Nicolas Bruno si večer unavene líha do postele ako väčšina z nás. Na nočnom stolíku má však pripravený skicár a zaspáva so zvedavosťou aj strachom, čo sa stane tentoraz.
Zvyčajne stačí len zopár minút spánku. Démonická postava bez tváre sa vznáša nad ním a kričí mu do ucha. Zrazu vystrčí ruky a začne ho dusiť.
Bruno nemôže dýchať. Ale zároveň sa nedokáže brániť. Jeho telo je nehybné, akoby prikované k posteli. Má k dispozícií len svoje zmysly, ktorých by sa v tom momente najradšej zbavil.
Znie to ako z hororu, ale presne tak Bruno opisuje svoju spánkovú paralýzu.
Prvú skúsenosť s ňou zažil v pätnástich rokoch a bál sa o tom komukoľvek povedať. "Moja rodina je veľmi poverčivá, aj preto ma to trápilo," priznáva momentálne 24-ročný fotograf. Niekedy nespal aj dva dni vkuse, len aby nemusel snívať.
Spánkovú paralýzu zažíva približne osem percent ľudí na svete.
Vzniká ako dôsledok chybnej komunikácie niektorých častí mozgu počas spánkovej fázy REM, v ktorej snívame. Vtedy sa zároveň zvykne naše telo znehybniť, aby sme pohyby zo snov nerobili aj naozaj.
Ľuďom náchylným na spánkovú paralýzu sa však v tomto momente prebudí mozog spolu so zmyslami. Výsledkom je pocit uviaznutia v halucinácii.
Aby sa tieto stavy neopakovali, psychológovia odporúčajú nastaviť si pravidelný spánkový režim a vyriešiť všetky situácie, ktoré v nás zanechávajú úzkosť alebo strach.
Bruno sa bál spánku, až kým mu učiteľ neporadil, aby svoje sny pretavil do umenia. Výsledkom sú desiatky fotografií, ktoré mladý umelec zverejňuje na sociálnych sieťach.
Pred každým fotením si Bruno najskôr načrtne skicu podľa svojho sna a následne domyslí miesto a kostýmy.
Výsledné diela mu pomáhajú vyrovnať sa so svojou paralýzou a zároveň si nájsť komunitu ľudí, ktorí zápasia s tým istým problémom.
"Predtým som mal veľký problém hovoriť o tom. Niektorí ma pokladali za blázna," spomína Bruno. Teraz mu však chodia stovky správ s podrobnými zážitkami, vďaka ktorým vie, že nie je sám.
Na výstavách jeho obrazov mu dokonca návštevníci tvrdia, že by chceli spánkovú paralýzu aspoň raz sami zažiť. Bruno má na tieto vyjadrenia jednoznačný názor: "Verte mi, že nechcete. Nikto predsa nemôže chcieť, aby ho prebudili škrtiace ruky ducha a prenikavý krik, počas ktorého len nehybne trpí."
* * *
* * *
Viac fotografií nájdete na Brunovom Instagrame alebo vo videu z výstavy Between Realms:
10 filmov, ktoré ukazujú, aký ťažký a vyčerpávajúci je boj s depresiou Čítajte
