Ak by ste si do roku 2019 mali dať len jedno jediné predsavzatie, malo by to byť to, že sa viac začnete zaujímať o stav našej planéty a dbať o jej ochranu. Nejde o žiaden módny trend, situácia je naozaj vážna a sme už nie päť minút pred dvanástou, ale päť minút po nej.
A to, že v bare odmietnete slamku, už nebude stačiť (aj keď je to správny prístup). Ľudia musia vyvíjať tlak na politikov, aby sa začali zaujímať o enviromentálne problémy a ochrana životného prostredia sa zaradila medzi ich priority.
Týchto 10 bodov je stručné zhrnutie tých najzásadnejších zistení vedcov, ktoré v novembri predložili vyjednávačom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v švajčiarskom Bonne. Jeho celé znenie nájdete tu.
Týchto 10 bodov vám náladu nevylepší, ale je potrebné o nich vedieť:
1. Planéta vstúpila do novej geologickej epochy - antropocénu.
Poukazuje na to čoraz viac vedeckých dôkazov. Zemská klíma bola od počiatku civilizácie pozoruhodne stabilná, no táto stabilita je teraz ohrozená. Zmeny urýchľuje ľudská činnosť (preto ten názov), ktorá vplýva na biologickú, chemickú i fyzickú stránku planéty.
(zdroj: Rawpixel)2. Zem sa blíži k "bodom zlomu".
Keď prekročí niektoré kritické hranice, cesta späť už nemusí byť možná. Zvýšenie teploty planéty len zopár stupňov môže nezvratne zničiť arktické oblasti, Amazóniu a mnohé ďalšie časti sveta. Na katastrofu pritom stačia aj 3 stupne Celzia.
Musíme konať teraz. Vedci varujú pred globálnym otepľovaním Čítajte 3. V budúcnosti nám hrozia ešte extrémnejšie výkyvy počasia, než sme zažili v posledných rokoch.
Vlaňajšia hurikánová sezóna v Atlantickom oceáne bola rekordná, no môže sa stať novou normou. Svetu okrem toho hrozia ešte horšie povodne, vlny horúčav a suchá.
4. Zmeny sa rýchlo ukazujú v oceánoch.
Hladina svetového oceánu rastie čoraz rýchlejšie a jeho prostredie sa stáva kyslejším, keďže absorbuje veľké množstvo oxidu uhličitého, čo znižuje jeho pH a ohrozuje morské ekosystémy.
10 drobností, ktorými môžete každý deň prispieť k ochrane oceánov Čítajte 
(zdroj: Rawpixel)5. Klimatické zmeny nebudú zadarmo ani z ekonomického hľadiska.
Krajiny to začínajú pociťovať, no bohužiaľ, najťažšie to nesú tie najchudobnejšie. Tie sú často situované v najteplejších častiach planéty, kde sa situácia zhorší najrýchlejšie.
6. Globálne oteplenie sa odrazí aj na ľudskom zdraví.
Zdravie nám ohrozuje nielen znečistený vzduch, ale aj zvýšené riziko teplotného stresu i rôznych chorôb. Obávať by sme sa mali začať aj o budúcu bezpečnosť jedla a pitnej vody. Už v roku 2050 môže mať polovica svetovej populácie problém so zabezpečením pitnej vody.
7. Následkom zmeny klímy môže byť migrácia, spoločenské nepokoje a dokonca aj konflikty.
Už v roku 2015 bolo viac než 19 miliónov ľudí na celom svete vyhnaných z domovov extrémnym počasím a prírodnými katastrofami, a toto číslo bude pravdepodobne len rásť.
8. Musíme konať rýchlo.
Ak budeme naďalej vypúšťať skleníkové plyny súčasným tempom, už o 20 rokov vyčerpáme kvóty, po ktorých prekročení sa Zem môže otepliť o 2 stupne Celzia oproti dobe pred príchodom priemyslu. Aby sa zabránilo katastrofe, do roku 2050 musia byť emisie nulové, teda každú dekádu ich treba znížiť na polovicu.
(zdroj: Rawpixel)9. Aj spoločnosť bez fosílnych palív je ekonomicky atraktívna.
Obnoviteľné zdroje energie sú rastúcou konkurenciou pre fosílne palivá, keďže ich dostupnosť sa zlepšuje. Silným nástrojom by mohli byť aj poplatky za emisie oxidu uhličitého, ktorých výška by nútila znečisťovateľov obmedziť jeho vypúšťanie.
10. Ak aj svet splní ciele Parížskej dohody, ľudstvo sa bude musieť prispôsobiť zmenám, ktoré sa už dejú.
Stúpajúce hladiny oceánov, globálne oteplenie a prírodné katastrofy sú už tu a spoločenstvá na celom svete si na to musia zvyknúť. Aby sa to ešte nezhoršovalo, musíme sa začať správať udržateľne a chrániť prírodne systémy, od tých oceánskych, cez lesy, až po pôdu.
Celú správu si môžete prečítať tu.
Žiadny Brusel, ale naša povrchnosť: Prečo hádžeme do koša bezchybné potraviny? Čítajte
