Moja karanténna cesta začala v lotyšskej Rige, kde som bol na erasme. V prvom článku som opísal, ako vyzeral môj útek z mesta českým vládnym špeciálom domov na Slovensko.

Včera ste si mohli prečítať o prvom dni v obávanom karanténnom zariadení v Gabčíkove.

Ako vyzeral môj druhý deň?
V článku sa dozviete:
- Ako som si cez Facebook pokecal s vedúcou bufetu o mojom jedle,
- čo sme mali na raňajky, obed a večeru,
- ako si Franto začal vymýšľať bludy,
- ako nám odišlo svetlo v izbe
- a ako som konečne začal cvičiť.

8:15
Už sa našťastie neprebúdzam na chrápanie spolubývajúcich, ale na to, že snehuliaci klopú na dvere s pripravenými raňajkami. Pribehnem po ne k dverám a personál mi jedlo v boxoch podáva do ruky. Medzitým upravujem článok z prvého dňa a začínam pozerať správy, čo to naša nová vláda vyvádza.
9:21
Kamoška, ktorá tu je už piaty deň, mi píše, že jej stále nevolali v súvislosti s testovaním. Odpisujem na všetky správy na Facebooku, prevažne to sú správy typu: "Ako druhý deň v karanténe? Prajeme ti nech si doma čo najskôr."
Už sa mi popravde na ne nechce odpisovať, pretože je to vždy to isté - akoby vám želali všetko najlepšie k narodeninám. Franto a Žralok stále spia, no prekvapivo bez chrápania. Mal by som skontrolovať, či majú pulz.
10:40
Žralok si vybudoval dennú rutinu hrania Counter Strike 1.6 na mojom laptope a tak začína gembliť.
11:15
S kamoškou, ktorá je v rovnakej budove a na rovnakom poschodí ako ja, sa cez balkón aspoň pozdravíme kývaním ruky, pretože je na opačnom konci ubytovne. O testovaní stále nemá informácie.
11:30
Žralok sa začína opúšťať, čo sa prejavuje vtipmi ako "Ide jedna stíhačka a druhá nestíha". V tejto situácii sa zasmejeme aj takýmto plytkým fórom.