Tento príbeh začínam písať ešte na ostravskom Hlavním Nádraží. Je nedeľa, niečo po šiestej ráno, a počet naspaných hodín od stredy by som ešte stále vedel spočítať na dvoch rukách.
Prečo? Bol som fotiť na najväčšom českom festivale Colours of Ostrava. To by samo osebe nebolo až tak zaujímavé, ale bol som tam s ďalším fotografom, copywriterom, dvoma sieťarmi, stand-up komikom, právnikom a študentkou.
Zažil som neskoré ranné príchody z baru, otravných ľudí, cez ktorých sa nedalo fotiť, neslušných čašníkov, vďaka ktorým som sa aspoň na chvíľu ocitol mentálne na Slovensku a za štyri dni som nachodil 76 kilometrov. Naozaj.
(zdroj: Viktor Hlavatovič)Čo to vlastne znamená, byť fotografom na festivale? Je to jednoduché – ako médium promujete udalosť, ktorá vám neskôr pošle lístky, aby ste ju mohli promovať ďalej. Pre niekoho divné, pre koncertného fotografa najkrajšia správa v emailovej schránke. A taktiež možnosť napísať tento denník.
Ako vyzerali moje dni na festivale?
Streda, 17. júl, 11:25
Ak si myslíte, že nič nemešká viac ako Kapitánove vlaky, to ste ešte nešli maďarským EC-čkom. Po meškaní (vďaka ktorému jeden z nás stihol vlak) a prvom aperitíve na bratislavskej Hlavnej stanici sa poberáme smer Ostrava.
Pobyt vo vlaku, ktorý asi sedemkrát prekročil svoju odporúčanú kapacitu, si spríjemňujeme fľašou poctivej domácej, ktorou nepohrdne ani naša poľská spolucestujúca.
Viete, čo je viac ako sedem ľudí v jednom kupé? Sedem ľudí, fľaša domácej a prepravka piva. Tak to dopadne, keď pošlete právnika kupovať pivo do reštauračného vozňa. Prinesie Soproni - hnusné maďarské pivo, pri ktorom ešte aj 50-centový patok zo supermarketu chutí ako Ipa.
(zdroj: Viktor Hlavatovič)Streda, 17. júl, 14:00
Po štvorhodinovej ceste a jednej nemiestnej poznámke s mierne nacistickým podtónom, ktorú uštedril copywriter našej poľskej (už) kamarátke, sa vydávame na naše útočište – Sokolovnu, v ktorej strávim tých pár hodín spánku.
Streda, 17. júl, 16:00
Víta nás budova s výzorom základnej školy, ťažkým nádychom komunizmu a vôňou porozlievaného alkoholu z minulého roka.
(zdroj: Viktor Hlavatovič)Streda, 17. júl, 17:30
Po vystátí rady na akreditáciu vchádzam do najkrajšieho festivalového areálu na svete. Pri zahájení festivalu sa prvýkrát dostávam do fotopitu. To je to miesto pre fotografov pred pódiom, kde vám vždy zavadzajú vo výhľade a máte chuť ich zabiť. Väčšinou prvé tri pesničky.
(zdroj: Viktor Hlavatovič)Streda, 17. júl, 20:00
Speváčka MO je neskutočná. Behám kade-tade, predieram sa pomedzi ľudí, prvé fotky musia byť super. Len keby slečna nezačala spievať medzi ľuďmi presne za našimi chrbtami a nastavenými objektívmi. Načo je asi tá platforma v strede davu fanúšikov?
(zdroj: Viktor Hlavatovič)Streda, 17. júl, 20:25
Už viem. Snažím sa tam dobehnúť rýchlejšie ako ona, no zabudol som, že sa deriem pomedzi ľudí na najväčšom českom festivale. A to som tu bol už dvakrát. Nakoniec však predsa dostávam to, po čo som prišiel – záber ako všetky ostatné, ktorý budú určite mať aj všetci ostatní.
