Hrôzy druhej svetovej vojny, holokaustu a nacizmu popisujú v knihách či filmoch umelci z celého sveta. Okrem zahraničných filmov vzniklo aj na Slovensku a v Česku mnoho kvalitných snímok, či už v období socializmu, alebo neskôr.
Tieto české a slovenské filmy o 2. svetovej vojne by mali povinne púšťať na hodinách dejepisu:
1. Obchod na Korze
Zoznam nemôžeme začať inak ako legendárnou oscarovou snímkou režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa z roku 1965. Predlohou filmu bola novela Ladislava Grosmana.
Dej sa odohráva v Sabinove a hlavným hrdinom je Tóno Brtko (Jozef Króner). Rodina ho nahovorí, aby arizoval obchod po starej židovke Rozálii Lautmannovej. Tá si pôvodne myslí, že Tóno je len pomocníkom, no všetko jej začne dochádzať, keď sa na konci filmu stane súčasťou transportu.
Film skvele zachytáva antisemitizmus počas vojnového Slovenského štátu. Napriek svojej kvalite bol v roku 1969 zakázaný – dôvodom bola emigrácia Jána Kadára.
2. Vyšší princíp
S Reinhardom Heydrichom súvisí aj film Vyšší princíp z roku 1960. Jeho režisérom je Jiří Krejčík a námetom poviedka Jána Drdu.
Zameriava sa na obdobie po atentáte, keď sa rozpútal teror nazývaný aj heydrichiáda. Študenti jedného gymnázia spravia maturitné tablo. Nemci to pochopia ako schvaľovanie atentátu a pre študentov to bude mať tragické následky. Zaznie tu aj pamätná veta "Z hlediska vyššího principu mravního, vražda na tyranu není zločinem.“
3. Kapitán Dabač
Jednou z obľúbených tém režisérov počas minulého režimu boli pochopiteľne aj partizáni. Koniec 50. rokov bol pre československú kinematografiu zlatou érou, okrem českých sa činili aj slovenskí režiséri.
Paľo Bielik (ktorý sa neskôr preslávil filmom Jánošík) v roku 1959 sfilmoval knihu Vladimíra Mináča s tematikou SNP - Kapitán Dabač. Daný film dodnes patrí medzi pomyselnú slovenskú klasiku.
Hlavná postava, kapitán Dabač, je účastníkom SNP. Neskôr prejde na partizánsky boj a zároveň bojuje aj s vlastnými pochybnosťami o zmysle celej partizánskej činnosti.
4. Zvony pre bosých
Aj spisovateľ Ivan Bukovčan si dovolil vo svojej knihe jemnú kritiku partizánov. Režisér Stanislav Barabáš jej vdýchol v roku 1965 filmovú podobu. O čom film je? Skupina partizánov stratí kontakt so svojou jednotkou. Popri tom sa jej podarí zajať nemeckého vojaka. Do problémov sa tak dostávajú všetci - partizáni (odkázaní sami na seba) aj nemecký vojak (ktorému hrozí smrť).
5. Vlčie diery
Dielo Paľa Bielka bolo natočené už v roku 1948 a je jedným z najstarších slovenských vojnových filmov. Zobrazuje osud rodiny Svrčinovcov. Jej členovia boli rozlietaní po svete, no vrátili sa domov. Hneď sa však zapoja do partizánskeho boja. Snímka zobrazuje krutosť a nezmyselnosť vojny a nemecký teror.
6. Smrť sa volá Engelchen
Režisérske duo Ján Kadár a Elmar Klos sa v roku 1963 pustilo do sfilmovania knihy Ladislava Mňačka. Dielo je svojím spôsobom kritikou partizánskych akcií - hlavný hrdina, partizán Jan Káčer, je zranený. Postupne si spomína na minulosť a rieši, či vypálenie dediny Paseky nebola jeho vina.
Tesne po natočení mal film problémy a aj kvôli Mňačkovej emigrácii bol nakoniec uložený do trezoru. Mňačkov román bol sfilmovaný až dvakrát - v roku 1960 natočil slovenský režisér Ivan Balaďa rovnomenný televízny film.
7. Atentát
Aj keď západný odboj nebol počas socializmu príliš oceňovaný, atentát na Reinharda Heydricha sa v roku 1964 dočkal filmového spracovania. Režíroval ho Jiří Sequens starší.
Vo filme sú zobrazené všetky udalosti súvisiace so spomínaným atentátom – výcvik parašutistov vo Veľkej Británii, zoskok do Protektorátu Čechy a Morava, atentát a nakoniec aj boj v Kostole sv. Cyrila a Metoda.
Autori si však dovolili aj jemnú kritiku západného odboja, nájdeme tu aj scénu neúspešného bombardovania Škodových závodov.
Jiří Sequens chystal film už skôr, no pre nedostatočne zobrazenie úlohy komunistickej strany nechceli povoliť jeho natáčanie. Zaujímavosťou je aj to, že účastníci západného odboja tu robili odborných poradcov, aj keď ešte pár rokov predtým sedeli v komunistických žalároch.
8. Kohút Nezaspieva
Zo stredoškolských čias si možno niektorí budú pamätať divadelnú hru Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva. Podľa nej vznikol v roku 1986 film Kohút nezaspieva. Režíroval ho Martin Ťapák.
Nemci počas SNP uplatňujú zásadu za jedného mŕtveho nemeckého vojaka 10 náhodne vybraných mŕtvych civilistov. V obci sa nájde mŕtvola nemeckého vojaka. Veliteľ však zistí, že bol opitý tak dá dedinčanom milosť. Vyzve zhromaždených rukojemníkov, aby sa prihlásil jeden, ktorý pôjde na smrť s tým, že ostatní budú ušetrení.
9. Kukučka v temnom lese
Kukučka v temnom lese je film, ktorý vznikol v roku 1984 v poľsko-československej koprodukcii. Predlohou boli knihy Eduarda Pergnera a Zdenka Karla Slabého.
Autori sa pozreli na zaujímavý aspekt povahy nacistických dôstojníkov. Emílii z Moravy zabijú matku a otca. Dostane sa na prevýchovu do nemeckej rodiny Otta Kukkucku. Je to síce typický sadistický esesák, no k Emílii sa správa ako dobrý otec. Jeho filozofia je "nemám problém násilím donútiť niekoho niečo spraviť, no chcem, aby ma Emília dobrovoľne milovala".
10. Všetci moji blízki
Medzi slovenskú klasiku patrí snímok Mateja Mináča, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1999. Vo filme spoznávame osud veľkej židovskej rodiny Silbersteinovcov. Hlavnými hrdinami sú mladý David Sliberstain a jeho detská láska Soša Kleinova.
Nad Československom sa sťahajú mračná – Hitler obsadí Sudety, neskôr je z českých krajín vyhlásený Protektorát Čechy a Morava. Rodičia mladého páru riešia, ako reagovať na túto situáciu.
Nakoniec využijú služby Nicholasa Wintona, známeho britkého záchrancu židovských detí z Československa. Záver celého filmu je tragický a nie je veľmi vhodný pre slabšie povahy.
11. Námestie svätej Alžbety
Film na motívy románu Kysučana Rudolfa Jašíka sa odohráva za čias Slovenského štátu. Je to príbeh lásky Igora, chudobného chlapca z predmestia, k židovke Eve. Neľahkú spoločenskú situáciu autor zachytáva aj cez postavy holiča Flórika, prievozníkov Maxiho a Samka či komunistu Maguša.
Divák je svedkom toho, ako sa charaktery postáv menia v dôsledku narastajúceho nacizmu a tlaku zo strany Nemcov. Film je príbehom lásky, ktorá stroskotá na zlobe sveta.

12. Musíme si pomáhať
Režisér Jan Hřejbek sa rozhodol v roku 2000 taktiež natočiť film s tematikou antisemitizmu počas druhej svetovej vojny. Menším prekvapením bol herec v hlavnej úlohe, Bolek Polívka.
Ten stvárňuje Jozefa Čižeka, ktorý ukryje židovského utečenca. Tým sa dostáva do zvláštnych, sem tam až komických situácii. Navyše o jeho ženu ma záujem český Nemec - kolaborant Prohaska.
13. Nedodržaný sľub
Z novších snímok, ktoré sa natočili na Slovensku, určite zaujme aj slovensko-česko-americká dráma režiséra Jiřího Chlumského. Je to skutočný príbeh židovského futbalistu Martina Friedmana, rodáka z Bánoviec nad Bebravou, kde pôsobil aj Jozef Tiso.
Martin sa dobrovoľne prihlási do pracovného táboru v Seredi. Podarí sa mu vyviaznuť z transportu a nakoniec sa dostane medzi partizánov. Zistí však, že aj medzi nimi je prítomný antisemitizmus a po vojne je ich dom obývaný úplne inými ľuďmi. Taktiež tu uvidíme, ako to vyzeralo, keď sa k židovskému podniku dostal "poctivý arizátor".
Dôkazomkvalít tohto filmu je to, že na Jewish Film festivale v Los Angels získal hlavnú cenu. Predlohou filmu sa stala kniha, ktorú napísal sam Martin Friedman.
14. Colette
Zaujímavý film na tému holokaustu vznikol aj v roku 2013. Na jeho natočení sa okrem Slovenska podieľalo aj Česko a Holandsko. Autorom je režisér Milan Cieslar a predlohou trilógia Arnošta Lustiga – Colette, dívka z Antverp. Sám Arnošt na vlastnej koži zažil Osvienčim a Buchenwald.
Film zaujme hlavne originálnym príbehom. V Osvienčime sa do seba zaľúbia český žid Vili Feld a belgická židovka Colette Cohenova. Colette sa však páči aj SS-ákovi Weisackerovi. Villi a Colette plánujú útek, ktorý im samozrejme nevyjde.
Tvorcom sa vierohodne podarilo vykresliť prostredie spomínaného tábora. Extrémne drastické scény tu však nenájdete.
15. Lidice
Autorom príbehu o vypálení dediny Lidice je Peter Nikoleav, o predlohu sa postaral spisovateľ Zdeněk Mahler.
Je rok 1942 a nemecká propaganda úzkostlivo tají genocídu, ktorú pácha na civilnom obyvateľstve. Rok 1942 však všetko zmení. Po úspešnom atentáte na druhého muža ríše - Reinharda Heydricha - nemeckí okupanti vypália českú dedinu Lidice.
Jej obyvateľov deportujú do koncentračných táborov alebo chladne popravia. Film približuje osudy obyvateľov Lidíc cez medziľudské vzťahy, lásku a emócie. Konečná bilancia - 192 popravených mužov, 58 žien, ktoré zomreli v koncentračných táboroch, a 88 detí poslaných do plynu.
16. Habermannův mlýn
Predlohou českého filmu od režiséra Juraja Herza bola rovnomenná kniha Josefa Urbana. Film hovorí o živote v pohraničí Čiech a Nemecka. Doba si žiadala, aby sa ľudia priklonili na jednu či druhú stranu - a len tí najsilnejší dokázali ostať nad vecou.
Patril k nim aj bohatý podnikateľ August Habermann, ktorý dával bez predsudkov prácu Čechom aj Nemcom. Po začlenení Sudet do Tretej ríše však tlak zo strany Nemecka zosilnel. Habermann aj napriek tomu stále vytváral pre Čechov ochranný štít a odmietal sa podvoliť nemeckej ideológii. Ale šialená doba nakoniec dostihla aj jeho a stal sa hlavným cieľom českých "vlastencov", ktorým šlo predovšetkým o jeho majetok a nie o spravodlivosť.
17. Tmavomodrý svet
Filmového spracovania sa dočkali aj osudy československých letcov R.A.F. v Británii. Samotný film vznikol v roku 2001 a režíroval ho Jan Svěrák. Okrem Českej republiky sa na jeho výrobe podieľali aj ľudia z Veľkej Británie, Nemecka a Dánska. Jeho obsahom nie sú len osudy pilotov na britských ostrovoch, ale aj to, ako sa k nim zachoval komunistický režim. Celkovo snímok dostal až 4 České levy.
18. Boxer a smrť
Film slovenského režiséra Petra Solana sa odohráva v koncentračnom tábore. Hlavnými postavami sú Slovák Komínek a nemecký veliteľ Walter Kraft.
Kraft, v civilnom živote profesionálny boxer, si spomedzi väzňov vyberie jedného na aktívny tréning, aby po skončení vojny mohol pokračovať v svojej profesii. Zvolí si niekdajšieho amatérskeho boxera Komínka.
Ten vďaka tomu nemusí pracovať s ostatnými a dostáva sa mu i viac jedla. Kraft sebavedomo pästiarske súboje vyhráva, ale jeho priazeň voči Komínkovi pominie v momente, keď ho ten v ringu porazí ako pomstu za umučenie priateľa. Ako sa nacista zachová? Objaví v sebe ľudskosť? V hlavnej úlohe sa predstavil Štefan Kvietik.
