Volám sa Alexandra, mám 25 rokov a som učiteľka na bratislavskom gymnáziu, hoci teraz bývam doma v Čadci s rodičmi. Dôvod? Karanténa a práca z domu.
Učiť slovenčinu a literatúru som začala ako čerstvá absolventka v septembri 2019. Keďže len nedávno som bola sama študentkou, dúfala som, že dnešné decká nie sú také, ako sme boli my, aby som svoju profesiu ihneď neoľutovala.
Nestalo sa - hoci sú študenti svojskí, aj vďaka tomu bol každý deň iný - zaujímavý, vtipný, únavný, stresujúci, párkrát som mala pocit, že mi povolia nervy, ale napriek tomu som sa každý deň do práce tešila. Vybrala som si ťažké, ale úžasné povolanie. A teraz? Svoje drahé kolegyne a študentov som nevidela už 15 dní.
Ako vyzerajú moje dni v karanténe?
V článku sa dozviete:
- Ako učím svojich žiakov online.
- Ako občas končia moje pokusy o zdravé stravovanie.
- Že lajky a smajlíky nenahradia spontánne reakcie na vyučovaní.
- Čo mi behá hlavou predtým, ako idem spať.
(zdroj: Alexandra Birošová)Ráno - Samé výhody. Alebo aj nie.
- Vstávam o pol ôsmej, čo je presne o dve hodiny neskôr ako za normálnych okolností, keď vstávam do práce. Výhoda.
- Zobudím sa do prázdneho bytu, čo je úplne rovnaké, ako keď vstávam do práce. Výhoda?
- Home office začínam o ôsmej. Všade je ticho, čo je úplne odlišné oproti ránu v zborovni - vonia tam káva a už z diaľky počuť veselé konverzácie mojich kolegýň. Nevýhoda.
- Spolu s počítačom zapínam aj televíziu. Prepínam všetky hudobné programy, ktoré mám (sú štyri, Šláger TV nepočítam). Prihlasujem sa na všetky stránky, na ktoré mi píšu študenti – Teams, Edupage, Gmail. Pracovať a popritom počúvať hudbu? Výhoda.
