"Už na strednej škole sme mali elektronickú žiacku knižku. Potom som prišla na univerzitu a znova odo mňa chceli papierový index. Najprv si vravím, fasa, dobrá recesia. Lenže potom prídeš na to, že v rámci byrokracie ti tá malá knižka prinesie veľa hodín zábavy," hovorí ironicky Veronika Rajničová, ktorá minulý rok vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského.
Index, alebo oficiálne nazvaný výkaz o štúdiu, je už roky tŕňom v oku mnohých študentov. Práve na ich podnet už niektoré vysoké školy papierové indexy nepoužívajú, na iných študenti stále bojujú s tým, ako ich zrušiť. Známky totiž na všetkých školách zapisujú aj do elektronického systému.
Načo potom papierová forma vysokoškolskej "žiackej knižky"?

Namiesto štúdia lov autogramov
Študenti sa pri indexoch sťažujú najmä na zápis známok. Platí totiž, že hodnotenie do nich môže zapísať len skúšajúci. Ak študenti index na skúške nemajú, musia pedagóga zháňať aj mimo školy.
"Bola som za vyučujúcimi u nich doma, v ich ďalšej práci, aj na akcii, ktorú organizovali. Investigatívna robota ako vyšitá. Úplne najlepšie je, keď vyučujúci odíde z katedry a ty si nestihneš zapísať predmet. Stáva sa z teba stalker, zisťuješ kontaktné údaje, ako doterná bývalka. A nemôžeš dať pokoj, lebo ti vraj nedajú titul," spomína Veronika.