Od Nežnej revolúcie, ktorou si Československo vybojovalo slobodu a demokraciu, ubehlo 30 rokov. Denník SME pripravil interaktívny Príbeh slobody, ktorý vám ukáže, o čo všetko sa v novembri 1989 bojovalo, ako prebiehali demonštrácie a čo nasledovalo po nich.
My sme sa pozreli na to, ako novembrové udalosti vnímajú slovenskí stand-up komici. Komikov zo Silných rečí a Temných kecov sme sa opýtali:
- Čo im napadne ako prvé, keď sa povie 17. november 1989.
- Čo by dnes robili, ak by nepadol socializmus.
- Aké je podľa nich miesto humoru v demokracii.
- Či existuje nejaký vtip, za ktorý by počas socializmu išli do väzenia.
Na naše otázky odpovedali Ivo Ladižinský, Jerry Szabó, Dano Čistý a Heňo Fačkovec z Temných kecov a Jakub Gulík, Matej Adámy, Joe Trendy, Marián Psár, Matej Makovický, Jakub Lužina a Martin Hatala zo Silných rečí.
Čo si slovenskí stand-up komici myslia o novembri 1989?
Jakub Gulík
Čo mu napadne ako prvé, keď sa povie 17. november 1989:
Napadne mi mnoho vecí. Ale ako úplne prvé mi príde na myseľ “zmena”. Otvorili sme dvere a vykročili von do neznámeho sveta.
Čo by dnes robil, ak by nepadol socializmus:
Určite by som sa chcel venovať humoru a herectvu. Buď by som ušiel z krajiny a snažil sa realizovať tam alebo by som to skúšal doma. Len neviem ako dlho by mi to doma vydržalo. Je dosť možné, že pri mojej rebelantskej povahe by ma veľmi skoro zakázali.
Aké je podľa neho miesto humoru v demokracii:
Cez humor vieme poukazovať na dôležité témy, búrať bariéry a prehovárať k ľuďom. Pre mňa, ako pre komika, je slovo ako zbraň. Silná zbraň, s ktorou treba vedieť narábať a používať ju správne. A hlavne, keď sa krajina zrazu ocitne v ťažkých časoch, tak vďaka humoru sa vieme cez to ťažšie obdobie preniesť.
Či existuje nejaký vtip, za ktorý by počas socializmu išiel do väzenia:
Myslím, že za 50 percent svojich vtipov by som šiel sedieť.
(zdroj: Facebook - Jakub Gulík)Ivo „Ladižo“ Ladižinský:
Čo mu napadne ako prvé, keď sa povie 17. november 1989:
Študenti, kľúče, napätie, veľa polotajných informácií a aj trochu strach. "Tak toto nám komoši spočítajú, to si nenechajú a bude mela".
Čo by dnes robil, ak by nepadol socializmus:
Žil by som ako bývalý emigrant z Československa niekde v Nemecku, Karibiku alebo v USA úplne iný životný príbeh ako teraz.
Aké je podľa neho miesto humoru v demokracii:
Humor a jeho miesto v demokracii sú veľmi veľmi dôležité veci, aj keď to tak na prvý pohľad či počutie nevyzerá. Veď čo je lepším ukazovateľom slobody prejavu a nálad v spoločnosti, ako práve humor? Zvlášť stand-up comedy, ktorý robím profesionálne ja, častokrát vychádza zo spoločenského, sociálneho, politického či ekonomického diania okolo nás. Kým ľudí, čo robia humor, nevláči každý po súdoch a nezatvarajú nás či nebijú pred divadlom, je to s umeleckou slobodou prejavu celkom v poriadku.
Či existuje nejaký vtip, za ktorý by počas socializmu išiel do väzenia:
Za socíku vás mohli zavrieť aj za oveľa obyčajnejšie veci ako za vtip o súdruhoch. Za oblečenie, účes, prejav, názor, vierovyznanie. Ak chceli, mohli si s vaším životom robiť čokoľvek. Mnohých to zlomilo, zničilo, postihlo, prinútilo emigrovať. A mnohých nie.
A vtip, za ktorý by ma vtedy zavreli? Už si nepamätám, aj keď som ich musel vtedy zopár isto rozprávať. Môj otec (komunista) ich rozprával a vedel vtedy desiatky, ale zabudol som na to tak, ako na kopec zlého z tej doby. Neviem, či je to správne, lebo na niektoré, hlavne nespravodlivé a zlé veci a činy, by sa asi zabudnúť nikdy nemalo.
(zdroj: Facebook - Temné Kecy)
Nežný playlist: Vypočujte si legendárne piesne novembra 1989 Čítajte Matej Adámy
Čo mu napadne ako prvé, keď sa povie 17. november 1989:
Koniec strachu. Ľudia v ňom žili 21 rokov, čo je na jeden konštantný pocit neľudsky veľa. Tak dlho nevydrží ani láska. Neviem si predstaviť, aké oslobodzujúce zrazu muselo byť prestať sa báť.
