Keď na Instagrame pribudne storka od OZ Čierne diery, v ktorej fanúšikom ponúkajú novú grafiku známej slovenskej kultúrnej pamiatky, do minúty môže byť na ich oficiálnom e-shope vypredaná.
Cena grafík len málokedy presiahne 30 eur, pričom vychádzajú v obmedzenom počte 200 kusov. Dopyt je obrovský, takže dosiahnuť obrat 6000 eur v priebehu pár sekúnd nie je nič nevídané.

Ide o klasický scenár, ktorý zakladatelia OZ Čierne diery dôverne poznajú už niekoľko rokov.
Vďaka limitovanému počtu, grafikám časom rastie hodnota. Láka to nielen milovníkov umenia, ale aj priekupníkov, ktorí zacítili príležitosť zarobiť si. Čierne diery tak pre niekoho predstavujú šikovný „side hustle“.
Jedným z takýchto ľudí je aj Karol. Želal si ostať v anonymite, no Closer jeho identitu pozná.
„Grafiky sú za minútu preč, takže ak príde nová, okamžite ju kúpim bez ohľadu na to, či sa mi páči. Automaticky kupujem všetko,“ hovorí.
Grafika Kúpeľov Grossling od Adely Režnej sa na najväčšom inzertnom portáli predáva za 600 eur, no dá sa tom skutočne zarobiť?
Taký je trh s umením
OZ Čierne diery vzniklo v roku 2014, keď sa partia nadšencov rozhodla upriamiť pozornosť na zabudnuté architektonické klenoty Slovenska. Z písania textov o pamiatkach vznikol nový nápad, ako ich k ľuďom odstať bližšie.
V roku 2015 začali tlačiť grafiky slovenského kultúrneho dedičstva na vlastných risografických tlačiarňach. Grafiky predávali nadšencom za symbolické ceny, vďaka čomu mohli zaplatiť slovenským umelcom, ktorí ilustrácie vytvárali.
Odrazu sa Most SNP, kaštieľ v Jelšave či Stará tržnica ocitli na stenách nejednej slovenskej obývačky. Časť výťažkov z predaja grafík investovali Čierne diery do obnovy týchto pamiatok.
A funguje to tak až dodnes.

„Je pre nás dôležité, aby sme naše diela stále ponúkali za rovnako dostupnú cenu 30 eur. Teší nás, keď sa dostanú medzi tisíce ľudí,“ hovorí pre Closer spoluzakladateľ združenia Martin Lipták.
Fakt, že si grafiky obľúbili priekupníci na Bazoši, si v Čiernych dierach nemohli nevšimnúť.
Pri pohľade na aktuálne zverejnené inzeráty s grafikami na inzertnom portáli Bazoš je jasné, že umelecké diela neponúkajú iba nadšenci, ktorí chcú grafiky bezodplatne vymeniť a doplniť si zbierku.
Väčšinou ide o peniaze.
V mnohých prípadoch predáva rovnaký človek viac ako jednu grafiku. Dá sa to zistiť veľmi ľahko, keďže Bazoš priamo v inzeráte ponúka možnosť zobraziť všetky ostatné inzeráty a hodnotenia konkrétneho inzerenta.
Z nadšenca sa tak môže vykľuť priekupník, ktorý sa snaží speňažiť staršie grafiky za stovky eur.
Tie najvzácnejšie ako Lekáreň u Salvatora či Kúpele Grossling sa dnes predávajú za viac ako 500 eur, všednejšie grafiky si zvyčajne držia hodnotu na minimálne 50 eurách.
„Paradoxne, zo skúsenosti sú to väčšinou dobre situovaní ľudia, ktorí s nimi skúsili obchodovať. Napríklad majitelia siete cukrární v Bratislave,“ hovorí o konkrétnych priekupníkoch s grafikami spoluzakladateľ Čiernych dier Martin Lipták.
Dodáva, že robiť s tým nemôžu nič.
„Ako autorom sa nám to môže nepáčiť, ale nijako to neovplyvníme. Je to bežný trh – respektíve trh s umením. Nemôžete niekomu zakázať predať tovar, ktorý si nedávno kúpil,“ konštatuje.
Zárobok tak maximálne na drinky
Karol na Bazoši ponúka na predaj hneď niekoľko grafík Čiernych dier. Začínal ako zberateľ, ktorý chcel mať doma kompletnú kolekciu zo série Stratená Bratislava.
Postupne musel zmeniť stratégiu, pretože sa už nevedel dostať k starším kusom.
„Vymyslel som plán. Snažil som sa kúpiť hocičo a následne to vymeniť za chýbajúce kúsky. Prípadne predať a chýbajúce kúsky prikúpiť, čo je podstatne ľahšia cesta,“ hovorí Karol. Aj preto si nemyslí, že by robil niečo zlé.
„Vždy, keď sa dá, v prvom momente mám záujem o výmenu grafiky za takú, ktorá mi je bližšia. Predaj vnímam ako poslednú možnosť, ako sa dostať k takej, ktorú chcem mať naozaj doma,“ vysvetľuje svoj postoj.
Grafiky dodnes nevníma ako finančnú investíciu, aj keď ňou môžu byť, pretože naberajú na hodnote.
„Nemyslím si, že sa na tom dá nejako významne zarábať. Ak to niekto berie vyslovene ako reselling, môže si privyrobiť na drinky,“ hovorí.

Automaticky kupujem každú grafiku
Aj keď sa Karol podľa vlastných slov snaží grafiky nielen predávať, ale aj vymieňať, Bazoš je plný priekupníkov, ktorých primárnym cieľom je na grafikách čo najviac zarobiť. Výmeny ich nezaujímajú.
Oplatí sa teda investovať do grafík Čiernych dier, ak chce človek svoje peniaze zhodnotiť? „V roku 2021 by som povedal, že Čierne diery sú skvelou investíciou. Od roku 2023 vidím, že inflácia zohrala významnú rolu,“ konštatuje Karol.
Ľudia sú dnes podľa neho opatrnejší a vidieť to aj na cenách v bazároch.
„Môj odhad je, že ceny grafík na after markete padli o minimálne 30 percent. Česť legendárnym výnimkám ako Zimný prístav či Kúpele Grossling,“ hovorí Karol.
Rýchly pohľad na Bazoš ukazuje, že Zimný prístav od Lucie Tallovej nikto ani len nepredáva, zatiaľ čo jediný inzerát ponúkajúci grafiku Kúpeľov Grossling od Adely Režnej pýta za grafiku 600 eur.

Na Bazoši sme v čase písania článku našli celkovo 476 inzerátov, v ktorých inzerenti ponúkali na predaj či výmenu grafiky a knihy Čiernych dier.
Spoluzakladateľ Martin Lipták napriek tomu upozorňuje, že v prípade počtu priekupníkov nejde o štatisticky významné číslo.
„Podľa nášho pozorovania možno 10 zákazníkov z 200 skúsi predať novú grafiku na sekundárnom trhu,“ odhaduje. Väčšina ľudí si svoje grafiky ponechá, prípadne ich daruje svojim blízkym.
Na druhej strane, Karol argumentuje tým, že rozvoj sekundárneho trhu podporuje napríklad aj spôsob, akým Čierne diery grafiky predávajú. Je to vraj kombinácia časovej tiesne a potenciálneho zárobku, ktoré ho nútia kupovať všetko.
„Grafiky sú za minútu preč, takže ak príde nová, okamžite ju kúpim bez ohľadu na to, či sa mi páči. Automaticky kupujem všetko,“ vysvetľuje.
Pomohlo by podľa neho, keby Čierne diery vopred informovali o budúcich grafikách. Ak by sa mu grafika nepozdával, bol by ju ochotný prenechať iným.
Celkovo však oceňuje, že Čierne diery robia, čo sa dá, aby sa ku grafike mohlo dostať čo najviac ľudí. Každý spôsob predaja má svoje nevýhody.
„Môžeme polemizovať, či pop-up v Bratislave je férový pre ľudí mimo Bratislavy, alebo či je online predaj férový pre ľudí, ktorým to práca nedovoľuje sledovať,“ zamýšľa sa.

S priekupníkmi sa bojuje ťažko
Eliminovať sekundárny trh s grafikami na portáloch ako Bazoš je nemožné, a tak sa Čierne diery podľa Liptáka snažia priekupníkom aspoň skomplikovať život.
„Predaj nikdy vopred neavizujeme. Vždy je to len o prekvapení v ten daný moment. Niekedy vydáme grafiku na internete a v tú minútu to oznámime na Instagrame,“ vysvetľuje Lipták, ako sa ľudia dozvedajú o novej grafike.
„Niekedy sa vydáme priamo do terénu k danej pamiatke a ohlásime to, až keď sme v uliciach – alebo to neohlásime vôbec,“ hovorí s tým, že každý spôsob má svoje plusy a mínusy, preto ich zvyknú striedať.
Ohlásiť predaj grafík vopred nie je pri projekte takých rozmerov ako Čierne diery najšťastnejšie. „Keď sme boli naposledy ohlásene na Dobrom trhu, od piatej ráno na nás čakalo v rade asi tritisíc ľudí okolo celého bytového domu,“ hovorí Lipták. Web by vraj nápor nezvládol.
Zostáva im preto už len jediná možnosť. „Pokiaľ si niektorých nepoctivých predajcov všimneme, vieme ich zablokovať aspoň na našich sociálnych sieťach, čím sa výrazne znižujú ich šance niečo si od nás ešte kúpiť,“ vysvetľuje.
Čierne diery v uplynulých rokoch množstvo diel vydražili na charitatívne účely. „Najvzácnejšie grafiky sa vydražili za zhruba 3000 až 5000 eur, teda za omnoho viac, než je 500 eur na sekundárnom trhu,“ uzatvára Lipták.
Celkový objem peňazí, ktorý Čierne diery doteraz použili na dobročinné a charitatívne ciele, sa dnes dá počítať v státisícoch eur.
Fenomén s názvom Čierne diery
- osvetu o slovenských pamiatkach robia od roku 2014,
- od roku 2015 tlačia unikátne grafiky tvorené umelcami,
- grafiky vznikajú v obmedzenom počte 200 kusov,
- cena grafiky je zvyčajne 30 eur, príležitostne 100 eur,
- dopyt je taký obrovský, že sa grafiky vypredajú do pár sekúnd.