Moja karanténna cesta začala v lotyšskej Rige, kde som bol na erasme. A skončila v karanténnom zariadení v Gabčíkove, odkiaľ vám každý deň prinášam svoj denník.
Už ste si mohli prečítať:
- Ako som ušiel z lotyšského mesta českým vládnym špeciálom domov na Slovensko.
- #1: Ako vyzeral môj prvý deň v Gabčíkove.
- #2: Ako nám počas druhého dňa odišlo svetlo a na večeru nebol Fernet.
- #3: Ako tu bol stále chaos a povedali mi, že borovička nie je tekutá strava
- #4: Ako som sa zahral na kaderníka a dostal šesť jogurtov
Ako vyzeral piaty deň v Gabčíkove (piatok)?
Vo facebookovej skupine píšu ľudia v karanténe, že bývajú testovaní na piaty deň. Pri mojom šťastí to však takto vôbec nemusí byť. Dúfame, že nás dnes prídu testovať.
8:40
Pokojne, vyspatý a svieži sa naťahujem v posteli, akoby som sem už po tých dňoch patril. Takmer každý deň sa budím s pekným pocitom, no potom sa obzriem a tam Žralok a Franto. Doma teda určite nie som.
Po necelých troch mesiacoch už chcem objať svoju mamu aj otca a zahrať si niečo s bratom. Vždy sa budím skôr ako chlapci, čo im celkom závidím. Vždy ráno otváram okno, lebo to, čo my traja vyprodukujeme v noci, vyháňa kyslík kade ľahšie.
(zdroj: Denis Dufala)8:56
Prichádza chlapec z vedľajšej izby s telefónom v ruke a podáva mi ho. Volá nám hasič ohľadom testovania a spustí monológ o tom, ako to prebieha. "Dnes vás prídeme testovať," povie po chvíli a mne sa na tvári objaví široký úsmev a duša zajasá. "Medzi dverami vám spravíme výter z nosa a úst. K dverám budete postupovať jednotlivo, postupne ako vyzveme vaše meno." Presný čas, kedy prídu, nepovedali. Chlapci sa budia a oznamujem im novinku. Franto sa teší, konečne to prišlo. Žralok je smutný, on by ešte ostal.
9:37
Prvé zaklopanie na dvere. Už som si myslel, že prišli testovať, no sú to len raňajky. Som mierne sklamaný. Dostávam dva banánové milkshaky a dva banány. Chlapci majú tri párky s horčicou a k tomu chlieb.
(zdroj: Denis Dufala)
