Hoci väčšinu turistov to dnes ťahá najmä na západ, aj náš východný sused Ukrajina má čo ponúknuť. Alebo aj nie. My sme sa o tom presvedčili výletom do Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.
Zakarpatská oblasť sa nachádza na samom západe Ukrajiny. Je tiež prezývaná ako strieborná zem, vďaka jej bohatstvu na prírodné pramene.
Toto územie kedysi patrilo Československu, no neskôr sa stalo súčasťou Sovietskeho zväzu a potom Ukrajiny. Slováci a Česi sú stále na tomto území veľmi vážení, pretože v časoch, keď sme boli jeden štát, tento región prosperoval. Je to nádherné územie bohaté na vrchy, rieky a doliny. Mestá však tak trocha pôsobia, akoby zaspali dobu.
V článku sa dozviete:
- ako sa tam dostať, čím sa tam platí a ktoré mestá navštíviť počas predĺženého víkendu,
- ako to celé zorganizovať, ak máte obmedzený rozpočet,
- kde sa oplatí ísť na túru a či je vhodná pre malé deti,
- ako v praxi vyzerá premotivovaný taxikár, ktorý vám chce rozpovedať celý svoj životný príbeh,
- ktoré jedlo na výlete určite nemôžete vynechať.
(zdroj: Denis Dufala)Ako sme sa tam dostali a čím sme platili?
Naša cesta začala na stanici v Košiciach, kde sme si kúpili lístok na vlak do Mukačeva. Stál sedem eur, čo je viac ako prijateľná cena pre „nízkorozpočtového“ cestovateľa alebo študenta.
Cesta trvá štyri hodiny a má len dve zastávky - jednu v Čiernej nad Tisou a druhú v ukrajinskom Chope, kde prebieha hraničná kontrola. Nakoľko Ukrajina stále nie je v Európskej únii a ani v schenghenskom priestore, je táto 45-minútová zastávka na hraniciach nevyhnutnosťou.
Na slovenských železniciach ide vlak ako po masle. Po príchode na ukrajinské koľaje však spomalí a celý sa začne triasť. Spánok vám ukrajinské železnice veru nedoprajú. Pozor si dávajte aj na čas - akonáhle prejdete ukrajinské hranice, ocitnete sa v inom časovom pásme s označením UTC+2. Znamená to, že je tam o hodinu viac ako na Slovensku.
Nezabudnite ani na to, že na Ukrajine eurami nezaplatíte. Platí sa tam hrivnami a jedno euro je 28,2983 ukrajinskej hrivny. V článku sme ceny prepočítavali na eurá.
Ako prebiehal náš výlet?
Deň prvý: Mukačevo, turecký vidiek a všadeprítomné ukrajinské vlajky
Prvý dojem z tohto mesta bol na smiech. Hneď bolo vidieť, že sem netečú eurofondy. Každej budove chýbal väčší kus omietky. Ten, kto mal fasádu bez poškodenia, bol v meste veľký boss.
Chodníky? V katastrofálnom stave. Miestami nám to pripomínalo turecký vidiek. Na každom rohu boli túlaví psi. Výber v obchodoch bol chabý ako nohy autora tohto článku po dvojfázovom futbalovom tréningu.
V niektorých ste si dokonca nemohli sami vyberať potraviny. Mohli ste len ukázať, ktoré chcete, a predavačka vám ich položila na pult. Samoobslužné obchody boli asi priveľkým rizikom.
(zdroj: Denis Dufala)Veľké pozitívum však nastalo pri cenovkách a pri dorozumievaní sa. Ak pochádzate z východného Slovenska a viete po rusínsky, na Ukrajine sa bez problémov dohovoríte s kýmkoľvek. So slovenčinou nemajú tiež žiaden problém, len vám to bude trvať o pár sekúnd viac, kým sa s ľuďmi správne pochopíte.
Na námestí nás ohromili krásne sochy a architektúra. Ukrajinské vlajky boli na každej budove, strome i na stene.
(zdroj: Denis Dufala)Miestnu špecialitu - bograč sme si dali v reštaurácii, ktorá bola pomenovaná práve po tejto pochúťke. Je to vlastne guláš, ktorý vám prinesú v malých kotlíkoch zavesených na stojane a pod kotlíkom nechýba zapálená sviečka. Jedlo bolo výborné, ale mohlo to byť najmä tým, že sme boli neskutočne hladní. Pivo s názvom Star bolo tiež veľmi dobré, prirovnali by sme ho ku Gambrinusu.
Priestory reštaurácie vyzerali ako na nejakom rímskom sneme a priemerný vek jej návštevníkov mohol byť okolo 70 rokov. Za pivo a bograč sme zaplatili tri a pol eura a tak ostalo viac na ubytovanie, ktoré však cez Airbnb nevyšlo draho. Apartmán v Mukačeve stál 24 eur na noc a mal jednu spálňu s dvoma posteľami, kuchyňu, kúpeľňu a balkón. Apartmán bol čistý, až na rýchlosť internetu, ktorá bola hrozná, nemal žiadnu chybu. Majiteľ nám odovzdal kľúče a viac sa o nás nestaral. Naše hodnotenie? 8/10.
(zdroj: Denis Dufala)Obrovským mínusom mesta bola hrubosť niektorých opitých Ukrajincov, keď sme videli za jeden deň tri bitky na ulici. Jedna z mála vecí, ktoré sa však v meste naozaj oplatí vidieť, bola mestská radnica.
(zdroj: Denis Dufala)
