.
Veľmi veľa som sa rozprával s kolegyňami, ktoré mali 60 rokov. Boli to moje kamošky. Hovorili mi, že tam pracujú 20 rokov a je im tam fajn. Povedal som si, že mne sa to nemôže stať ani náhodou.
SIMILIVINLIFE (zdroj: Marko Erd)Celý život si prežil v Košiciach a do Bratislavy si prišiel len pred rokom. Neľutuješ to?
Iba vtedy, keď musím umývať riad alebo prať. Predtým to robila moja mama. Prvýkrát žijem mimo rodiny.
Odišiel som, keď som dokončil strednú školu. Vždy som vedel, že pôjdem z Košíc preč, keď sa to bude dať. Keď si sám, prídeš na iné myšlienky.
Nechcel si sa presťahovať len v rámci Košíc?
Najskôr áno. Potom som si uvedomil, že tam nič nie je. Nechcem sa tváriť, že som obrovský raper, ale mesto mi prišlo malé. Každý deň som robil to isté. Skoro som sa zbláznil. Nevedel som ani, aký je deň. Bom som zacyklený.
Všimol som si, že mnoho raperov z východu prichádza do Bratislavy. Je to pravidlom?
Chalani z WELOVEVERYSIMPLE ako Saul či Porsche Boy ostali v Michalovciach. Urobili si tam brutálne kreatívne štúdio. Inak odtiaľ utekajú takmer všetci, čo môžu.
Je Bratislava inšpiratívnejšia?
Nemôžem to povedať s istotou. Doteraz som býval v izbe so sestrou a teraz mám prvýkrát vlastný priestor. Neviem, či si užívam život v Bratislave alebo len to, že mám vlastný priestor a kontrolu nad časom.
Čo si si tu obľúbil?
Chodiť na kávu. Nikdy som ju nepil. Myslel som, že je to trápne. Keď mi bolo predstavené espresso, bolo to hnusné a musel som sa pretvarovať, že mi to chutí. Začal som piť ľadovú kávu s ovseným mliekom, že vraj je to bratislavská klasika.
Obľúbil som si aj to, že tu žijú skoro všetci z brandže. Stačí mi dvihnúť telefón, napísať a ideme sa najesť. Stretol som takto aj Ega a mal som skvelý prvý dojem.
Ešte stále nemáš auto?
Bohužiaľ nie. Ale nejaké si kúpim. Môj manažér našťastie žije v Prahe a auto má. Vždy keď odtiaľ ide domov, zíde z diaľnice, naberie ma v meste a ideme spolu. Niekedy však idem vlakom.
Keď sme ťa fotili v redakcii, nechcel si si dať dole okuliare. Vraj ti ľudia vravia, že vyzeráš nafetovaný...
Áno, píšu mi to v komentároch a serie ma to. Keď sa teším, tak mi to vidieť v očiach. Vôbec pritom nedrogujem.
Čítaš si často komentáre?
Preletím ich. Platí pritom, že 10 dobrých komentárov prebije jeden negatívny. Až tak ma však nezaujímajú.
Neberieš si názor druhých k srdcu?
Nie. Väčšinou je to to najhoršie, čo môžeš spraviť. Mám okolo seba okruh správnych ľudí, ktorých názor rešpektujem. Ak mi však napíše MAŤKO123, čo s tým mám robiť? Ale chrobáka do hlavy mi to vždy dá. MAŤKO123, ty debil. (smiech)
SIMILIVINLIFE (zdroj: Marko Erd)Okrem toho, že neberieš drogy, nepiješ ani nefajčíš?
Nikdy som nefajčil a alkohol pijem len občas. Najradšej mám pivné špeciály a dám si jedno pivo za týždeň. Zistil som však, že sa z neho priberá a tak sa aj to snažím obmedzovať. Nemám rád párty a neznášam chodiť von.
Do klubu chodím len kvôli kamošom a cítim sa tam ako taký vyvrheľ. Na druhý deň mám navyše výčitky svedomia. Pýtam sa, či sa mám fakt tak dobre a môžem si dovoliť zabávať sa.
Hovoríš si často, že si niečo nezaslúžiš?
Áno. Minule som sedel v saune a spytoval sa, či si to zaslúžim. Občas, keď si pozerám autá, tak precitnem, že si žiadne nezaslúžim. Tieto myšlienky prichádzajú z čista jasna.
Do čoho investuješ peniaze z hudby?
Do šuplíka a kupujem si za ne oblečenie. To ma bavilo, aj keď som nemal peniaze.
Kto je podľa teba najlepšie oblečený raper?
Ja a ešte Dalyb.
V Košiciach máš obľúbený americký second hand. Chodíš do sekáčov aj v Bratislave?
Tu nie. Hipsteri to tu ovládli a Levisky stoja 49 euro. Keď prídem domov, tak hneď obehnem všetky sekáče. Je to pre mňa oddych.
Budeš chodiť do sekáčov, aj keď budeš finančne zabezpečený?
Jasné. Aj keď už dnes nakupujem viac na Vinted. Od Poliaka som minule zjednal bundu z jahňacej kože zo 100 na 80 eur. V bunde bol ešte lístok na autobus. Milujem si len tak objednávať veci.
Posielajú ti veci aj značky?
Píše mi veľa malých značiek. Príde mi však, že už každý má dnes nejakú značku a znechucuje sa mi to. Podporujem značky, ktoré to robia inak. Napríklad Evan Lure alebo Martin Castor majú vlastné látky, vlastný strih a investujú do vzoriek. Ich veci majú príbeh.
Mnohí to chcú preskočiť a radšej potlačia lacné tričko obrázkami a predávajú ich za 60 eur. Aj kopec našich raperov robí taký merch, že cez tie tričká doslova vidíte.
Doteraz si s býval s rodinou. Dáš si v kariére radiť aspoň od nej?
S rodinou mám super vzťah a podporujú ma. Aj keď sa naše názory často nezhodnú, nezazlievam im to. Veľa času trávim s mojim dedom a neviem mu poriadne vysvetliť, že som raper. Je však rád, že som rád. Vidí, že sa mi darí a chváli sa mnou, aj keď tomu úplne nerozumie.
Chápali ťa, aj keď si si na škole povedal, že budeš raper?
To nie, ale úplne tomu rozumiem. Doteraz mám hlasovku momentu, keď som to povedal mame a ona odvetila len: "Dobre, dobre...". Každý rodič chce pre dieťa to najlepšie a cesta rapera je veľmi neistá.
Dnes pôsobíš vyrovnane, no v podcaste very nice si prezradil, že stredoškolské obdobie si nezvládal psychicky najlepšie.
Súvisí to s tým, že som málo spal. Navyše, ak ma niečo nezaujíma, tak sa nepremôžem. Veľmi som preto na škole trpel. Každému učiteľovi som povedal, že ho mám rád, ale učivo ma nezaujíma. Radšej som sa pozeral do mobilu. Veľa učiteľov našťastie pochopilo, že nie som študijný typ. Milujem ich za to.
Chcel som však vedieť dobre po anglicky a išiel na bilingválne gymnázium. Mama trvala aj na tom, aby som chodil na doučovanie a som jej za to vďačný. Dnes mám level C1.
Učil si sa po anglicky, lebo si chcel rozumieť americkým rapovým textom, alebo si chcel odísť zo Slovenska?
Rátal som s tým, že musím mať zadné vrátka. Ak by som neuspel s hudbou, asi by som tu neostal. Čo by som tu robil?
Čo by si robil v zahraničí?
V Amerike by som robil bagristu. Mal by som oranžovú prilbu, ktorú by som nikdy nedal dole. A nosil len dve zničené džínsy Carhartt a károvanú košeľu.
Mal by som krátky pickup a pil by som tú ich hnusnú filtrovanú kávu. Večer by som chodil do lesa s puškou ako strašný chlap. Do lesov chodím rád aj tu. Dedo ma do nich brával odmalička.
Po gymnáziu si šiel aj na vysokú školu, no dnes už neštuduješ.
Išiel som na Manažérstvo leteckej dopravy, kde brali bez prijímačiek. Šiel som tam len kvôli rodine. Študoval som na nej presne 47 minút. O 11.50 som prišiel na študijné a o 12.37 som odišiel s kartou ISIC.
To bol môj celý pobyt na Technickej Univerzite v Košiciach. Neveriacky sa ma pýtali, či mi netreba materiály, povedal som, že nie a dovidenia.
Určite však chcem, aby na výšku chodilo čo najviac ľudí.
Väčšina tvojich lyrics je o dievčatách. Vi very nice si hovoril, že ako stredoškolák si u nich nemal veľký úspech. Zmenilo sa to?
Už ho mám. Keď sa to počujem hovoriť, znie to trocha smiešne.
Trúfaš si v rape aj na storytelling?
No jasné. Keď vydám album, poserieš sa z toho. (smiech) Nechcem však povedať, kedy vyjde. Veľmi zle reagujem na tlak.
Ako často nahrávaš?
Stane sa, že niekedy aj mesiac nič nenahrám. Neprospieva mi, tlačiť sa do toho. Najlepšie veci vzniknú, keď sa teším, že idem nahrávať a neberiem to príliš vážne.
Tvoja hudba sa stala virálnou na TikToku. A to ešte predtým, ako si na ňom mal založený profil. Ako si reagoval na videá, v ktorých dievčatá tancujú na tvoje songy?
Povedal som si, že je to šialené. Chodil som len na Instagram, a keď sa presadil TikTok, tak na ňom boli všetci závislí. Sralo ma to a vravel som si, že je to hlúposť, ktorú si nikdy nestiahnem.
Zaregistroval som sa, keď vybuchol track "Sám". Naposledy som videl, že na "P***y Power" sa natočilo 3 000 videí. TikTok je dobrý sluha a zlý pán. Vieš tam stráviť nechutne veľa času.
Vplývajú dnes reakcie na TikToku na to, akú hudbu tvoríš?
Nie. Neznášam robiť hudbu s nejakým cieľom. Producent Rick Rubin hovorí, že je zlé, ak robíš čokoľvek s iným úmyslom ako, že je to pre teba. Stotožnil som sa s tým.
Veľakrát som chcel robiť niečo účelovo, no prišiel na to, že sa uberám o vlastnú cestu. Necítim tlak vyhovieť nikomu inému. Mám to úplne v riti. Sám seba neviem oklamať. Pogrcal by som sa z toho.
Stotožňuješ sa s označením tvojej tvorby za hyper-pop ?
Vystupoval som na alternatívnom festivale a prišla za mnou partia chlapcov. Jeden mal mačacie uši, druhý silonky a vravia mi: "Simi, Simi, ty si kráľ hyper-popu!". Pôvodne som ani nevedel, čo to znamená.
Ku mne sa tento typ hudby dostal na internete a môj producent Praé spravil podobný beat. Až neskôr sme zistili, ako sa ten žáner volá. Pre mladých je to prirodzene blízky žáner. Jeho hviezdy v Amerike majú často len 16 rokov.
Hyperpop je hudobný žáner, ktorý sa vyznačuje zveličovaním princípov populárnej hudby. Kombinuje pop s avantgardným prístupom a využíva prvky elektronickej hudby, hip hopu alebo tanečnej hudby. Stal sa populárnym vďaka sociálnym sieťam, najmä TikToku.
Medzi rapermi na Slovensku vynikáš špecificky vysoko posadeným hlasom. Nemal si spočiatku pocit, že nie je pre rapgame úplne adekvátny?
Rapovať som začal v 8. ročníku. Keď som si vypočul prvý track, nahratý do telefónu, bolo to asi to najhoršie, čo som kedy počul. Myslel som, že je to celé v riti a nikdy nebudem raper. Zdeptalo ma to.
Kamoši však neskôr kúpili mikrofón a naučili sme sa používať efekty. Dal som tomu teda šancu a postupne sme sa technicky zlepšili a znelo to čoraz lepšie.
Vravelo ti aj okolie, nech sa na to vykašleš?
Jasné. Košickí stokári sa smiali z toho, ako rapujem a vraveli, že sa mám spamätať. Čo im však dáva oprávnenie mi niečo rozprávať? Nerobím to ani ja.
SIMILIVINLIFE (zdroj: Marko Erd)Tvoje tracky majú na YouTube veľmi slušné čísla bez ohľadu na to či majú klip. Do akej miery sú pre teba videoklipy dôležité?
Klip je sebarealizácia najmä pre interpreta. Od klipu pre P***y Power ma všetci odhovárali. Dať 5 000 eur do klipu sa vraj už v dnešnej dobe neoplatí.
Chcel som však zhmotniť svoju predstavu a vďaka režisérovi Tomášovi Fialovi sa to podarilo. Je to presne také, ako som chcel a za tie peniaze mi to stálo.
Jeden z výrazných hudobných motívov v tracku P***y Power je z piesne "The Way I Are" od Timbalanda. Ako sa k tomu staviaš v kontexte obvinení z kradnutia hudby?
Je tam len vysamplovaná linka. Je to tak úplne v pohode. Celá kariéra Kanyeho Westa je postavená na tom, že sampluje a aj tak je považovaný za rapového boha. Vždy je to len o úmysle. Keď z niečoho existujúceho vznikne niečo nové, je to super.
Zo slovenskej scény ťa najviac inšpirovali košickí rodáci Haha Crew. Kto iní ťa ešte ovplyvnil?
Ako školák som Haha Crew vnímal ako bohov, čo zostúpili z neba. Počúval som aj starý Kontrafakt či H16. Nemal som pritom počítač, len sestrin MP3 prehrávač. Keď som počul "Nech vidia" pod stolom a s jedným slúchadlom, aby ma mama neprichytila, vybuchla mi hlava. Boli to strašní frajeri.
Rytmusov "Cigánsky sen" bude podľa mňa už navždy najlepší slovenský rapový track. Neuveriteľný vplyv na mňa malo aj "Celý deň sa za***ávam". Hovorilo mi to z duše. Rytmus a Ego sú navždy zabetónovaní ako jednotky.
Počúvaš aj ich aktuálnu tvorbu?
Nie. Stále počúvam len ich staré veci. Ega aj Rytmusa si vážim za to, čo urobili a hnevá ma, ak im niekto berie zásluhy. Bengoro 2 som však ešte nepočúval. Ten album nie je pre mňa ale pre jeho skalných. Rieši tam dospelácke témy. Prirodzene sa viac stotožním s textom: "Každý deň vstávam o pol tretej poobede..."
Vieš si predstaviť, že aj ty tvoríš hudbu 20 rokov?
Hudbu chcem robiť, dokiaľ budem cítiť, že je relevantná a nebudem sa musieť pretvarovať a nahrávať nasilu. Zaujíma ma aj dizajn, móda či autá. Nemusím robiť celý život rap.
S kým z česko-slovenskej scény by si chcel mať spoluprácu?
Z producentov by som chcel mať track s Nurim. Z raperov chcem mať track s Nik Tendom.
Najmä českí interpreti sa predháňajú v tom, kto všetko dokáže vypredať pražskú O2 arénu. Relatívne mladí Calin a Viktor Sheen to spolu dokázali. Sú pre teba inšpiráciou?
Jasné. Sú brutálne šikovní a aj ten koncert bol skvelý. Sú dôkazom, ako dobre sa to dá robiť takmer bez pomoci a sebestačne. Nerozmýšľam nad tým, či O2 niekedy vypredám aj ja. Chcem ísť prirodzenou cestou a najskôr hrať tour pre 500 ľudí. Nechcem preskočiť žiaden krok.
