"Nemám rád, keď mi niekto nadáva, lebo sa cítim zle a chcem sa pomstiť," píše jedno z detí z vylúčenej rómskej komunity. "Hovoria mi, že som cigán, ale ja som človek ako každý iný," pridáva sa ďalší malý Róm.
Nezisková organizácia Človek v ohrození nedávno zverejnila sériu citátov, v ktorých deti z rómskych komunít popisujú svoje skúsenosti s diskrimináciou.
Odhalili, že deti berú diskrimináciu ako samozrejmosť.
Keď deti požiadali, aby skúsili opísať ich skúsenosti s diskrimináciou, spočiatku ani nevedeli, o čom písať. "Najviac ma zasiahlo, keď som si uvedomila, že ony to už berú ako samozrejmosť," vysvetľuje Jaroslava Krukárová, vedúca komunitného centra Sveržov. "Obrnili sa voči posmeškom a nadávkam a niekedy názory nás, nerómov, ani vôbec neriešia."
Podľa vedúcej KC Sveržov je pritom nesmierne dôležité, aby sme nepracovali len s Rómami, ale aj s nerómami. "Niektorí ľudia si totiž ako keby vôbec neuvedomujú, že aj týmto deťom bije srdce, tak ako nám, a majú svoje túžby aj bolesti," hovorí Jaroslava Krukárová.
Deti centrum navštevujú vždy, keď môžu. Mnohé doňho smerujú hneď po škole a zostávajú až do „záverečnej“. V centre sa učia samostatnosti, diskutujú o každodenných problémoch, hrajú na hudobné nástroje, učia sa variť a pracovníci im pomáhajú s problémovým učivom.
(zdroj: Človek v ohrození)S nápadom, aby deti opísali svoje pocity v každodennom živote, prišiel Francúz.
"Keď sa ma ľudia pýtajú, prečo pomáham deťom z vylúčených komunít, žiadam ich, aby sa aspoň na chvíľu vložili do ich pozície," hovorí Francúz Tom, ktorý na Slovensko prišiel pred šiestimi mesiacmi cez dobrovoľnícky program EVS (European Voluntary Service).
"Predstavte si, že začnete chodiť do školy, ale nerozumiete, čo vám učiteľ hovorí. A keď začnete konečne po malých kúskoch rozumieť jazyku, začnete tiež chápať, že ste iní a že niektorí rodičia nechcú, aby ste boli v tej istej triede ako ich deti," opisuje dobrovoľník.
(zdroj: Človek v ohrození)"Deťom treba dať najavo, že ich máte radi a že vás zaujímajú," vysvetľuje Jaroslava Krukárová. Rómske deti z vylúčených komunít totiž Nerómom nedôverujú. Spolu s predsudkami zo strany majority voči Rómom sa vyvinuli aj predsudky voči majorite.
"Vzťahy s deťmi sa budujú postupne. Potrebujú vidieť, že vám na nich záleží, že ste tu pre nich, že im venujete svoj čas. Moja práca netrvá do piatej, nepozerám na hodinky, kedy sa mi končí pracovná doba. Ak treba, zostanem až do večera a deti to vedia," vysvetľuje teta Jarka, ako ju deti v centre volajú.
Zmena sa neprejavuje okamžite, vyžaduje si svoj čas a podmienky. "Ešte pred rokom by som deti nemohla nechať samé v miestnosti," vysvetľuje Jaroslava Krukárová. "Dnes môžem privítať návštevu a ony zatiaľ pokračujú vo svojom kurze varenia."
(zdroj: Človek v ohrození)Človek v ohrození prevádzkuje päť komunitných centier v Prešovskom a Bratislavskom kraji (Roškovce, Petrovany, Sveržov, Kojatice a Plavecký Štvrtok).
V centrách sa snaží riešiť problémy sociálne vylúčených rómskych lokalít - extrémnu chudobu, dlhodobú nezamestnanosť, nízku úroveň vzdelania, nevyhovujúce podmienky bývania či napäté vzťahy s majoritnou spoločnosťou.
Listy, ktoré deti o diskriminácii napísali, sú spolu s fotografiami o živote vo vylúčenej komunite vystavené v Kultúrno - turistickom centre mesta Bardejov.
Kampaň Skutočná pravda vyvracia mýty o Rómoch. Ak odpoviete zle, prispeje rómskej rodine Čítajte
