Moja karanténna cesta začala v lotyšskej Rige, kde som bol na erasme. A skončila v karanténnom zariadení v Gabčíkove, odkiaľ vám každý deň prinášam svoj denník.
Už ste si mohli prečítať:
- Ako som ušiel z lotyšského mesta českým vládnym špeciálom domov na Slovensko.
- #1: Ako vyzeral môj prvý deň v Gabčíkove.
- #2: Ako nám počas druhého dňa odišlo svetlo a na večeru nebol Fernet.
- #3: Ako tu bol stále chaos a povedali mi, že borovička nie je tekutá strava
Ako vyzeral štvrtý deň v Gabčíkove (štvrtok)?
Keďže viacerí ste sa sťažovali, že mená mojich spolubývajúcich sa vám pletú, a chcel by som zachovať aj ich anonymitu, dal som im prezývky. Jeden je Žralok a druhý Franto.
04:05
S chalanmi sa rozprávame takmer celú noc. Po tom, čo obaja zaspali, som ešte z tekutej stravy pozdravil záchod, zahral si Call of Duty a FIFU na telefóne. Okolo piatej ráno sa vyberám spať.
8:38
Raňajky neprekvapujú. Znovu prišli tie isté ako pre chlapcov a Žralok mi medzi dverami vybavuje tekuté jedlo. Nebyť jeho, tak neraňajkujem, lebo som v čase rozvozu jedla ešte stále spal.
Inak, ak vás zaujíma, prečo tekutá strava - v Rige som sa pobil a mal som zlomenú sánku, čo znamená, že prežúvam len veľmi ťažko.
Zamestnanci vôbec nepozerajú do zoznamu, čo a komu majú priniesť. Žralok mu hovorí, že má doniesť tekuté jedlo. Zamestnanec odpovie len: "Aha, dobre, prinesiem." O chvíľu sa už teším trom jogurtom.
(zdroj: Denis Dufala)
