
V minulosti boli pre Sviatok práce príznačné postavené tribúny, dlhé sprievody a plné ulice ľudí. Keď prejdeme ešte o pár desaťročí späť, na dedinách nechýbal postavený máj pred žiadnym domom slobodnej dievčiny.
Aj keď nám tento rok prvomájové oslavy prerušila karanténa a celosvetová pandémia ochorenia Covid-19, tradície sa na Slovensku dodržiavajú dodnes. Na vlastné oči sme sa o tom presvedčili minulý rok, keď sme 30. apríla obišli tri stavania májov v našom okolí.
Začali sme v meste Galanta na juhozápade Slovenska a presunuli sme sa do okolitých dedín Pata a Matúškovo.

Obišli sme tri mestá a vo všetkých sme videli niečo úplne iné.
Čaro tradícií na západnom Slovensku nahradilo niečo, čo sa síce chce podobať na prvomájové oslavy, no väčšinou to skôr pripomína nutnosť. Veď nebudeme jediná dedina v okolí, čo nebude mať máj.

Videli sme typické mestské oslavy so žeriavom, technickými službami, mestskou políciou a mažoretkami.

Jednu dedinskú oslavu medzi štvorbytovkami, kde nechýbala vatra, kolotoč či plno cigánskej, piva a balónov.

A do tretice sme absolvovali zdobenie mája so starostkou a deťmi zo základnej školy. Máj postavili dedinskí siláci, ktorých však ich vnuci nevedia nahradiť.

